Day 29

Téma: Tvoje ciele na nasledujúcich 30 dní.

Fuu, páni. Tak to som si teda vybrala obdobie. Nasledujúcich 30 dní bude asi dosť rušných. Tak poporiadku. 

Ako prvé sa musím psychicky pripraviť na výsledky z certifikátu IELTS, ktoré by mi v piatok mali prísť mailom. Od toho záleží moja nálada na celé prázdniny. Verím, že bude viac než dobrá a ja budem nadšene výskať na celú bytovku :D Ďalším plánom bude oslava, verím-že-dobrých výsledkov neskôr večer na diskotéke a minimálny spánok. Na ďalší deň cestujem do môjho rodného mesta, Bardejova, kde sa budú konať krstiny mojej malej sesterničky, ktorá sa narodila na Mikuláša. Už sa neviem dočkať, ako ju uvidím a pochovám (vo význame podržím, nie do hrobu :D ). Nasledujú dva dni pečenia a varenia a príprav na Vianoce spolu s balením darčekov a príležitostným dokupovaním, ako poznám mojich rodičov. Počas toho všetkého by som sa ešte mala venovať aj písaniu Personal Statement-u na prijímačky. Na Štefana sa, samozrejme, ide na zábavu. Ešte netuším kam, ale niečo sa určite nájde. Do Silvestra tipujem, že budem písať ten list a hádam ho dotlačím k finálnej verzii. Ak nie, tak budem musieť pokračovať do konca prázdnin. Na Silvestra ešte plány nemám, čo je síce neobvyklé, pretože o tomto čase sa už väčšinou vie, kto bude mať dom či byt a kde je aká párty, no asi to nechám na náhodu a uvidíme, kde napokon skončím. No doma to určite nebude :D Na Nový rok si pekne dospím všetky zameškané noci a ďalej si budem užívať prázdniny leňošením v tom lepšom prípade alebo písaním listu v tom horšom. Piatky niekde vonku a v utorok očakávať novú sériu Teen Wolf. V stredu pekne do školy a večer zhliadnutie Pretty Little Liars a Ravenswood. Ako inak ma neminú posledné písomky, odpovede a príprava podkladov na maturitné okruhy. Ďalší týždeň v stredu si pozriem novú epizódu The Originals a v štvrtok Arrow spolu s The Tomorrow People. V piatok budem oslavovať narodeniny namiesto nedele a budem sa tešiť na novú časť The Vampire Diaries, ktorá bude o týždeň.

Aké sú vaše plány? :)

Love Me For Me 52

hey, guys :) what´s up? tešíte sa na prázdniny a na Vianoce? máte už darčeky nakúpené? :) a čo výzdoba? :) osobne nemám veľmi toto predvianočné obdobie rada, lebo všade je milión ľudí, v autobuse sme natlačení ako sardinky a všade, kde prídem, tak ma sa mňa smeje mikuláš alebo snehuliak, na každom kroku je vianočný stromček a všade hrá len vianočná hudba ... úprimne, lezie mi to dosť na nervy :D ale čo už s tým :) rada si prečítam vaše odpovede na moje otázky a názory na Vianoce a obdobie pred Vianocami v komentároch :) enjoy new chapter :)

„Hovor,“ odvetila Jay, utierajúc si ruky do ručníka, a otočila sa ku mne. Na tvári sa jej usadil kamenný výraz a ja som len naprázdno preglgla. To zvládneš, posilnila som sa v duchu a začala som.

„Prosím vás, čo sa stalo?“

„Čo by sa malo stať,“ odvetila bez úsmevu.

„Cítim, že sa niečo zmenilo. Čo som spravila, že ste ku mne tak odrazu zmenila postoj? Pamätám si, keď som tu bola naposledy. Bolo to ... iné. Chcela by som to napraviť, nech už som spravila čokoľvek.“

„Zrazu som zmenila postoj?“ nadvihla obočie Jay. „Tak sa skús zamyslieť nad tým, čo sa od nášho posledného stretnutia udialo, ZOEY!“ zdôraznila moje meno s toľkou nenávisťou, že som mala pocit, akoby ma šla uškrtiť. No došlo mi, že práve v tom mene bola všetka podstata.

