Challenge 12

Emma

Po telefonáte s Harrym som s úsmevom vošla späť do našej kancelárie a usadila som sa za počítač. V hlave som mala predstavu, ako dnešný večer dopadne. Po včerajšom večernom pátraní som síce mala v hlave poriadny chaos, no po výdatnom spánku sa odrazu všetko vyjasnilo.

Uvedomila som si totiž, že nemôžem mať žiaden vzťah, hlavne kvôli deťom a mojej práci, pretože by som to nijak nestíhala, a tak som bola v pohode s tým, že sa stretneme raz a koniec. Veď predsa len, aj my, ženy, máme svoje potreby. A tak som, spokojná so svojím plánom, vyrazila do práce akoby nič.

No teraz som už nemohla nič skryť. Allison si ma premeriavala a pokúšala sa zistiť, s kým som telefonovala. Snažila som sa zakryť svoj úsmev a tváriť sa normálne, no kútiky úst sa mi ťahali do strán a ja som tomu nemohla zabrániť.

„Tak hovor,“ prevrátila očami Ally a ja som sa zasmiala.

„Ideme dnes na večeru,“ odvetila som.

„Tak to som zvedavá, kam ťa vezme. No ako som ti povedala, daj si naňho pozor.“

„Ak myslíš na to, že je prelietavý sukničkár a každú noc ma v posteli inú, tak o tom už viem.“

„Odkiaľ?“ zvolala Ally prekvapene.

„Od takej vecičky, čo sa volá Google. Mala by si to niekedy tiež vyskúšať,“ uškrnula som sa.

„Ha ha ha. Aká si vtipná. Takže aj napriek tomu s ním pôjdeš?“ nadvihla Ally obočie.

„Áno, prečo nie. Nechcem predsa žiaden vzťah. Tak prečo to nevyužiť,“ pokrčila som ramenami a vrátila som sa do práce. Ešte šťastie, že tam v tej chvíli nebol Alec. To by som sa asi buď cítila dosť nepríjemne alebo by sme o tom nehovorili vôbec.

„No to ma podržte. Zásadová Emma Reed si ide po sex na jednu noc!“ zvolala Allison so smiechom.

„Ešte hlasnejšie, poprosím. Na dolnom poschodí to ešte nepočuli,“ zamračila som sa na ňu, no nemohla som si pomôcť a rozosmiala som sa spolu s ňou. „Čo iné mi predsa zostáva.“

„Iste, iste. Nemáš na výber. Jedinou možnosťou je sex so známym sukničkám, ktorého chce takmer každé dievča na svete a o ktorom je takmer v každom časopise článok. Bravo!“

„Nie, nie. Brava!“ zasmiala som sa. „A nehovor to spôsobom, akoby som robila niečo zlé. Veď aj ty si už mala jednorazovky.“

„Mala. Ale ja som už od puberty bola voči sexu viac otvorenejšia. O tebe som si myslela, že si viac ... no, konzervatívnejšia. My bad,“ usmiala sa Ally. „Ale páčiš sa mi takto. Si ... veselšia.“

„Ďakujem,“ uškrnula som sa. „Dosť bolo rečí. Mali by sme sa vrátiť k práci, lebo to budeme robiť ďalší týždeň.“

O pol šiestej som stála pred skriňou, na hlave som mala turban z uteráku a okolo seba obkrútenú osušku, a zúfalo som sa prehrabávala svojím oblečením. Ako to, že tu nič poriadne nemám?  zlostila som sa na seba. Jediné sexy šaty som mala vtedy v bare, no aj tak by som si ich na večeru nevzala. Boli príliš výstredné.

Chcela som síce vyzerať sexy, no na druhej strane primerane. Predsa len som išla do spoločnosti. Navyše, po tom, čo mi Harry poslal adresu na mobil, som si vyhľadala reštauráciu na internete a zistila som, že je to jedna z najdrahších v centre.

„Nastal čas na tiesňové volanie,“ zamrmlala som si popod nos a v mobile som vytočila Allisonine číslo.

„Ahoj. Čo sa deje?“ ozvala sa.

„Nemám si čo obliecť!“ zaúpela som.

„Ako to? Veď máš plný šatník?“

„Nemám nič vhodné. Poslal mi adresu jednej z najdrahších reštaurácií v meste. Nechcem vyzerať ako sedliačka. No na druhej strane chcem byť zvodná,“ riekla som zúfalo.

„Aká je to reštaurácia?“

„Le Gavroche!“ odvetila som.

„O my goodness!“ zvolala Ally prekvapene. „Veď tam sa na stôl čaká aj týždeň!“

„Ja viem! Nepridáva mi to veľmi na pokoji!“

„Tak dobre. Idem niečo nájsť. Do polhodiny som u teba. Zatiaľ sa namaľuj a priprav!“

„Ok. Ďakujem ti,“ usmiala som sa a vydýchla som si. Vedela som, že u Allison sa niečo nájde. Mala šatník väčší ako bola naša obývačka. Bola totižto závislá na oblečení. A teraz sa mi to aj zišlo.

Počúvla som jej radu a šla som sa pripraviť. Za polhodinu som si stihla vysušiť vlasy a vyžehliť si ich. Práve, keď som sa chystala namaľovať sa, zazvonil domový zvonček. V momente som vystrelila z kúpeľne a utekala som k dverám. Zadychčane som ich otvorila a vďačne sa vrhla Allison do náručia.

„Milujem ťa,“ povedala som, len čo som ju pustila.

„Veď aj máš prečo,“ zasmiala sa Ally.

„Poď ďalej,“ ukázala som, aby šla dovnútra. „Do mojej izby.“

Len čo sme vyšli nahor, nedočkavo som sa k nej otočila.

„Tak ukáž, čo máš?“

Ally s úsmevom rozopla zips na obale a odhalila nádherné čierno-zlaté šaty.

„Páni, tie sú nádherné. No si si istá, že nie sú na takú reštauráciu príliš?“ zaváhala som. 

„Videla som niekoľko žien, ktoré tam večerali v takýchto šatách. Bude to fajn, ver mi,“ usmiala sa Ally. „Doniesla som ti aj svoju zlatú štólu, no neviem, či by si si radšej nemala vziať ten čierny dlhý trenčkot čo máš, pretože vonku je strašná kosa. A čierne lodičky hádam máš.“

„Áno,“ prikývla som celá nadšená. „Ďakujem, ďakujem, ďakujem.“

„Nie je zač. No už mi toľko neďakuj ale sa chystaj. Máš málo času.“

„Kriste, áno,“ odvetila som a trielila som späť do kúpeľne. V priebehu 10 minút som bola nalíčená – stavila som to na jednoduchosť, a tak som si len dala linku a špirálu na oči a na pery jemný ružový lesk. Následne som sa obliekla - ešte šťastie, že máme s Allison rovnakú veľkosť - a hotová som sa pozrela do zrkadla.

„Vyzeráš úžasne!“ povedala Allison a ja som jej pochvalu odmenila úsmevom.

