Love Me For Me 52

hey, guys :) what´s up? tešíte sa na prázdniny a na Vianoce? máte už darčeky nakúpené? :) a čo výzdoba? :) osobne nemám veľmi toto predvianočné obdobie rada, lebo všade je milión ľudí, v autobuse sme natlačení ako sardinky a všade, kde prídem, tak ma sa mňa smeje mikuláš alebo snehuliak, na každom kroku je vianočný stromček a všade hrá len vianočná hudba ... úprimne, lezie mi to dosť na nervy :D ale čo už s tým :) rada si prečítam vaše odpovede na moje otázky a názory na Vianoce a obdobie pred Vianocami v komentároch :) enjoy new chapter :)

„Hovor,“ odvetila Jay, utierajúc si ruky do ručníka, a otočila sa ku mne. Na tvári sa jej usadil kamenný výraz a ja som len naprázdno preglgla. To zvládneš, posilnila som sa v duchu a začala som.

„Prosím vás, čo sa stalo?“

„Čo by sa malo stať,“ odvetila bez úsmevu.

„Cítim, že sa niečo zmenilo. Čo som spravila, že ste ku mne tak odrazu zmenila postoj? Pamätám si, keď som tu bola naposledy. Bolo to ... iné. Chcela by som to napraviť, nech už som spravila čokoľvek.“

„Zrazu som zmenila postoj?“ nadvihla obočie Jay. „Tak sa skús zamyslieť nad tým, čo sa od nášho posledného stretnutia udialo, ZOEY!“ zdôraznila moje meno s toľkou nenávisťou, že som mala pocit, akoby ma šla uškrtiť. No došlo mi, že práve v tom mene bola všetka podstata.

„Takže o tom to je? Že nie som Ashley ale Zoey?“ opýtala som sa podráždene, pretože ma urazilo, ako ma brala. „Že nie som svetoznáma herečka ale len obyčajné dievča?“

„Tak ty si myslíš, že mi záleží na tom, či je Louisova priateľka svetoznáma?“ zasmiala sa ironicky Johannah.

„A nie?“ nadvihla som obočie.

„Hlupaňa,“ zamrmlala si Jay popod nos, prevrátila očami a vrátila sa k umývaniu riadu.

„Čo ste povedali?!“ precedila som pomedzi zuby.

„Že si hlupaňa, ak si to myslíš,“ odvetila Jay ľahostajne.

„Takže hlupaňa, hej. Budem sa tváriť, že som to prepočula. Tak mi teda vysvetlite, prečo ma zrazu tak veľmi nenávidíte.“

„Tebe vážne nedochádza?“ pozrela na mňa Jay. „Využila si môjho syna. Tvárila si sa, že si niekto iný a on ti veril. Ako ti môže veriť, že ho naozaj ľúbiš, keď si ho dokázala tak klamať po celý ten čas, rovnako ako nás všetkých?“

Tými slovami mi vyrazila dych a ja som na ňu len prekvapene pozerala neschopná jediného slova. Šokovane som sa zviezla na stoličku vedľa mňa a pozrela som sa na ruky položené na stole. Takže o to ide? Že som pomáhala Ashley? Ak to takto cíti Jay, ako to potom vnímajú ostatní? Naozaj ma všetci kvôli tomu tak veľmi nenávidia?

„Vyzeráš byť šokovaná,“ zahlásila Johannah.

„To aj som,“ odvetila som potichu, neodvrátiac zrak od mojich rúk, pričom sa mi do očí tisli slzy. „Nečakala som, že ma pre to budú všetci nenávidieť.“

„Ty si o tom vážne nevedela,“ povedala šokovane Jay, viac-menej pre seba, a sadla si vedľa mňa.

„Ako by som mohla. Robila som len to, čo som si myslela, že je správne. Louisa som stretla ešte predtým, než to celé začalo. Už vtedy som v srdci zacítila akýsi plamienok lásky, ktorý rýchlo zhasol. Omylom som doňho vrazila na ulici, keď som utekala pred paparazzmi, ktorí si mysleli, že som Ashley. Takisto aj v novinách sa písalo, že to bola Ash v jeho náručí, a preto to všetko začalo. Spískali to manažéri, ibaže Ash vedela, že sa to nikdy nestalo a preto ma chcela nájsť. Sprvu som odmietala, no potrebovala som brigádu. Viem, že je to hrozné, sama sa za seba neskutočne hanbím. Preto, keď som zistila, že mám Louisa o niečo radšej, vrátila som jej všetko, čo som kedy dostala. Okrem oblečenia, pretože by to aj tak po niekom inom nenosila. No aj keď to už bolo bez peňazí, nedokázala som s tým byť. Zamilovala som sa doňho a musela som mu povedať pravdu. Neviete si predstaviť, ako veľmi ma bolelo, že sme sa rozišli, no oveľa väčšia bolesť pre mňa bolo to, že som mu po celý čas klamala. Viem si predstaviť, ako veľmi ma musíte nenávidieť, rovnako ako aj polka sveta určite, no keď som sa do tej situácie dostala, nevedela som, ako z toho vycúvať. Je mi to ľúto, aj keď viem, že ma to neospravedlňuje,“ riekla som a chrbtom ruky som si utrela slzu, ktorá mi tiekla po líci.

Chvíľu bolo ticho a ja som sa bála čo i len zdvihnúť pohľad z mojich rúk, až kým Jay neprehovorila:

„Naozaj ho ľúbiš, však?“

„Z celého srdca,“ šepla som a bojazlivo som na ňu pozrela.

„Je mi to ľúto,“ riekla milo s jemným úsmevom a tvári. „Prepáč, že som na teba tak zlá. Musím predsa ochraňovať svojho syna.“

„Chápem,“ usmiala som sa bojazlivo a netušila som, čo ďalej. Takže sa to napokon vyriešilo. Wohoo, pomyslela som si oslavne a v duchu som tancovala svoj víťazný tanec.

„Poď sem, ty malý nepodarok,“ zasmiala sa láskyplne a roztvorila svoju náruč. S radosťou som ju objala a pocítila, že je všetko opäť tak, ako predtým.

„Nechcela by si tu ostať na Vianoce? Spať máš kde,“ riekla Jay len čo sme sa pustili.

„Ďakujem za pozvanie, no musím odmietnuť. Tieto Vianoce budem s rodinou. Celou rodinou. Poprvýkrát,“ usmiala som sa.

„To je v poriadku, šťastné a veselé,“ uškrnula sa.

„Aj vám,“ odvetila som. „Tak čo, pokračujeme s riadom?“

„Na čase,“ zasmiala sa Jay a my sme sa pustili do práce. Opäť sme sa skvele porozprávali, tak ako naposledy a následne sme sa vrátili do obývačky, kde sme si všetci spolu pozreli Vianočné prázdniny. Večer som sa vychystala na odchod a každého som na rozlúčku objala.

„Dávaj si pozor. Určite sa bude šmýkať,“ objal ma tuho Louis a nechcel ma pustiť.

„Budem opatrná,“ sľúbila som mu a pobozkala som ho.

„Vidíme sa o pár dní. Keď prídeš domov, tak mi, prosím, zavolaj, nech nemám strach.“

„Rozkaz,“ zasalutovala som s úškrnom.

„Myslím to vážne. Bojím sa o teba,“ odvetil Louis vážne.

„Pôjdem pomaly,“ upokojila som ho a nasadla som na motorku.

„Šťastné a veselé,“ zakývala som im a navliekla som si prilbu. Naštartovala som motor a vydala som sa na cestu domov.