„Takže o tom to je? Že nie som Ashley ale Zoey?“ opýtala som sa podráždene, pretože ma urazilo, ako ma brala. „Že nie som svetoznáma herečka ale len obyčajné dievča?“

„Tak ty si myslíš, že mi záleží na tom, či je Louisova priateľka svetoznáma?“ zasmiala sa ironicky Johannah.

„A nie?“ nadvihla som obočie.

„Hlupaňa,“ zamrmlala si Jay popod nos, prevrátila očami a vrátila sa k umývaniu riadu.

„Čo ste povedali?!“ precedila som pomedzi zuby.

„Že si hlupaňa, ak si to myslíš,“ odvetila Jay ľahostajne.

„Takže hlupaňa, hej. Budem sa tváriť, že som to prepočula. Tak mi teda vysvetlite, prečo ma zrazu tak veľmi nenávidíte.“

„Tebe vážne nedochádza?“ pozrela na mňa Jay. „Využila si môjho syna. Tvárila si sa, že si niekto iný a on ti veril. Ako ti môže veriť, že ho naozaj ľúbiš, keď si ho dokázala tak klamať po celý ten čas, rovnako ako nás všetkých?“

Tými slovami mi vyrazila dych a ja som na ňu len prekvapene pozerala neschopná jediného slova. Šokovane som sa zviezla na stoličku vedľa mňa a pozrela som sa na ruky položené na stole. Takže o to ide? Že som pomáhala Ashley? Ak to takto cíti Jay, ako to potom vnímajú ostatní? Naozaj ma všetci kvôli tomu tak veľmi nenávidia?

„Vyzeráš byť šokovaná,“ zahlásila Johannah.

„To aj som,“ odvetila som potichu, neodvrátiac zrak od mojich rúk, pričom sa mi do očí tisli slzy. „Nečakala som, že ma pre to budú všetci nenávidieť.“

„Ty si o tom vážne nevedela,“ povedala šokovane Jay, viac-menej pre seba, a sadla si vedľa mňa.

„Ako by som mohla. Robila som len to, čo som si myslela, že je správne. Louisa som stretla ešte predtým, než to celé začalo. Už vtedy som v srdci zacítila akýsi plamienok lásky, ktorý rýchlo zhasol. Omylom som doňho vrazila na ulici, keď som utekala pred paparazzmi, ktorí si mysleli, že som Ashley. Takisto aj v novinách sa písalo, že to bola Ash v jeho náručí, a preto to všetko začalo. Spískali to manažéri, ibaže Ash vedela, že sa to nikdy nestalo a preto ma chcela nájsť. Sprvu som odmietala, no potrebovala som brigádu. Viem, že je to hrozné, sama sa za seba neskutočne hanbím. Preto, keď som zistila, že mám Louisa o niečo radšej, vrátila som jej všetko, čo som kedy dostala. Okrem oblečenia, pretože by to aj tak po niekom inom nenosila. No aj keď to už bolo bez peňazí, nedokázala som s tým byť. Zamilovala som sa doňho a musela som mu povedať pravdu. Neviete si predstaviť, ako veľmi ma bolelo, že sme sa rozišli, no oveľa väčšia bolesť pre mňa bolo to, že som mu po celý čas klamala. Viem si predstaviť, ako veľmi ma musíte nenávidieť, rovnako ako aj polka sveta určite, no keď som sa do tej situácie dostala, nevedela som, ako z toho vycúvať. Je mi to ľúto, aj keď viem, že ma to neospravedlňuje,“ riekla som a chrbtom ruky som si utrela slzu, ktorá mi tiekla po líci.

Chvíľu bolo ticho a ja som sa bála čo i len zdvihnúť pohľad z mojich rúk, až kým Jay neprehovorila:

„Naozaj ho ľúbiš, však?“

„Z celého srdca,“ šepla som a bojazlivo som na ňu pozrela.

„Je mi to ľúto,“ riekla milo s jemným úsmevom a tvári. „Prepáč, že som na teba tak zlá. Musím predsa ochraňovať svojho syna.“

„Chápem,“ usmiala som sa bojazlivo a netušila som, čo ďalej. Takže sa to napokon vyriešilo. Wohoo, pomyslela som si oslavne a v duchu som tancovala svoj víťazný tanec.

