Love Me For Me 51

SURPRISE ;) mala som dnes náladu na písanie a tak som odložila učenie na chvíľu bokom a pustila som sa do toho :D výsledkom je táto časť .. hádam sa vám bude páčiť :) túto sobotu už mám skúšky a potom síce musím pracovať na motivačnom liste do UK na univerzitu, no budem mať trošku viac času, takže minimálne túto poviedku dokončím ... neviem, či sa niekto chystáte do UK alebo niekam inam do zahraničia, alebo nad tým uvažujete, tak ma napadlo, či nechcete kratší článok potom o certifikáte IELTS :) zahlasujte v ankete vľavo ;) byee

„Nemali by sme sa vrátiť dole, aby ...“ riekla so potichu, ležiac opretá o Louisovo rameno, no nevedela som, ako moju myšlienku dokončiť.

„Aby si moji rodičia nič nemysleli?“ zasmial sa Louis a ja som sa naňho pozrela.

„No, áno,“ prikývla som rozpačito.

„Myslím, že im to už aj tak došlo. No ale tak poďme, nech nie sme za súkromníkov.

„Okey,“ usmiala som sa a vtisla mu sladký bozk na pery. Následne sme vstali a obliekli sa a Louis vykročil k dverám. Mne vtom padol zrak na jeho stolík, kde ležali dva lístky. Podišla som bližšie, pretože ma premohla zvedavosť.

„Louis?“ zvolala som za ním a vzala ich do ruky. Boli to lístky na ples, o ktorom mi hovoril pred mesiacom. „Mám pocit, že sme premeškali nejakú udalosť.“

„Myslíš ten ples?“ nadvihol obočie Louis. „Veď si vravela, že by si chcela byť počas sviatkov s mamkou doma, nie?“

„Nooo, áno ... ale to bolo pred tým, než sa presťahovala do Londýna,“ usmiala som sa.

„Takže by si so mnou šla?“ vypleštil oči Louis.

„Viem, že som na začiatku pôsobila trošku ... nie veľmi nadšene, no keď si to teraz predstavím, tak asi by som aj šla. A rada,“ usmiala som sa. „Ale to je teraz jedno. Už sme to premeškali.“

„Tento áno, no bude ďalší,“ nadchol sa Louis. „A tam si to užijeme.“

„Tak dobre,“ zasmiala som sa. „Poďme už,“ ukázala som na dvere a nasledovala ho cez celú izbu, no potom som si spomenula na to chladné privítanie jeho mamky a hneď sa mi do hlavy dostal chrobák.

„Ehm, Louis?“ riekla som placho.

„Áno?“ otočil sa s úsmevom a ja som sa šla roztopiť. Spamätaj sa a hovor k veci. Teraz nie je čas na rozjímanie, aký je úžasný! napomenula som sa v duchu a pozrela som sa mu do očí.

„Stalo sa niečo ... niečo s tvojou mamkou?“

„Stalo? Nič sa nestalo. Prečo?“ pozrel na mňa Louis nechápavo.

„Ja len že ... je iná. Ako nie celkovo ... ku mne,“ povedala som svoju obavu nahlas a čakala som Louisovu reakciu.

„Čože?“ zasmial sa Louis a podišiel ku mne. Chytil ma za ramená a prenikavo mi pozrel do očí. „To sa ti len zdá alebo si niečo nahováraš. Určite ťa nemá menej rada, ako naposledy. Určite je len v strese kvôli blížiacim sa sviatkom a tak,“ upokojoval ma.

„Myslíš?“

„Viem to,“ usmial sa. „Veď sama uvidíš. Poďme.“

A tak som ho chytila za ponúkanú ruku a spoločne sme zišli nadol do obývačky.

„Tak čo, tých pár dní, čo ste sa nevideli ste si vynahradili?“ podpichol do nás pán Tomlinson a ja som sa začervenala. Nervózne som sa obzrela po izbe, no to som ani nemala robiť. Louisove sestry sa na gauči šli popukať od smiechu, zatiaľ čo Jay len ticho sedela na gauči a premeriavala si ma. Niečo tu určite nehrá. Veď naposledy bola ku mne taká milá. Čo som jej spravila?