„Ďakujem,“ odvetila som. „Asi by som už mala ísť, len skočím za Theom. Počkáš ma pri taxíku?“

„Iste,“ riekla Ally a ja som vošla do Theovej izby.

„Tak ja idem,“ začala som. „Ďakujem, že sa postaráš o Kim a prepáč, že to bolo tak narýchlo.“

„V pohode,“ otočil sa na mňa Theo a keď ma uvidel, na tvári sa mu objavil prekvapený výraz. „Takže pracovné stretnutie, čo?“ uškrnul sa.

„Fajn, odhalil si ma. Idem s niekým na večeru,“ zasmiala som sa.

„Neopováž sa vrátiť skôr ako nadránom,“ uškrnul sa Theo. Konečne sme si rozumeli tak, ako predtým a znova si ma doberal.

„Psst,“ pritisla som si ukazovák ku perám a zasmiala som sa. „Tak ja idem. Držte sa.“

„Pa,“ zakýval mi a otočil sa späť k počítaču. Ja som zišla dole a zamkla som dom. Následne som nastúpila k Allison do auta a spoločne sme vyrazili do mesta. Nie, nešla so mnou, no bývala po ceste, a tak sa zviezla. 

Challenge 11

Harry

Neveriacky som sa díval za Emmou, ako odchádza na ulicu a nemohol som sa pohnúť. Čo som to vlastne chcel? premýšľal som, až som si spomenul, že som šiel za Niallom po moje sako. Cestou nahor som premýšľal o Emme.

Od toho večera vo Funky Buddhovi prešlo síce neskutočne veľa času, no jej tvár mi ostala v mysli. A hoci som naďalej pokračoval vo svojom tradičnom živote užívajúc si potešenie mnohých žien, nemohol som ju dostať z hlavy. Kristepane, Harold, čo to s tebou je?! Ako ťa mohla omámiť jedna ženská! premýšľal som, no odpoveď neprichádzala. Odkiaľ by aj. Chalanom som o ničom nepovedal a moja myseľ bola neschopná hocijakej odpovede.

Nevnímajúc okolie som automaticky zaklopal na Niallove dvere. Neustále som rozmýšľal, čo so mnou to dievča porobilo. Vypýtal som si od nej číslo! To ja nerobím! Ak nie je dostupná hneď, tak nikdy. Je to so mnou fakt zlé!

„Harry?! Vnímaš?!“ kýval mi Niall pred tvárou a ja som naňho zmätene pozrel.

„Čo?“

„Kde si bol? Vo vagíne nejakej ženy?“ zaškeril sa.

„Ha ha ha. Aký si vtipný,“ zamračil som sa. Prečo nie som sarkastický? Prečo nemám nejakú múdru odpoveď. Asi potrebujem nejakú odbornú pomoc!

„Prišiel si si po to sako?“

„Hej,“ odvetil som mysľou úplne inde a o minútu mi ho Niall pchal do rúk.

„Maj sa,“ zakýval mi a zabuchol za mnou dvere. Inokedy by som sa zaujímal, či tam má nejaké dievča, keď ma tak vykopol, no teraz mi to bolo jedno. Premýšľal som, kedy by som jej mal zavolať. Najradšej by som to urobil hneď, no to by bolo príliš skoro a vyznel by som dotieravo. No na druhej strane som nechcel, aby si myslela, že som na ňu zabudol. Záleží mi na tom, čo si o mne nejaké dievča myslí. Harry, spamätaj sa!

Rýchlo som potriasol hlavou a zamieril som k svojmu autu. Potreboval som prísť na iné myšlienky a tak som sa rozhodol zájsť do baru. Po 10 minútach cesty som zastavil pri bare Pied Bull, kde som bol asi len dvakrát v živote. Sadol som si k baru a objednal si pivo, pričom som sa opäť vrátil k svojim dotieravým myšlienkam. Nemohol som pochopiť tú zmenu, čo sa vo mne diala.

Neustále som nad tým premýšľal, keď si ku mne odrazu prisadlo nejaké dievča. Bola nádherná a sama. Perfektný úlovok. No odrazu som nemal chuť nikoho baliť. Len som si pomyslel, že by za to stála a dopil som svoje pivo. Zaplatil som a otočil sa na odchod.

„Ahoj, ty si Harry Styles, však?“ ozval sa za mnou vábivý hlas a ja som sa otočil.

„Áno,“ usmial som sa nasilu a nechal som ju, nech vyklopí, čo chce.

„Už odchádzaš? Nedáš si so mnou ešte jeden drink?“ zaklipkala očami a ja som chcel zagúľať očami, no premohol som sa.

„Prepáč, už sa ponáhľam. Maj sa,“ odvetil som a vyšiel som z baru. Sadol som si za volant a meravo som pozeral pred seba. Je možné, aby ma jedno obyčajné dievča tak zmenilo? Odmietol som krásnu sexicu, ktorá sa mi priam hádzala do postele. Toto nie je normálne! Síce som si v hlave dookola hovoril to isté, nedokázal som tomu pochopiť. Bolo to pre mňa niečo nové. Niečo nevídané. Presne ako vtedy v bare, keď sme sa bozkávali a ja som nad sebou začal strácať kontrolu.

Zajtra jej musím zavolať a čo najskôr sa s ňou stretnúť, nech to už konečne prestane a ja sa vrátim späť do starých koľají, rozhodol som sa a naštartoval som motor. Konečne som mal aké-také riešenie, a tak som mohol ísť domov. Potreboval som oddych a spánok, pretože poslednú noc som toho veľa nenaspal a energie som tiež odovzdal veľa. Veľmi veľa. A tak som sa vo svojej izbe hodil na posteľ a v momente, ako sa moja hlava dotkla vankúša, som zaspal.

Zobudil som sa až nadránom na pípanie budíka v mobile a voľky-nevoľky som otvoril oči. Chvíľu som len tak ležal, prehrávajúc si včerajšok v mysli. Keď som pomyslel na to, ako spolu sedíme niekde na káve, pery sa mi roztiahli do širokého úsmevu. Hmm, prečo len káva? Mohla by to byť rovno večera, pomyslel som si a hneď som vedel, že bez jej áno ďalšiu noc nezaspím.

Konečne som sa rozhodol vstať z postele a zamieril som rovno do sprchy, aby som zo seba zmyl všetku špinu. Následne som si pobalil veci do posilňovne a vyšiel som von z bytu. Na ulici som zamieril doprava rozhodnutý tú menšiu vzdialenosť dnes prejsť pešo. Rezkým krokom som tam došiel za 10 minút a o pár minút som už makal na stroji.

Po dvojhodinovom tréningu som bol síce unavený ako pes, no plný endorfínov – ako vždy. Zamieril som do spŕch a opäť som si doprial osviežujúcu očistu. Následne, prezlečený a navoňaný, som vyšiel von a zamieril som domov, kde som len zhodil tašku a už som bral do ruky telefón. Jedno zvonenie, druhé, tretie ... na siedmykrát mi to zodvihla.