„Poď sem, ty malý nepodarok,“ zasmiala sa láskyplne a roztvorila svoju náruč. S radosťou som ju objala a pocítila, že je všetko opäť tak, ako predtým.

„Nechcela by si tu ostať na Vianoce? Spať máš kde,“ riekla Jay len čo sme sa pustili.

„Ďakujem za pozvanie, no musím odmietnuť. Tieto Vianoce budem s rodinou. Celou rodinou. Poprvýkrát,“ usmiala som sa.

„To je v poriadku, šťastné a veselé,“ uškrnula sa.

„Aj vám,“ odvetila som. „Tak čo, pokračujeme s riadom?“

„Na čase,“ zasmiala sa Jay a my sme sa pustili do práce. Opäť sme sa skvele porozprávali, tak ako naposledy a následne sme sa vrátili do obývačky, kde sme si všetci spolu pozreli Vianočné prázdniny. Večer som sa vychystala na odchod a každého som na rozlúčku objala.

„Dávaj si pozor. Určite sa bude šmýkať,“ objal ma tuho Louis a nechcel ma pustiť.

„Budem opatrná,“ sľúbila som mu a pobozkala som ho.

„Vidíme sa o pár dní. Keď prídeš domov, tak mi, prosím, zavolaj, nech nemám strach.“

„Rozkaz,“ zasalutovala som s úškrnom.

„Myslím to vážne. Bojím sa o teba,“ odvetil Louis vážne.

„Pôjdem pomaly,“ upokojila som ho a nasadla som na motorku.

„Šťastné a veselé,“ zakývala som im a navliekla som si prilbu. Naštartovala som motor a vydala som sa na cestu domov. 

IELTS + UK universities and colleges

As you might know, yesterday I took an IELTS exam and ... nie, nie :) nebude článok v angličtine. Viacerí ste si žiadali, aby som o tomto napísala článok, tak nech sa páči :) hádam, vás ten úvod neunudí k smrti, no musela som nejako uviesť tému ;-P