Zahanbene som sklopila pohľad jednak kvôli komentáru Louisovho ocka, jednak kvôli „nevraživosti“ jeho mamky a v duchu som premýšľala o tom, ako by som sa mohla vypariť. No bohužiaľ, žijem v reálnom svete, kde kúzla a čary neexistujú, a tak som sa musela zmieriť so situáciou a prežiť ju.

Vtom sa ozvalo pípanie kuchynského zvončeka a Jay odbehla do kuchyne. Louis ma potiahol, aby sme sa posadili, no len čo sa naše tela dotkli gauča, z kuchyne sa ozvalo: „Obed je hotový!“

A tak sme sa znovu postavili a nasledovali sme zvyšok rodiny do jedálne. Obed prebehol relatívne v tichosti. Teda .. v mojej tichosti. Louis sa rozprával s rodičmi a sestrami a ja som jednak nechcela zasahovať do dôverných rozhovorov a jednak som nemala ani ako. Medzi chodmi sa ma pán Tomlinson spýtal na to, ako zvládam podobu s Ashley, čo bolo asi prvýkrát, kedy sa ma na to niekto opýtal.

„No, viete...“ začala som a premýšľala som, či im povedať o mojej novej rodine. Už som to vstrebala, a tak mi to nespôsobovalo žiadne šoky. Prečo nie, pomyslela som si. „Pár dní po tom, ako to Ashley zverejnila sa objavili jej rodičia a vysvitlo, že môj život je ako príbeh z nejakého filmu. Keď som bola ešte bábätko, tak ma vraj nejakí gangstri unieslo, aby dostali moju biologickú mamu, Ashleynu mamu, pretože ako tajná agentka mala na svedomí zatknutie ich bossa, či čo. Mňa nikdy nenašli a napokon som sa dostala na Slovensko k mojim adoptívnym rodičom.“

„Pánečku, tebe asi ten život nedá pokoj, čo?“ zasmial sa pán Tomlinson a Jay trošku silnejšie odrezala mäso na svojom tanieri, až jej takmer odletelo na obrus. Všetky hlavy sa otočili k nej a ona len pokrčila plecami, zamrmlúc: „Nešlo to porezať!“ No ja som vedela, že to nebolo mäsom. Bolo to mnou.

„Dá sa to tak povedať,“ odpovedala som na otázku bez toho, aby som Jay venovala zvýšenú pozornosť a vrátila som sa taktiež k svojmu jedlu. „Spočiatku to bolo dosť ... šokujúce. No už som sa s tým nejako vyrovnala.“

„Už to bude len a len lepšie,“ usmial sa na mňa povzbudzujúco pán Tomlinson a Louis mi stisol ruku, ktorú som mala položenú na stole, keďže som už dojedla.

„Hádam áno,“ usmiala som sa tiež a počkala som, kým dojedia ostatní. V hlave mi počas celého obeda totižto vznikal plán, ktorý som sa teraz chystala uskutočniť. Len čo všetci vstali na odchod a Jay začala zbierať taniere zo stola, otočila som sa k Louisovi a zašepkala som mu, že pomôžem jeho mamke, nech ma počká v obývačke. On sa len láskyplne usmial a nasledoval zvyšok rodiny.

Postupne som zbierala jednotlivé taniere a misy zo stola, a keď ma zbadala Johanah, prekvapene zastala v dverách.

„Nemusíš mi pohádať,“ povedala bez štipky emócie.

„Rada pomôžem,“ usmiala som sa na ňu aj napriek jej odmeranosti a pokračovala som vo svojej činnosti. Len čo sme mali všetko v kuchyni, pustili sme sa do riadov. Mlčky. Napokon mi to nedalo, a ja som sa ozvala.

„Jay? Mohla by som s vami na chvíľočku prehodiť slovko?“ riekla som a bojazlivo som čakala na to, aká odpoveď príde.