„Reed, prosím?“ ozvala sa formálne. Premýšľal som, že si z nej trošku vystrelím a tak som sa predstavil ako niekto úplne iný.

„Dobrý deň, tu je pár Omwell. Chcel by som využiť vaše služby.“

„A o ktorú časť bytu ide?“ opýtala sa a ja som bol zmätený. Nevedel som, či študuje alebo pracuje, no vyzeralo to na tú druhú možnosť. Akurát odbor mi nebol známy.

„Hmmm ... kuchyňu.“

„Za aký časový úsek by ste to chceli mať hotové? Kedy by ste sa chceli stretnúť?“

„Dnes na príjemnej večeri,“ odvetil som už svojim hlasom a v telefóne bolo na chvíľu ticho. Akoby nad niečím premýšľala.

„Preferujem radšej stretnutie priamo v byte, aby som si ho mohla pomerať a predebatovať detaily.“

„Pokojne môžeš prísť aj do môjho bytu. Ja sa len poteším,“ riekol som, no už som nedokázal udržať smiech na uzde.

„Myslela som si to!“ zamrmlala Emma nahnevane a ja som sa ešte viac rozosmial.

„Čo ma prezradilo?“ vyzvedal som.

„Spočiatku ma zmiatol hlas, no podozrievavá som začala byť až pri tej večeri,“ odvetila a z jej hlasu už bolo cítiť pobavenie. Čo by som dal, aby som videl ten jej úsmev na tvári, pomyslel som si, no hneď som sa vzápätí zahriakol, nech sa spamätám.

„Tak čo hovoríš?“

„Na tú večeru?“ opýtala sa.

„Ach, škoda ... a ja som si myslel, že preferuješ radšej stretnutie priamo v byte,“ uškrnul som sa a vedel som, že sa červená.

„To platí pre pracovné stretnutia,“ zasmiala sa.

„Dobré vedieť,“ poznamenal som. „Tak teda, tá večera?“

„Pôjdem rada,“ odvetila a moje srdce podskočilo.

„Tak to som rád. Prídem po teba?“

„Radšej sa stretnime až v reštaurácii.“

„Tak teda dobre. Pošlem ti adresu cez správu. O siedmej?“

„Budem tam.“

„Už sa teším. Tak zatiaľ,“ usmial som sa a zložil som. S úsmevom na perách som zamieril do kuchyne a začal som si variť obed. Veď prečo nie? Nemusím sa vždy stravovať vonku.

Challenge 10

„Allison?“ ozvala som sa do telefónu po skončení stretnutia v škôlke. Kim sedela na zadnom sedadle a ja som práve telefonovala s Ally.

„Ahoj, deje sa niečo?“ opýtala sa začudovane. Zvyčajne som jej o takomto čase netelefonovala, keďže som sa venovala deťom.

„Ale nie ... čosi ... aj keď ... vlastne...“ začala som koktať.

„Kriste pane, Emma. Vykokci sa!“

„Nooo, dnes som sa stretla s Harrym. Vlastne ... tak nejak som doňho narazila.“

„Are you fucking kidding me?!“ zvrieskla Ally do telefónu a ja som si ten môj musela dať ďalej od uší, aby som neohluchla.

„Nie, nesrandujem. Šla som od klientky a keď som sa ponáhľala z výťahu von, vrazila som doňho. Notebook mám rozbitý ale našťastie funguje.“

„Koho zaujíma nejaký notebook. Tak hovor. Podrobnosti!“ odvrkla Ally.

„Napríklad mňa. Mám v ňom dôležité informácie. A čo sa týka Harryho, pozval ma na kávu,“ usmiala som sa šťastne.

„A ako bolo?“

„Nešla som,“ odvetila som trošku menej nadšene.

„Ty si sa snáď zbláznila!“

„Nemohla som ísť, mala som rodičovské v škôlke,“ obraňovala som sa.

„A?“

„Nemôžem predsa uprednostniť kávu s nejakým sladkým spevákom pred deťmi.“

„Hej hej ... taže sa tam vraciaš znovu?“

„Kam?“

„No tam, kde si ho stretla, nie? Aby ste sa mohli stretnúť znova.“

„To nebude potrebné. Vypýtal si moje číslo. A ja som mu ho dala,“ zvolala som očarene.

„Uuuuu, len čo ti zavolá, daj mi vedieť, jasné!“

„Iste,“ zasmiala som sa. „Budeš prvá, ktorá o tom bude vedieť. Teda ... druhá. Prvá budem ja, hehe.“

„Ty ťava,“ zasmiala sa Ally, no z jej hlasu bolo cítiť radosť. „Len si naňho daj pozor, dobre?“

„Ako to myslíš?“ spozornela som.

„Ehm, nooo ... nejak. Len mu nenaleť.“

„Ally? Mohla by si byť konkrétnejšia? Vieš niečo, čo ja neviem?“

„Nie, nie. Len mám o teba strach, tak ako pred každým chlapom. Chápeš, nie?“ riekla Allison, no ja som mala pocit, akoby mi niečo zatajovala. A keďže nemalo zmysel to z nej ťahať, rozhodla som sa, že si to zistím sama.

„Chápem chápem. Ale nemusíš mať strach. Viem sa o seba postarať.“

„Tak dobre. Keby niečo, hneď mi volaj, jasné?“

„Iste,“ odvetila som a rozlúčila sa s ňou. Následne som nasadla do auta a vyrazila som domov. Keď sme s Kimmy vošli do domu, poslala som ju do izby vybaliť si ruksak a spraviť pár cvičení z knižky a ja som zapla polámaný notebook. Ako prvé som si zálohovala všetky súbory a následne som zapla internetový prehliadač s úmyslom vyhľadať si o Harrym to, čo sa Ally snažila zatajiť. Nech už to bolo čokoľvek.

Do Googlu som naťukala Harry One Direction, keďže som si nemohla spomenúť na jeho priezvisko, a prekvapene som zízala na to množstvo stránok, ktoré mi našlo. Toto bude ešte dlhý večer.

Po dvoch hodinách surfovania po všetkých možných bulvárnych časopisoch a informačných stránkach som skleslo vypla notebook a vyšla som na poschodie do svojej izby. Sadla som si na posteľ s nohami skrčenými pri tele a premýšľala som. Informácie, ktoré som zistila síce nemuseli byť pravdivé, no mala som pocit, že sú. Aj keď možno nie všetky. Niektoré z nich boli fakt pritiahnuté za vlasy.

Zamyslela som sa nad tým, prečo si ma vyhliadol. Keď bol taký prelietavý, ako som sa dočítala, prečo prejavil záujem o mňa. Veď určite by sa mu do postele hodila minimálne stovka dievčat. Tak prečo ja? Nerozumela som tomu. A navyše si pamätal moje meno. Po vyše dvoch mesiacoch. To mi prišlo viac než divné, no nevedela som si to vysvetliť.