Začalo to s tým, že som si mala vybrať voliteľné predmety do 4. ročníka (teraz som v 5. - maturitnom). Spočiatku som plánovala ísť do Dánska, keďže tam je škola free, a preto som si dala aj matematiku, hoc mi z nej maturovať nebolo treba. Postupom času, niekedy okolo ročného výročia tohto blogu, t.j. niekedy okolo februára, som začala premýšľať, či chcem naozaj ísť do Dánska. Zistila som, že je to len preto, že som nechcela ostať na Slovensku či ísť do Česka. Mojím snom bol Londýn a Anglicko (vlastne som o inom meste ani neuvažovala, odkedy som ho v 2. ročníku navštívila, hoc len na pár dní; zamilovala som sa doň a vedela som, že raz sa tam vrátim) a zameriavala som sa na žurnalistiku. No školné tam je neskutočné - 9,000 libier ročne. A aj keď som vedela o pôžičke, ktorú poskytuje britská vláda, vďaka ktorej 90% študentov zvláda platiť ich vysokú, bála som sa celkovo života v Londýne. Životný štandard obyvateľstva je posunutý o "trošku" vyššie, než u nás na Slovensku.
Opäť som sa presmerovala na Dánsko, no následne som zistila, že aj tam je životný štandard vysoký, dokonca ešte vyšší ako v UK. What is more, najťažšie na štúdiu v Dánsku je zohnať brigádu a moji rodičia nemali peniaze, aby mi všetko mohli zaplatiť. A tak som od toho tak trošku upustila a sústreďovala som sa na Prahu, kde som mohla byť s kamarátkami a žiť si skromne. Potom prišiel znovu obrat, približne v strede leta, keď mi rodičia natĺkli do hlavy, že sa mám spamätať a ísť do Anglicka, že čo budem tu na Slovensku robiť, a tak moja túžba opäť vzplanula a ja som si začala zisťovať podmienky podrobnejšie na určité školy.
Známky boli jasné - na najlepšiu školu, na ktorú sa budem hlásiť, by som potrebovala A-levels A+AA, čo sa rovná slovenskej maturite trom jednotkám minimálne. To som si povedala, že hádam budem schopná splniť, keďže s učením problém nemám. Druhou podmienkou je motivačný list, u nich sa to volá personal statement. Je to niečo ako náhrada prijímacích skúšok. Motivačný list sa vyžaduje najmä preto, že anglické školy, na rozdiel od slovenských či českých, nezaujímajú len akademické znalosti študenta, ale taktiež jeho background. To, čo má rád, či sa venuje nejakým športom, či je členom nejakých spolkov, mládežníckeho parlamentu napríklad, redaktorom školských novín a podobne. No čo je dôležitejšie, či vie vyjadriť svoju passion for the subject. Študent, ktorý je zanietený napríklad do politológie, má načítané rôzne knihy, je predsedom študentskej rady, zúčastňuje sa schôdzí na mestskom mládežníckom parlamente a iné má oveľa oveľa väčšiu pravdepodobnosť na prijatie do štúdia, aj keď ma jednu dvojku z maturity ako študent, ktorý ma bezchybné akademické výsledky no pomaly ani nevie, prečo tú politológiu chce študovať.
Posledným faktorom je level angličtiny. Britské školy akceptujú široké spektrum rozličných certifikátov na overenie znalosti jazyka. Napríklad IELTS, International English Language Testing System organizovaný by British Council, je založený na 4 najdôležitejších častiach - Listening, Reading, Writing and Speaking. Z každej časti môžete dostať známku od 1.0 až 9.0 (9.0 znamená native speaker) a výsledná známka je priemer z tých štyroch. Každá škola má na svojej stránke pri jednotlivých predmetoch alebo všeobecne písané podmienky, za ktorých vás akceptujú, vrátane stupňa angličtiny. Na popredné top univerzity vo svojom odbore je väčšinou požadovaná známka nad 7.0 čo sa približne rovná bezchybnej úrovni B2. No aj keď niekto spraví maturitný test z angličtiny na 90%, to ešte neznamená, že má šancu aj na také skóre z IELTS. Preto som nechcela nič riskovať a začala som chodiť na špeciálnu prípravu priamo na tieto skúšky.
Listening pozostáva so 4 častí pričom sa náročnosť zakaždým sťažuje. Vždycky je na začiatku časti nechaný čas na prečítanie textu a na konci na skontrolovanie odpovedí, no pri poslednej sekcii, kde je poväčšine dopĺňanie textu, je príliš málo času, preto odporúčam tým, ktorý tento certifikát budú robiť, aby si tie otázky predčítali dopredu, ak budú mať čas, aj za cenu neskontrolovaných odpovedí. Celý posluch trvá 30 minút a počuť ho budete len raz, takže nie je žiadny priestor na omyly či nesústredenosť. Osobne mi príde táto časť najľahšia, možno aj preto, že som v škole zvyknutá na výklad po anglicky a taktiež všetky filmy či seriály pozerám len v angličtine. Preto si myslím, že na tejto časti som si viedla celkom dobre a mala by som získať celkom dobré skóre okolo 8.0 - 8.5. Bodovanie v tejto časti aj v čítaní s porozumením je podľa počtu správnych odpovedí z celkových 40. Úlohy môže byť rôzneho typu, napr. vybrať správnu odpoveď A, B, C, A, určiť, či je daná téza TRUE, FALSE or NOT GIVEN (osobne túto časť nenávidím), alebo dopĺňanie do textu.
