Challenge 25

Since I have already started  this chapter before, i decided to finish it in Slovak ... I still don't know what will be next and in what language I will be writing. But hopefelly, I will figure that out soon :) enjoy

Harry

„Improvizujeme,“ zasmiala sa Emma a pobrala sa za deťmi. Na chvíľu som ostal stáť a zamyslel som sa. Už som dlhšie nemohol popierať tú zmenu, ktorá vo mne nastala. Možno som tomu nerozumel, no bolo to tam. Zmenil som sa. Z prelietavého chalana, ktorý potreboval slobodu a party sa stal ... niekto iný. Netušil som kto. Nevedel som to charakterizovať, no vnútri som cítil, že je to zmena k lepšiemu. Cítil som sa, akoby som dospel. Uvedomil som si, že rebríček hodnôt v mojom živote sa zmenil. Odrazu som nepotreboval chodiť po baroch a spávať každú noc s niekým iným. Nepotreboval som si tak užíval svoju mladosť.

A keď som sa pokúsil nájsť príčinu tejto zmeny, pred očami sa mi objavil jediný obraz – Emma. Ona priniesla túto zmenu do môjho života. Iste, nestal som sa zo dňa na deň oteckovým typom. Predsa len som mal 23 a život pred sebou. No už to nebolo tak silné. Namiesto viacerých žien tam už bola len jedna jediná. A s ňou aj jej deti. Teda, synovec s neterou. Vedel som, že ak chcem byť s ňou, musím byť aj s nimi. No nevadilo mi to. Ani najmenej. A tak som sa pobral do obývačky a zapojil som sa do debaty.

O dva týždne

„Ahoj,“ otvorila mi s úsmevom Emma dvere ich domu a ja som vošiel dnu. „O chvíľu sme hotoví. Nechceš počkať v obývačke?“

„Postojím,“ odvetil som a prišiel som bližšie k nej. „No bozk na privítanie by nezaškodil,“ uškrnul som sa a pritiahol som si ju za pás k sebe. Emma sa zasmiala a vtisla mi krátky bozk na pery.

„Musím ísť skontrolovať Kimmy. Určite si do toho batôžteka pobalila všetky hračky.“

„Budem čakať,“ usmial som sa a pustil ju. Sledoval som ju, ako vybehla hore po schodoch a na perách mi svietil úsmev. Ešte stále som nedokázal uveriť všetkému, čo sa v mojom živote stalo a ako som sa zmenil. Samozrejme, že si to všimli aj ľudia okolo mňa a začali vyzvedať, takže prakticky celý svet už vedel o mojom vzťahu s Emmou aj o Kim a Theovi. Nie všetci to vzali tak dobre ako chalani, ktorí boli zo mňa nadšení a doslova skákali po plafón, že som konečne dospel. V novinách písali nie veľmi pozitívne články či už o mne, o nás alebo len o Emme. Obdivoval som ju, ako to zvláda. Mala silnú povahu a tie deti jej k tomu určite dopomohli. Vedel som, že ju niečo také ako klebety len tak ľahko nezlomí.

„Ahoj, Theo,“ pozdravil som Thea, keď prešiel okolo mňa vonku, no on len niečo zamrmlal popod nos a nasadol na zadné sedadlo auta. Netušil som, čo mu je, keďže sme spolu doposiaľ vychádzali celkom dobre. Dúfal som, že je to len nejaká drobnosť a čoskoro ho to prejde.

„Môžeme ísť,“ zišla dole Emma aj s Kimmy, ktorá, len čo ma uvidela, rozbehla sa do môjho náručia.

„Harry!“ zvýskla radostne a silno ma stískala okolo krku, keď som ju dvihol na ruky. Emma sa len spokojne usmiala a prešla s cestovnou taškou okolo mňa a dala ju do kufra. Kim mi zatiaľ rozprávala o svojom dni v škôlke, a ja som ju medzitým pripásal do sedačky v aute. Musel som priznať, že som bol celkom prekvapený, ako rýchlo si na mňa zvykla, a že ma mala rada. Bál som sa, že práve ona bude tým najväčším problémom medzi mnou a Emmou. No zdalo sa, že zatiaľ tu žiaden problém nie je, a tak som nemal na výber len sa šťastne usmievať a tešiť sa zo všetkého, čo mi život zatiaľ priniesol.

Len čo bola Kim poriadne pripútaná vzadu, sadol som si za volant a naštartoval motor. A náš výlet sa mohol začať. Možno to bolo odvážne ísť niekam spolu tak skoro, no cítil som, že to bude fungovať, a tak som sa odhodlal a pozval Emmu aj s deťmi na víkend do hôr na chatu, ktorú vlastnia moji rodičia. Nebolo to nič prepychové a veľké. Len obyčajná drevená chalúpka uprostred lesa bez internetu a iných technických vymožeností. Signál tam síce bol, no len na jedinom mieste v chate, na čo som aj upozornil Emmu. Na moje prekvapenie ju to práveže nadchlo a dúfala, že budeme mať všetci čas sa dobre spoznať, keďže tam dokopy nebude nič, kam by sa dalo utiecť.