Okej, tak faktom je, že je sukničkár. Nedokáže udržať vtáka medzi nohami a po jednej noci holku odkopne. Aj keď asi väčšina z nich sa nesťažuje. Predsa len, spali so slávnym Harrym Stylesom. No otázkou je, či to dokážem akceptovať. Zvládnem sa s ním stretnúť, keď viem, aký je a o čo mu ide? O čo ide vlastne mne? Prečo s ním na tú kávu tak strašne chcem ísť? Veď som si ešte prednedávnom vravela – žiadne vzťahy.

Bolo to divné. Myšlienky sa mi v hlave len kopili a ja som ich nevedela vyriešiť. Mala som poriadnu dilemu, no nemohla som nad tým stráviť celú noc. Bolo potrebné postarať sa aj o Kim a skontrolovať Thea. A tak som voľky-nevoľky vyliezla z postele a šla som si splniť všetky povinnosti. 

Challenge 9

O dva mesiace

„Chcelo by to ešte trošku viac zelene a bude to úžasné,“ poznamenala Sasha Richfieldová, 42-ročná kaderníčka, ktorá bola mojou piatou klientkou. Nepatrila však pod Network Centrum, kde som pracovala ako grafická dizajnérka spolu s Ally a Alecom. Mimo toho som sa taktiež venovala mojej vášni, ktorou bol bytový dizajn. Mala som vlastnú, síce začínajúcu, stránku a čuduj sa svete, ozvalo sa mi už pár ľudí. Sasha bola piata, ako som už spomenula, s ktorou som aj reálne podpísala zmluvu. Práve sme sa dohadovali na posledných úpravách jej obývačky.

„Môžeme dať tu do rohu pod okno jednu monsteru a na poličku nad televízorom kaktus. Obe nie sú náročné na starostlivosť, no dokážu oživiť priestor,“ navrhla som a pridala som to do programu, v ktorom bol celý návrh obývačky.

„Áno, takto je to skvelé. Ďakujem,“ usmiala sa na mňa nadšene.

„Takže plán je teda hotový. Počas budúceho týždňa by som mala mať hotový presný rozpočet. Hneď vám potom budem volať.“

„Výborne. Už sa neviem dočkať,“ odvetila Sasha s úsmevom a ja som sa postavila na odchod. Pozbierala som si veci a rozlúčila som sa. Následne som vyšla z bytu a privolala som výťah. Z tejto poslednej zákazky som bola neskutočne nadšená, pretože som mohla plne využiť svoj potenciál. Keďže bola Sasha vydatá za celkom úspešného podnikateľa, mohla si dovoliť prerobenie bytu bez limitu. Kaderníčku robila len ako hobby.

Zasnívane som vošla do výťahu a premýšľala som nad svojím životom. Síce som žila istým spôsobom stereotypne, čo bol v mojich teen rokoch môj najväčší strach, no nebolo to až tak hrozné. Mohla som robiť to, čo som si vždycky priala a to bolo podstatné. Odrazu mi zazvonil telefón, na ktorom svietila pripomienka ohľadom rodičovského združenia v škôlke, na ktoré som úplne zabudla.

„Dočerta!“ zahrešila som a len čo sa výťah zastavil na prízemí, rýchlo som otvorila dvere a vystrelila som z výťahu von. Tak rýchlo, že som si nevšimla osobu, ktorá tam stála a čakala, kým výťah príde dole, a narazila som do nej. V momente mi všetky papiere spolu s notebook-om vyleteli do vzduchu a ja som taktiež stratila rovnováhu a padala som dozadu na chrbát.

Vtom som na predlaktí pocítila pevný stisk a svet okolo mňa sa zastavil. Už som nepadala, len som sa nakláňala nad podlahou v nebezpečnom uhle, zapretá nohami o cudziu osobu, do ktorej som narazila a ktorá ma zachytila práve v čas, aby som nespadla.

„Ďa-ďakujem,“ zakoktala som zmätene a snažila som sa predýchať, čo sa práve stalo. Žijem. Ja žijem! pomyslela som si. V tej chvíli ma ten niekto potiahol za ruku a ja som sa ocitla pevne nohami na zemi tvárou v tvár k môjmu záchrancovi. To nie je možné! To nemôže byť ON!

„Emma?“ opýtal sa zmätene a prekvapenie sa zračilo aj na jeho tvári.

„Ehm, ahoj,“ usmiala som sa nesmelo a začervenala som sa. Spomenula som si totiž, ako som ho nechala samého v bare a prišlo mi to trápne. No vtom som si uvedomila, že ma oslovil mojím menom. Panebože, on si ma pamätá! zvýsklo moje podvedomie a ja som cítila, ako mi srdce šťastne poskočilo. „Ty si ma pamätáš?“ opýtala som sa s nadvihnutým obočím.

„Ale iste,“ usmial sa zvodne. „Funky Buddha. Tancovali sme spolu a sfotila si ma. Aj tvoja kamoška. Boli sme spolu vo VIP sekcii a potom si utiekla.“

„Neutiekla som. Len sa mi nechcelo čakať. To je rozdiel,“ obhajovala som sa.

„Keď myslíš,“ uškrnul sa a ja som sa šla roztopiť nad tou jeho úžasnou jamkou na líci.

„Áno, myslím,“ povedala som tvrdohlavo a potom som si spomenula na moje veci. Rýchlo som sa zohla, aby som ich pozbierala a Harry si čupol, aby mi pomohol. Mlčky som si zberala roztrúsené papiere, až kým som nedorazila k môjmu notebooku.

„Ach, nie,“ zaúpela som. Aj keď bol v ochrannom puzdre, šanca, že ten pád prežil bola mizivá. Opatrne som rozzipsovala puzdro a vytiahla som ho von. Displej bol prasknutý na niekoľko kúskov a klávesnica vyletela z plastu. Stlačila som tlačidlo, aby som ho zapla a on sa ako zázrakom rozsvietil.

„Och, panebože, ďakujem ti. Ďakujem,“ pozrela som nahor a pritisla som si notebook k hrudi. Potom som zachytila Harryho skúmavý pohľad, no nič som nepovedala. Nemusím mu predsa nič vysvetľovať, pomyslela som si a zapla som notebook späť do puzdra. Položila som ho na kopu papierov na zemi a vzala si ju do náručia.

„Ehm, no ... tak ja už pôjdem. Rada som ťa videla,“ usmiala som sa a pobrala som sa na odchod, keď ma opäť zastavila jeho ruka.

„Nemáš pár minút čas? Na kávu?“ usmial sa nervózne a ja som naňho neveriacky vypúlila oči. Nielenže si ma pamätá, ale ešte ma aj pozýva na kávu? To sa mi snáď zdá.

„Prepáč, ale dosť sa ponáhľam. Mám ... stretnutie,“ dodala som po sekunde zaváhania. Neviem prečo, no nechcela som, aby vedel, že idem na rodičovské stretnutie.