Reading je o niečo zložitejší, aspoň pre mňa. Tí, ktorí pravidelne čítajú anglické knihy na ňom môžu uspieť celkom dobre, no u mňa to bola na teste katastrofa. Doma, keď som si cvičila testy, tak nebolo to síce perfektné, no nejako sa mi podarilo dať to aspoň na známku 7.0. Test sa skladá z troch častí. Každý test je dlhý približne stranu a pol a je písaný akademickou angličtinou. Môžete sa bifliť slovíčka aj každý deň a aj tak vám to nemusí pomôcť porozumieť testu. Tak ako v listeningu, náročnosť textov sa zvyšuje. Teda, mala by sa. V momente, keď som v sobotu začala čítať prvý článok, celá moja mentalita sa rozpadla, pretože som textu skoro vôbec nerozumela. A navyše, hneď prvú úlohu dali True, False a Not given (moja smrť). Odporúčam najprv si prečítať otázky a potom sa pustiť do textu, pretože tak už budete vedieť, na čo sa máte sústrediť. Času je málo a nik nestihne prečítať texty dvakrát. Ja osobne vypĺňam otázky za chodu ako čítam, no niekomu to môže vadiť. Ako som vravela, ten prvý článok bol otrasný a bála som sa, aký bude ďalší. Prekvapivo, otázky boli jednak ľahšie postavené a text bol taktiež jednoduchšie zrozumiteľný. A tretí, ktorý mal byť najťažší, tak bol najjednoduchší. Mala som pocit, akoby to vymenili. Po Readingu som mala pocit, že som to celé pokašľala a s Anglickom sa môžem rozlúčiť, no našťasie sa mi podarilo vzchopiť, pretože boli predo mnou ešte dve časti testu.
Writing bol pre mňa úplný zabijak. Keď som ešte mala prípravu, sústreďovala som sa najmä na túto časť. Je rozdelený do dvoch častí. Task 1 je report - opis grafu, tabuľky, procesu či plánu budovy. HOROR! Formálna angličtina, používanie pasívu, vybratie určitých hlavných čŕt, používanie určitých slovíčok naznačujúcich vysokú akademickú úroveň - no proste katastrofa. Kým som sa to naučila písať, tak už som išla na skúšku a celý večer pred tým som sa modlila, aby som dostala graf a nie proces, pretože tam bol najväčší problém pochopiť vlastne, o čom ten obrázok je. Keby ste dostali kolobeh vody či cykluc motýľa, čo je fajn, no opísať nejaký jadrový reaktor, tak to bolo na mňa moc. Našťastie som dostala graf a nejako som sa z toho vymotala. Hádam bude dobre. Task 2 je esej na rozličnú tému svetového diania. Niektoré sú v pohode, no opäť, ak vám nesadne téma a nemáte nápady, o čom písať, tak ste v riti. V tejto časti ma téma veľmi nepotešila, no napokon som sa nejako vykoktala a napísala som aspoň niečo. Téma bola, či je starnutie v dnešnej dobe lepšie alebo horšie ako v minulosti. Pod tým stresom som ani nevedela, ako sa volám, nie to ešte, o čom písať. Tak som napísala, jeden paragraf o lepších zariadeniach v nemocniciach a vynájdeniu liekov na rôzne choroby, druhý o nízkych penziách a vysokých cenách nielen potravín ale najmä liečív a svoj ázor som uviedla, že všetko závisí od krajiny, v ktorej žijete. Hádam to bude fajn.
Speaking je z troch častí, prvých 5 minút približne sa skúšajúci pýta na všeobecné otázky o vás, o škole, o plánoch do budúcnosti a podobne. Na začiatku môjho testu som sa neskutočne bála, pretože kamarátka, ktorá bola so mnou ma trošku vystrašila, keďže jej brat bol pred mesiacom tiež na preskúšanie a speaking spravil na 6.0 pričom už tri roky študuje v Austrálií. Nerozumela som tomu a navyše mal vraj otrasnú skúšajúcu, ktorá nahodila poker face.No našťastie, môj lektor, Richard Veil, bol neskutočné sympatický vtipný chlapík okolo 40-ky, ktorý bol neskutočne milý a povzbudivý. Pýtal sa ma na školu a predmety a potom na narodeniny. Takmer som sa rozosmiala nad jeho výrazmi, najmä keď som mu povedala, že neznášam narodeniny. Druhá časť je individual long turn, ktorý trvá približne 3-4 minúty. Examiner vám podá na papieri napísané zadanie aj s ceruzkou a čistým papierom na vaše poznámky. Máte minútu na to, aby ste sa pripravili a zodpovedali všetky otázky na papieri. Ja som dostala opísať nejakú atrakciu, ktorá ma zaujala. A tak som opisovala Múzeum voskových figurín Madam Tussaud´s . Hádam som to zodpovedala dobre no. Tretia časť sú otázky zamerané na tému, o ktorej ste rozprávali,, čiže v mojom prípade na turizmus. Myslím, že to šlo celkom dobre.
Z moje skúšky mám celkovo dosť zmiešané pocity, keďže niektoré časti som zvládla super a niektorými si skoro vôbec nie som istá. No teraz už je zbytočné sa stresovať a lamentovať nad tým, čo nemôžem zmeniť. Uvidíme potom, keď mi prídu výsledky a ja budem buď výskať od radosti alebo budem celé Vianoce deprimovaná, keďže by som ich mala vedieť 20. lebo 21. decembra. V obálke mi prídu až neskôr, no mailom mi ich pošlú už vtedy. Tak mi držte palce a modlite sa aj za mňa, ak by ste bol niekto taký láskavý. :D