Po dvoch hodinkach cesty sme zabocili na lesnu cestu, ktora nas mala zaviest az priamo pred chalupu. Vacsinu cesty sme sa rozpravali bud ja s Kim alebo s Emmou. Theo bol po cely cas ticho a neprehovoril ani slovo. Netusil som, co mu je, no povedal som si, ze na to pridem.

Len co sme zaparkovali na mieste, vysiel som von a nadychol sa cerstveho vzduchu. Otvoril som kufor a pomaly som zacal nosit tasky dovnutra, zatial co Emma odopla Kim a pustila ju na prehliadku domu.

„Kde sa mozem zbalit?“ opytal sa Theo bez zaujmu.

„Pokojne si chod vybrat nejaku izbu, ktora sa ti bude pacit,“ odvetil som s usmevom a nedal som sa jeho postojom rozhodit. Ved ono ho to prejde, pomyslel som si. Poukazoval som chatu Emme, kde sa co nachadza a ona navrhla, ze pripravi nieco na zahryznutie. Nenamietal som a rozhodol som sa ist po drevo na ohen. Kurenie sice fungovalo, no nedokazalo nahriat dom tak ako prijemny ohen v krbe. Rozhodol som sa, ze zavolam aj Thea. Vysiel som teda na poschodie, kde sa nachadzali izby a zaklopal som na jedine zatvorene dvere.

„No?“ ozvalo sa zvnutra a ja som vstupil.

„Idem nazbierat drevo na ohen. Nechces sa pridat?“

„Preco by sa mi malo chciet?“ pozrel na mna pichlavym pohladom.

„Urobil som ti nieco, cim si ma znenavidel?“ nevydrzal som to a opytal som sa otazku, ktora ma tazila.

„Fajn, idem s tebou po to drevo,“ prekrutil ocami a postavil sa. No tym, ze mi neodpovedal na moju otazku este viac zvacsil moju zvedavost, co sa to s nim deje. Bol som pevne rozhodnuty, ze to stoj co stoj zistim.

„Ako ide skola?“ opytal som sa ho po ceste do lesa.

„Fajn,“ odpovedal usecne.

„Si v poslednom rocniku, ak sa dobre pametam, vsak?“

„Hej.“

„Pripravujes sa nejako na testy?“ nedal som sa odradit jeho odpovedami.

„Ani nie.“

„To poznam. Pametam sa, ked som to mal pred sebou ja. Vsetci do mna hucali, ze sa mam konecne zacat ucit, no ja som sa ani nehol.“

„Nehovor,“ riekol Theo otravene a ja som to uz nemohol vydrzat. Chytil som ho za rameno a otocil ho k sebe. Chcel som zachytit jeho pohlad, no on sa tvrdohlavo pozeral do zeme pred seba.

„Mozes mi, prosim ta, povedat, co ti je?“

„Preco by som sa ti mal spovedat? Co si moj otec?“ zdvihol tvrdohlavo hlavu a prepichol ma pohladom.

„Nie, nie som a nikdy som sa zanho ani nepovazoval. Nieco take by ma nenapadlo. Len som mal pocit, ze spolu vychadzame celkom v pohode. Tak co sa zmenilo?“ riekol som tentoraz miernejsim tonom.

„Nic,“ odpovedal Theo a vybral sa dalej do lesa, no ja som ho opat zastavil.

„Nevyzera to tak. Hocico sa deje, mne to mozes povedat. Nie som sice tvoj otec, no som tvoj priatel. Ide o dievcata, kamaratov, alebo som nieco spravil ja?“

Chvilu bolo mrtvolne ticho a nik z nas nepovedal ani pol slova. Cakal som, ci sa Theo osmeli a povie mi, co ho trapi. Nechcel som ho do nicoho tlacit. Uz som zacinal byt netrpezlivy, ked sa zrazu ozval.

„V podstate vsetko so vsetkym.“

„Ako to mam chapat?“ nerozumel som. Opat sa na chvilu rozhostilo tajuplne ticho, no tentoraz trvalo kratsie.

„Tym, ze si zacala chodit s Emmou a vsade sa o vas, a tym padom aj o mne a o Kim pisu rozlicne clanky, som momentalne tercom na skole. Vsetky dievcata za mnou saleju a chcu, aby som ich s tebou zoznamil, za co sa mi chalani posmievaju a neznasaju ma zaroven, kedze medzi tie dievcata patria aj ich priatelky a tak. Je toho na mna proste moc a ja neviem, ako sa s tym vyrovnat. Nemam tak silnu povahu ako Emma. Obcas to v sebe vsetko strasne dusim, len aby som nevybuchol a nevrhol sa na niekoho. Nechcem Emme sposobit viac problemov, ako uz ma. Ani pre nu to nie je lahke, vies, len sa jej asi lepsie dari popierat realitu,“ dokoncil svoju myslienku Theo a ja som nanho hladel s vyplestenymi ocami. Napadali ma vselijake moznosti, no tato nie a ja som nevedel, co spravit, aby som to napravil.

Rozbural som zivot Emme, Theovi aj Kim, ktora si to zatial este neuvedomovala. Vpadol som do ich sukromia a znicil som ho. Vsetko, co som nenavidel na slave, sa tentoraz tykalo aj ich. Nevsimal som si to, pretoze som sa uz voci tymto strankam popularity obrnil, no ked som si teraz uvedomil, cim prechadzaju, vedel som, ze to musim napravit. No ako?