„A nedala by si mi aspoň tvoje číslo? Mohli by si ísť inokedy, keď budeš mať čas.“

Waaaaaa, vrieskalo moje vnútro a motýle v bruchu sa zbláznili. Nemohla som uveriť tomu, čo sa práve dialo. Snažila som sa ostať, čo najviac pokojná, aby som nevyznela príliš nadšene, no malý úsmev mi aj tak ušiel.

„Ukáž mobil,“ riekla som a on mi ho radostne podal. Napísala som mu doň moje číslo, no políčko na meno som nechala prázdne, nech si ma uloží, ako chce. Podala som mu ho späť a s úsmevom som sa otočila na odchod.

„Vidíme sa neskôr,“ zavolal za mnou a ja som sa len otočila a usmiala sa naňho. Nevedela som, čo by som mu na to odpovedala a aj tak ... slová boli zbytočné. Vnútri som cítila toľké nadšenie, že som pomaly nevedela kráčať. Napokon som sa však dostala k zaparkovanému autu a nastúpila som dnu. Na druhé sedadlo som položila papiere s notebookom a naštartovala som. Snažila som sa sústrediť na cestu a na deti, no v mysli som stále mala Harryho úsmev. Kristepane, Emma! Spamätaj sa! okríkla som sa v duchu, no nemohla som si pomôcť. A tak som sa len usmiala a zamierila som na rodičovské. 

Challenge 8

„Nič som nepovedala,“ odvetila rýchlo, no to už bolo neskoro.

„Ja sa páčim Alecovi?“ zakoktala som nechápavo.

„Nemala by som ti to hovoriť a Alec ma najskôr zabije, no áno. Už odkedy si k nám nastúpila,“ riekla Ally a čakala, na moju reakciu.

„Prečo mi nikdy nič nepovedal?“

„Asi si nemyslel, že by si oňho prejavila záujem.“

„Hmmm....“ zamyslela som sa. Nevedela som, čo teraz robiť a čo si o tom myslieť. Ako sa voči nemu chovať. „Nehovor, prosím ťa, Alecovi, že niečo viem, dobre? Potrebujem to stráviť.“

„Okey, ako si praješ. No musím ti povedať ešte jednu drobnosť. Hádam ťa to privedie na iné myšlienky.“

„Tak hovor.“

„V tej večer sa stala ešte jedna maličkosť, ktorá bohužiaľ nie je zachytená na foťáku.“

„Ešte dlho ma budeš naťahovať? Dostaň sa k pointe!“

„Tak dobre,“ uškrnula sa Allison. „Stretla si sa s Douglasom Boothom, zoznámila si sa s ním, dal ti pusu na líce a keď ste sa lúčili, povedal ti ´Hádam sa ešte uvidíme.´.“

Oh My Goodness! Zvýskla som v mysli a svet okolo mňa sa načisto zastavil. Kým som spracovala informáciu, ktorú mi povedala Allison, nedokázala som dýchať.

„Robíš si zo mňa srandu, však?“

„Ani náhodou,“ zasmiala sa Allison. „Ten večer bol tvojím šťastným dňom. Harry a Douglas v jednom.“

Harry bol fajn, no pri menej Douglas mi prestávalo byť srdce. Bol mojou platonickou láskou a ja som si nikdy ani len nepredstavovala, že ho stretnem, nie to ešte, že sa zoznámime a on mi dá pusu na líce.

„Waaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!!!!“ začala som vrieskať ako šialená, akoby som sa vrátila späť do puberty. No už som to viac nedokázala držať vo svojom vnútri a musela som to dostať von. Allison sa začala smiať a ja som ako malá poskakovala po kuchyni a oslavovala túto chvíľu.

„Čo sa tu, kriste pane, deje?“ ozval sa Theo, ktorý stal vo dverách aj s Kim a nechápavo na mňa pozerali.

„The Best Day Ever!“ zvolala som šťastne a oboch som ich tuho vystískala.

„Theo? Čo je to s Emmou?“ opýtala sa malá a nechápavo sa na mňa dívala.

„Poď, veď ono ju to prejde,“ riekol a odviedol ju preč.

„Neverím vlastným ušiam,“ usmievala som sa od ucha k uchu. „Určite si zo mňa nerobíš srandu?“

„Kiežby,“ uškrnula sa Allison. „Ale nie. Naozaj sa to stalo. Teda, hovorila si mi to včera tak hádam áno.“

„To je šialené,“ posadila som sa na stoličku vedľa nej a zasnívala som sa. V mysli som mala obraz seba vedľa Douglasa, ako spolu ideme po červenom koberci na premiéru jeho najnovšieho filmu. STOP! Nesmieš takto snívať! S najväčšou pravdepodobnosťou ho už nikdy v živote neuvidíš, povedala som si v duchu a vrátila som sa späť do reality.

„Tak na tieto narodeniny nikdy nezabudnem,“ riekla som nahlas.

„Ozaj, všetko najlepšie,“ usmiala sa na mňa Ally a z tašky vytiahla zabalenú krabičku. V nej bola zlatý prívesok v tvare polovičky srdca s nápisom ´Be Bit´. Nechápavo som pozrela na Allison, či to je nejaká tlačová chyba alebo čo. Oba sa len pousmiala a spod svetra vytiahla retiazku, ktorú mala okolo krku a ukázala mi prívesok, na ktorom bolo ´st ches´.

„Oooh, to je úžasné,“ povzdychla som si a pripojila som k nemu ten svoj. Dokopy dávali, teraz už  zrozumiteľný nápis ´Best Bitches´. „Ďakujem.“

„Za málo,“ usmiala sa Ally. „Tak ja už pôjdem. Večer máme rodinnú večeru a hádaj kto musí variť.“

„Držím palce pri hrncoch,“ zasmiala som sa a objala som mu. Následne som ju šla odprevadiť k dverám a rozložila som sa na gauči v obývačke. Zapla som si televízor a len tak som bezcieľne prepínala kanály, až kým sa na obrazovke neobjavila známa tvár a ja som ostala zamrznutá.

V televízore práve hrala dosť známa pieseň, ktorú som síce poznala z rádia, no nevedela som ju zaradiť. No čo ma zaujalo najviac, boli chlapci, ktorý ju spievali. Teda, jeden konkrétny chlapec.

„Harry?“ šepla som neveriacky a zízala som na obrazovku. Panebože, ten je ale sladký! povzdychla som si v duchu a ako zhypnotizovaná som sa naňho dívala. A aký má nádherný hlas.

Len čo pesnička skončila, prebrala som sa z môjho blúznenia. Spamätaj sa. Už ho určite nestretneš a aj keby áno, nebude si ťa pamätať! rieklo moje podvedomie a ja som si sklamane povzdychla. Ale pekný je, to sa musí uznať.

Následne som sa pobrala do izby skontrolovať si maily, no keď som nič nové nenašla, podujala som sa poupratovať celý dom. Veď čo iné by som v sobotu robila. 