Hádam som pomohla s informáciami, ktoré ste chceli vedieť, a ak som na niečo zabudla - let me know ;) rada to doplním aj budem vedieť ;)

Love Me For Me 51

SURPRISE ;) mala som dnes náladu na písanie a tak som odložila učenie na chvíľu bokom a pustila som sa do toho :D výsledkom je táto časť .. hádam sa vám bude páčiť :) túto sobotu už mám skúšky a potom síce musím pracovať na motivačnom liste do UK na univerzitu, no budem mať trošku viac času, takže minimálne túto poviedku dokončím ... neviem, či sa niekto chystáte do UK alebo niekam inam do zahraničia, alebo nad tým uvažujete, tak ma napadlo, či nechcete kratší článok potom o certifikáte IELTS :) zahlasujte v ankete vľavo ;) byee

„Nemali by sme sa vrátiť dole, aby ...“ riekla so potichu, ležiac opretá o Louisovo rameno, no nevedela som, ako moju myšlienku dokončiť.

„Aby si moji rodičia nič nemysleli?“ zasmial sa Louis a ja som sa naňho pozrela.

„No, áno,“ prikývla som rozpačito.

„Myslím, že im to už aj tak došlo. No ale tak poďme, nech nie sme za súkromníkov.

„Okey,“ usmiala som sa a vtisla mu sladký bozk na pery. Následne sme vstali a obliekli sa a Louis vykročil k dverám. Mne vtom padol zrak na jeho stolík, kde ležali dva lístky. Podišla som bližšie, pretože ma premohla zvedavosť.

„Louis?“ zvolala som za ním a vzala ich do ruky. Boli to lístky na ples, o ktorom mi hovoril pred mesiacom. „Mám pocit, že sme premeškali nejakú udalosť.“

„Myslíš ten ples?“ nadvihol obočie Louis. „Veď si vravela, že by si chcela byť počas sviatkov s mamkou doma, nie?“

„Nooo, áno ... ale to bolo pred tým, než sa presťahovala do Londýna,“ usmiala som sa.

„Takže by si so mnou šla?“ vypleštil oči Louis.

„Viem, že som na začiatku pôsobila trošku ... nie veľmi nadšene, no keď si to teraz predstavím, tak asi by som aj šla. A rada,“ usmiala som sa. „Ale to je teraz jedno. Už sme to premeškali.“

„Tento áno, no bude ďalší,“ nadchol sa Louis. „A tam si to užijeme.“

„Tak dobre,“ zasmiala som sa. „Poďme už,“ ukázala som na dvere a nasledovala ho cez celú izbu, no potom som si spomenula na to chladné privítanie jeho mamky a hneď sa mi do hlavy dostal chrobák.

„Ehm, Louis?“ riekla som placho.

„Áno?“ otočil sa s úsmevom a ja som sa šla roztopiť. Spamätaj sa a hovor k veci. Teraz nie je čas na rozjímanie, aký je úžasný! napomenula som sa v duchu a pozrela som sa mu do očí.

„Stalo sa niečo ... niečo s tvojou mamkou?“

„Stalo? Nič sa nestalo. Prečo?“ pozrel na mňa Louis nechápavo.

„Ja len že ... je iná. Ako nie celkovo ... ku mne,“ povedala som svoju obavu nahlas a čakala som Louisovu reakciu.

„Čože?“ zasmial sa Louis a podišiel ku mne. Chytil ma za ramená a prenikavo mi pozrel do očí. „To sa ti len zdá alebo si niečo nahováraš. Určite ťa nemá menej rada, ako naposledy. Určite je len v strese kvôli blížiacim sa sviatkom a tak,“ upokojoval ma.

„Myslíš?“

„Viem to,“ usmial sa. „Veď sama uvidíš. Poďme.“

A tak som ho chytila za ponúkanú ruku a spoločne sme zišli nadol do obývačky.