Challenge 7

Ďakujem vám všetkým, ktoré ste tu ostali aj napriek mojím pauzám :) ďakujem, že mi dôverujete a že sa vám moje príbehy páčia :) a ďakujem za každučký jeden komentár, ktorý mi zlepšuje náladu a zväčšuje chuť písať :) vďaka ;)

Hovorí sa, že ráno je múdrejšie večera. Bohužiaľ, to neplatilo v mojom prípade. Keď ma zobudili slnečné lúče svietiace cez okno do mojej izby, rozospato som otvorila oči a pocítila tú hroznú bolesť hlavy. Opatrne som sa posadila a snažila som sa rozpamätať, čo sa včera vlastne stalo.

Nemala som okno, no určité okamihy boli trošku viac rozmazané. Pamätala som si, ako som sa s Allison a Alecom zabávala, ako sme spolu pili a že som potom tancovala s nejakým chlapcom, ktorého som aj pobozkala a potom som utiekla preč. Zvyšok bol zahmlený.

„Pánečku, to teda bola oslava,“ zamrmlala som si popod nos a postavila som sa na nohy. Na sebe som mala oblečené šaty zo včera a tak som zamierila rovno do kúpeľne, aby som sa trošku prebrala a aby som zo seba zmyla všetku tú špinu. Len čo som mala očistu za sebou, zišla som do kuchyne, kde už pri stole sedel Theo a nalieval si do misky mlieko.

„Dobré ráno,“ pozdravil ma vysmiato. No toto. Asi som spravila dobre, že som mu zverila zodpovednosť. Možno sa všetky naše problémy vyriešili, pomyslela som si a usmiala sa naňho.

„Dobré ráno aj tebe. Čože si hore tak skoro?“ opýtala som sa ospalo.

„Skoro? Je pol 11,“ zasmial sa Theo. „Niekto predsa musel dať pozor na Kimmy, keď už bola hore.“

„Kriste pane, to už je toľko hodín? Prečo si ma nezobudil?“ vypúlila som oči.

„Netuším kedy si prišla, no určite to bolo niekedy nadránom, keďže som šiel spať o pol 4 a ešte si doma nebola,“ uškrnul sa a vrátil sa späť k raňajkám.

„Pánečku. Čas už späť nevrátim, tak teda ako prebehol večer?“

„Super,“ mykol plecami Theo. „Uložil som Kim do postele a potom som hral hry s Danom na PC. Cez stream.“

„Neboli žiadne problémy?“

„Nie.“

„Tak to som rada. Ďakujem ti, že si sa o všetko postaral,“ usmiala som ho a dala mu pusu na líce.

„Za málo,“ odvetil a pokračoval v jedení. Ani len sa nespýtal na tú párty, čo som mu sľúbila. No keďže som vedela, že vnútri zomiera túžbou sa na to opýtať, začala som túto tému ja.

„Tak čo s tou párty, hmm? Zaslúžiš si ju,“ uškrnula som sa a on sa hneď rozjasnil.

„O dva týždne?“

„Máš to mať,“ usmiala som sa. „No všetok neporiadok upraceš sám alebo s kamarátmi, jasné?“

„Sľubujem,“ vyskočil šťastný ako blcha a objal ma. „Ďakujem.“

„Veď aj máš za čo,“ uškrnula som sa a vzala som si jesť. No len čo som sa posadila, celým domom sa rozľahol zvonček. Koho to len čerti nesú! pomyslela som si a voľky-nevoľky som sa pobrala otvoriť dvere. Aké bolo moje prekvapenie, keď som tam uvidela Ally.

„Ahoj,“ pozdravila ma vysmiata od ucha k uchu plná elánu.

„Ahoj,“ odvetila som zmätene a ukázala som jej, nech ide ďalej.

„Tak ako?“ opýtala sa ma a pobrala sa za mnou do kuchyne.

„Práve som vstala,“ odvetila som a pustila sa do svojich raňajok. „Ty?“

„Prekvapivo výborne,“ zasmiala sa. „Bolí ťa hlava? Koľko toho pamätáš?“

„Uuu, hlava veľmi nebolí no s tou pamäťou je to horšie. Predpokladám, že si mi prošla pripomenúť, čo?“

„Predpokladáš správne,“ usmiala sa Ally a podala mi do rúk foťák.

„Určite to chcem vidieť?“ pochybovala som.

„Nie je to nič hrozné, neboj. A navyše mám ešte jednu informáciu, ktorú si možno nepamätáš a prosila si ma, aby som ti ju potom pripomenula,“ zatvárila sa tajomne a do mňa vošla zvedavosť.

„Tak hovor!“

„Najprv fotky,“ ukázala na foťák a ja som stlačila prezeranie fotografií. Nebolo ich tam síce veľa, no stáli za to. Na prvých sme s Ally alebo s Alecom pózovali na chodbe. Posledné ma však zaujali najviac. Bol na nich akýsi chlapec. Najprv so mnou, potom aj s Ally a napokon sám. To musí byť ten, s ktorým som tancovala, pobozkala ho a odišla.

„Kto je to?“ opýtala som sa.

„Tušila som, že si ho nebudeš pamätať ale že nebudeš vedieť kto to je, to ma dostáva,“ prekrútila očami Allison.

„No tak hovor!“ riekla som mierne podráždená a Allison si len vzdychla a začala.

„Vieš, kto sú One Direction, všakže?“

„To je tá kapela, že? Ten svetoznámy boyband.“

„Phu, už som sa zľakla. Predpokladám, že osobitne členov nepoznáš, však?“

„Ehm, nie.“

„Tak to je jeden z nich. Harry Styles,“ ukázala na neho a čakala na moju reakciu. Harry, presne, svitlo mi. Tak sa volá. Pozrela som sa bližšie na fotografiu, na ktorej bol sám a snažila som sa spomenúť si. Bohužiaľ, nič sa neobjavilo. Jediné, čo mi plávalo mysľou bolo, aký je sexy. Bože, Em, upokoj sa. Už sa s ním pravdepodobne nikdy nestretneš. A navyše to je superstar! Mal záujem len preto, že bol opitý. Áno, určite to bude tak!

„Taaaak? Čo naňho hovoríš?“

„Ujde,“ mykla som ramenom a vrátila som jej foták.

„Ujde?“ nadvihla obočie Ally. „Šalie po ňom polka sveta a ty povieš, že ujde?“

„A čo som mala povedať? Že je to najsexy chalan, ktorého som za posledné roky stretla a že nemôžem uveriť tomu, že som s ním tancovala a pobozkala ho?“

„Ty si ho pobozkala?!?!?“ vyskočila zo stoličky Allison a dívala sa na mňa s padnutou sánkou a vypúlenými očami.

„On pobozkal mňa. No big deal,“ pokrčila som plecami.

„To si snáď robíš srandu!“

„Aj tak ho už nikdy v živote nestretnem a aj keby nejakým zázrakom áno, nebude si ma pamätať. Najskôr bol opitý a poriadne ma ani nevidel,“ zamrmlala som.

„Nemôžem uveriť tomu, ako málo si o sebe myslíš. Nehovorím, že by si mala byť namyslená, no asi vôbec nevidíš, aká si krásna a ako sa za tebou všetci chalani otáčajú.“

„Nie, Ally. To sa otáčajú za TEBOU,“ odvetila som a odniesla som tanier do dresu.

„Em, prosím ťa, prestaň! Vidíš, že aj Harry si všimol teba a nie mňa!“

„To ešte nič neznamená.“

„Ty si nepoučiteľná! Ešte aj Alec za tebou šalie!“ rozčuľovala sa Allison a ja som na ňu vypúlila oči. Alec? V tom momente si asi uvedomila, že povedala viac, ako bolo treba a šokovane si zakryla rukou ústa. 

Challenge 6

Emma

Predierala som sa davom ľudí späť k baru a dúfala som, že tam nájdem jedného zo súrodencov, pretože som nechcela byť sama. To si nemala odísť od toho krásavca, pripomenulo mi moje podvedomie a ja som si povzdychla. Možno to bola hlúposť no ja som nebola žiadnou bábkou, s ktorou sa mohol chlapec hrať. A navyše som bola opitá, takže všetko som mohla zhodiť na alkohol.

„Tak tu si!“ zvolala Allison, keď ma uvidela a vrhla sa mi okolo krku.

„Hovoríš to, akoby som sa niekam stratila,“ zasmiala som sa.

„A nie?“ nadvihla obočie.

„Veď som predsa Alecovi povedala, že sa vrátim neskôr. Kde vlastne je?“

„Asi na to nejako zabudol. Išiel na toaletu. Kde máš foťák?“

„Hííí, ostal hore pri Harrym. Dôjdem poň,“ odvetila som a neochotne som sa otočila naspäť. O minútu som sa ocitla pri ochranke, ktorá strážila vstup do VIP, no keď som chcela prejsť, nepustili ma.

„Pred chvíľou som odtiaľto odišla. Len som si na stole zabudla foťák!“ vysvetľovala som, no to mi nebolo na nič platné. Nech som skúšala čokoľvek, nič nepomohlo. Už-už som sa chcela otočiť a odísť, keď ma niekto chytil za pás a postavil sa vedľa mňa.

„Tak tu si,“ usmial sa na mňa a dal mi pusu na líce. „Ona je tu so mnou.“

Ochrankár nás pustil dnu a ja som len v šoku kráčala s mojim záchrancom.

„Ďakujem, ja ... zabudla som si tu foťák a ...“ odrazu som onemela. Konečne sa mi naskytol pohľad na môjho záchrancu a ja som skoro onemela.

„D-d-douglas Booth?“ zakoktala som sa a s otvorenými ústami som naňho čumela.

„K vaším službám,“ uklonil sa s úškrnom a zvedavo naklonil hlavu nabok. „A ty si?“

„E-emma. Emma Reed,“ podala som mu ruku a nervózne som sa usmiala.

„Pleasure to meet you,“ usmial sa Douglas a jemne ju zovrel vo svojej veľkej dlani. Dívala som sa naňho s očarovaním a nedokázala som ho pustiť. Toho chlapa som milovala odkedy som videla film LOL, na ktorý ma donútila pozerať Allison.

„Ja-ja ďakujem. Asi by som ... mala by som ísť ... nájsť ten foťák,“ koktala som ako postihnutá puberťáčka. Preboha, Emma. Upokoj sa! Vyhrešila som sa v mysli a ako-tak sa spamätala. „Tešilo ma.“

„Mňa viac. Hádam sa ešte uvidíme,“ žmurkol na mňa a pustil mi ruku. Ja som sa len usmiala a sklopila som pohľad, pretože som cítila, ako mi horia líca. Pomaly som sa vydala smerom k stolu, kde sedel Harry a v mysli som si celú tú scénu prehrávala znovu a znovu. Srdce mi bilo ako o preteky a prstami som si nahmatala miesto na tvári, kde ma pobozkal. Kristepane, Douglas Booth mi dal pusu na líce! Šalela som vo vnútri.

So širokým úsmevom na tvári som sa blížila k správnemu stolu až kým som nezazrela Harryho, ako tam sedí s drinkom v ruke a naprázdno pozerá pred seba.

„Ahoj,“ pozdravila som mu a zastala som na kraji stola. Otočil svoj pohľad ku mne a na tvári sa mu zjavilo prekvapenie. „Prišla som po foťák,“ usmiala som sa nervózne. Ani neviem, prečo som bola nervózna.

„Ach tak,“ povzdychol si s hlasom plným sklamania. „Tu je.“

Vzala som si ho do ruky, no pri jeho skleslom výraze ma pichlo pri srdci. Žeby bol taký skleslý kvôli tomu, že som odišla? Cítila som sa previnilo, no stalo sa, čo sa malo stať.

„Tak ja teda pôjdem. Už ma čakajú,“ riekla som.

„Uh-huh,“ prikývol Harry s chabým úsmevom na tvári. Vtedy som sa z ničoho nič nahla a pobozkala som ho na líce.

„Hádam sa ešte stretneme,“ usmiala som sa a dala si fotoaparát k tvári. Keď na mňa Harry pozrel, stisla som spúšť a odfotila si ho. „Maj sa,“ zakývala som mu a otočila som sa späť. Cestou späť mi nedalo a obzerala som sa na každú stranu, či neuvidím Douglasa, no nestalo sa a tak som došla až k Ally, predsa len šťastná a vysmiata ako slniečko.

„Si veľmi opitá, Ally?“ opýtala som sa.

„Čože?!“ pozrela na mňa divne, akoby som bola padnutá na hlavu.

„Budeš si dnešok pamätať? Pretože ak ja nie, tento moment by som si rada zapamätala,“ riekla som.

„Mala by som si pamätať všetko. Prečo? Čo sa stalo?“

„Práve som stretla Douglasa Bootha a on ma pobozkal na líce,“ povzdychla som si zasnene.

„Čože si?!“ vypúlila oči Allison a takmer vyliala pohár vody, ktorý držala.

„Nechceli ma pustiť do VIP sekcie, a on prišiel, dal mi pusu a dostal ma tam. Asi počul, ako sa rozprávam s tým ochrankárom. Potom sme sa zoznámili a on povedal, že ´Hádam sa ešte uvidíme´!“

„Ty si zo mňa snáď robíš srandu! Najprv stretneš Harryho Stylesa, speváka z One Direction, po ktorom šalie polovica dievčat z celého sveta, ideš s ním do VIP sekcie, vrátiš sa sama a napokon stretneš aj Douglasa Bootha, s ktorým sa zoznámiš a on ti dá pusu na líce? Tento svet je tak nespravodlivý,“ zasmiala sa Allison, no ja som ju prestala počúvať v momente, keď spomenula slovo One Direction. O nich som už počula. Bola to najznámejšia skupina na svete a všetky dievčatá ich milovali. Počula som aj pár ich pesničiek, no nikdy som nejako neriešila, z koho vlastne skupina pozostáva.