„Tak čo, tých pár dní, čo ste sa nevideli ste si vynahradili?“ podpichol do nás pán Tomlinson a ja som sa začervenala. Nervózne som sa obzrela po izbe, no to som ani nemala robiť. Louisove sestry sa na gauči šli popukať od smiechu, zatiaľ čo Jay len ticho sedela na gauči a premeriavala si ma. Niečo tu určite nehrá. Veď naposledy bola ku mne taká milá. Čo som jej spravila?

Zahanbene som sklopila pohľad jednak kvôli komentáru Louisovho ocka, jednak kvôli „nevraživosti“ jeho mamky a v duchu som premýšľala o tom, ako by som sa mohla vypariť. No bohužiaľ, žijem v reálnom svete, kde kúzla a čary neexistujú, a tak som sa musela zmieriť so situáciou a prežiť ju.

Vtom sa ozvalo pípanie kuchynského zvončeka a Jay odbehla do kuchyne. Louis ma potiahol, aby sme sa posadili, no len čo sa naše tela dotkli gauča, z kuchyne sa ozvalo: „Obed je hotový!“

A tak sme sa znovu postavili a nasledovali sme zvyšok rodiny do jedálne. Obed prebehol relatívne v tichosti. Teda .. v mojej tichosti. Louis sa rozprával s rodičmi a sestrami a ja som jednak nechcela zasahovať do dôverných rozhovorov a jednak som nemala ani ako. Medzi chodmi sa ma pán Tomlinson spýtal na to, ako zvládam podobu s Ashley, čo bolo asi prvýkrát, kedy sa ma na to niekto opýtal.

„No, viete...“ začala som a premýšľala som, či im povedať o mojej novej rodine. Už som to vstrebala, a tak mi to nespôsobovalo žiadne šoky. Prečo nie, pomyslela som si. „Pár dní po tom, ako to Ashley zverejnila sa objavili jej rodičia a vysvitlo, že môj život je ako príbeh z nejakého filmu. Keď som bola ešte bábätko, tak ma vraj nejakí gangstri unieslo, aby dostali moju biologickú mamu, Ashleynu mamu, pretože ako tajná agentka mala na svedomí zatknutie ich bossa, či čo. Mňa nikdy nenašli a napokon som sa dostala na Slovensko k mojim adoptívnym rodičom.“

„Pánečku, tebe asi ten život nedá pokoj, čo?“ zasmial sa pán Tomlinson a Jay trošku silnejšie odrezala mäso na svojom tanieri, až jej takmer odletelo na obrus. Všetky hlavy sa otočili k nej a ona len pokrčila plecami, zamrmlúc: „Nešlo to porezať!“ No ja som vedela, že to nebolo mäsom. Bolo to mnou.

„Dá sa to tak povedať,“ odpovedala som na otázku bez toho, aby som Jay venovala zvýšenú pozornosť a vrátila som sa taktiež k svojmu jedlu. „Spočiatku to bolo dosť ... šokujúce. No už som sa s tým nejako vyrovnala.“

„Už to bude len a len lepšie,“ usmial sa na mňa povzbudzujúco pán Tomlinson a Louis mi stisol ruku, ktorú som mala položenú na stole, keďže som už dojedla.

„Hádam áno,“ usmiala som sa tiež a počkala som, kým dojedia ostatní. V hlave mi počas celého obeda totižto vznikal plán, ktorý som sa teraz chystala uskutočniť. Len čo všetci vstali na odchod a Jay začala zbierať taniere zo stola, otočila som sa k Louisovi a zašepkala som mu, že pomôžem jeho mamke, nech ma počká v obývačke. On sa len láskyplne usmial a nasledoval zvyšok rodiny.

Postupne som zbierala jednotlivé taniere a misy zo stola, a keď ma zbadala Johanah, prekvapene zastala v dverách.

„Nemusíš mi pohádať,“ povedala bez štipky emócie.

„Rada pomôžem,“ usmiala som sa na ňu aj napriek jej odmeranosti a pokračovala som vo svojej činnosti. Len čo sme mali všetko v kuchyni, pustili sme sa do riadov. Mlčky. Napokon mi to nedalo, a ja som sa ozvala.

„Jay? Mohla by som s vami na chvíľočku prehodiť slovko?“ riekla som a bojazlivo som čakala na to, aká odpoveď príde.