„Počkaj, počkaj. Čo si to povedala? To o Harrym?“

„Že si stretla Harryho Stylesa, speváka z One Direction, ktorého miluje ...“

„To stačí...“ riekla som a vzápätí mi to došlo. Bozkávala som sa s megaznámym chalanom, ktorého chce takmer každé dievča na svete.

„Deje sa niečo?“ zamračila sa Ally.

„Nie, nie. Ja len ... neuvedomila som si, že je to Harry Styles. Priezvisko nikdy nepovedal,“ odvetila som a zapla prezeranie fotiek. Priblížila som poslednú fotku, na ktorej bol sám a nedokázala som tomu uveriť. Bola som s Harrym Stylesom!

„Ty si ho nespoznala?!“ vybuchla Ally.

„Ehm, no nie. Viem, kto sú, no členov osobitne nepoznám,“ pokrčila som plecami.

„Dievča zlaté, kde to ty žiješ!“ pokrútila nado mnou hlavou a napila sa. Ja som sa medzitým zapozerala na fotku a usmiala som sa. Možno napokon nebolo tak zlé, že som šla von sa zabaviť. Na tento večer teda rozhodne nezabudnem, pomyslela som si v duchu a nahlas som sa ozvala.

„Nepôjdeme už domov?“

„Tak teda poďme,“ prikývla Allison a zamávala na Aleca, ktorý neďaleko tancoval s akýmsi dievčaťom. 

Being a BITCH

   Možno si poviete: "Akože o čom to je?" No ak ste zvedavé, čítajte ďalej :) Mnoho ľudí, nielen na Slovensku ale aj vo svete, považuje slovo bitch za niečo zlé, za hrešenie, za urážku... V podstate majú pravdu. Takmer všetky slovníky ho definujú ako hrubú, nemorálnu, zlomyselnú ženu bez citu, čo nie je práve príjemné. No poslednú dobu sa toto slovíčko v mnohých významoch trošku pomenilo. Ak sledujete stránky s obrázkami, možno ste si všimli citáty o tom, aké úžasné je byť bitch a podobne. Vo vyššom význame sa toto slovíčko povznieslo na význam: samostatná, sebavedomá, nezávislá sexy žena, ktorá nebude skákať podľa toho, ako hociktorý muž píska. Ak si vezmete tento popis, tak being a bitch nadobúda úplne iný význam. Význam, s ktorým sa úplne stotožňujem. 

   Veľakrát, keď čítate rady ženám na internete alebo v rôznych self-help knihách, všetky hovoria to isté: buďte sebavedomá, nezávislá a nedosiahnuteľná. Mnohé sa už síce presvedčili, že pri lovení chlapcov/mužov to pomáha ako ibalgín na bolesť hlavy, no ja za tým vidím niečo väčšie. Podľa mňa by sa žena nemala hrať na niečo, čím nie je, len aby získala chlapa. Teraz nehovorím, že by sme nemali byť sebavedomé a nezávislé. Práve naopak, presne také by sme mali byť, no v každom aspekte nášho života, nie len čo sa týka balenia chlapov. 

   Žena, ktorá si je vedomá svojich kvalít a nepochybuje sama sebou je automaticky vnímania inak. Je vedecky dokázané, že prvý dojem si človek utvorí už v priebehu 10 až 15 sekúnd. A je jedno, či to je pri rozhovore alebo len keď pozorujeme danú osobu na druhom konci baru. Naše zmysly vnímajú, ako daná osoba stojí, či je vystretá alebo zhrbená, v akej polohe sa nachádzajú jej ruky, dlane, chodidlá či aká je jej mimika tváre. A tak isto vnímajú aj ostatní nás. 

   Samozrejme, v prvom rade ide o reč tela a tá sa dá buď naučiť alebo sa zmení postojom človeka k sebe samému. Ten, kto sa chce na niečo hrať si môže čítať všelijaké knihy a naučiť, čo rozličné pohyby tela znamenajú. Ja osobne, som sa rozhodla tou osobou stať. Nechcela som len vyzerať ako osoba sebavedomá. Chcela som ňou byť. Plne stotožnená sama so sebou, so svojou podstatou. A preto som zmenila celé svoje zmýšľanie. Aby ste sa stali osobou, o ktorej tu celý čas hovorím, musíte sa akceptovať také, aké ste, aj so svojimi chybami a milovať ich najviac na svete. Len ak to dokážete, tak vás môžu milovať ostatní a vy budete navonok pôsobiť sebavedomo, pretože sa tak aj budete cítiť.

Queen B (B-Blair & B- Bitch :)

   A tu sa dostávame opäť s slovíčku bitch. Pre mňa je bitch, ako som už stihla povedať, sebavedomá, nezávislá sexy žena. No taktiež je to osoba, ktorá vie, čo chce a ide si za tým, nehľadiac na reči ostatných, že to v žiadnom prípade nedokáže. Je to osoba, ktorá má svoj cieľ a je preň ochotná urobiť čokoľvek. Nehovorím teraz o čakaní na D1 alebo lození za profesormi na "doučovanie". Hovorím o čistej ceste, plnej driny, kde potrebujete mať široké lakte, aby ste sa predrali dopredu. To je pre mňa ta podstata.
   No, samozrejme, že to nie je všetko len o tom peknom a dobrom. V mojom živote vládnu dve dosť podstatné veci - irónia a sarkazmus. A tieto dve atribúty sú dosť podstatnou časťou bitchy osobnosti. Je to moja obrana, pred dotieravými ľuďmi, ktorí mi nechcú dať pokoj, ale jednak aj útok, vďaka ktorému môžem kultivovane vyhrať hocijaký spor. Nie je to o tom podkopávať ostatných či zosmiešňovať ich. Ale o tom, chrániť samú seba. Dievča sa predsa nebude brániť päsťami. Sme predsa ladies. A tak máme na obranu svoj jazyk. O mojom síce hovoria, že je dosť ostrý, no to bude tým, že sa so mnou život nemaznal a vybudovala som si prirodzene túto obranu.
   Takže v podstate som vám vykreslila moju premenu počas posledného polroka. Ľudia, ktorí stoja pri mojom boku dennodenne si to až tak nevšimli, keďže sa to dialo postupne a nie z ničoho nič, no keď som stretla starých známych, ktorí mi pred niekoľkými rokmi na základnej škole život príliš neosladili, vedela som sa brániť a oni konečne stíchli, pretože nemali v mozgu nič, čím by odbili moje sarkastické odpovede. A tak sa jednak môžem do budúcna chrániť pred ľuďmi, ktorí budú proti mne a nebudú mi moc priať, a jednak som pripravená postaviť sa môjmu osudu tvárou v tvár a riadiť si ho sama podľa toho, kým chcem byť a čo chcem so svojím životom robiť.

I am a BITCH and I live being a BITCH. :-*

milujem tento song ♥

___________________________________________________________________________________

P.S. Možno potom nájdete nejakú menšiu spojitosť s týmto v práve rozpísanom príbehu ;)