Love Me For Me 50

Ubehol necelý mesiac a za dverami už zvonili zvončeky Vianoc. No čo pre mňa v tomto období bolo podstatnejšie boli Louisove narodeniny. Pýtal sa ma, či mám nejaké plány s rodinou, a tak som povedala, že 24.-tého som celá jeho. Pretože hoc sme na Slovensku oslavovali Vianoce už vtedy, u v Británií nás pozvali na oslavu do domu mojich rodičov až o deň neskôr. A tak som sa mohla plne pripraviť na Louisov sviatok.

Nevedela som, či niečo chystá, pretože to držal v tajnosti. Nechápala som to, no nepýtala som sa. Až napokon dva dni pred oslavou mi povedal, že ideme k nemu do Doncastru. Potešila som sa, pretože jeho rodinu som si dosť obľúbila, aj keď sme sa videli len raz.

A tak, deň pred jeho narodeninami Louis odišiel autom domov a ja som sa vyhovorila na posledné vybavovačky ohľadom školy. Darček preňho som totižto mala objednaný až na druhý deň a plánovala som tam prísť motorkou. Vodičský som už mala v kapse, a tak som sa občas aj bezcieľne potulovala po meste.

Konečne prišiel čas odchodu a ja som sa celá nadšená pobrala do obchodu. Nechcela som sa hrať na sentimentálnu priateľku, ktorá potrebuje mať nad všetkým dohľad, no vankúšik so spoločnou fotkou mi až tak príliš neprišiel. A tak som zaň zaplatila spolu s elegantnou retiazkou a vyrazila som na cestu.

Len čo som dorazila, Louis vybehol na cestu ku mne a už ma bozkával. Nie, že by mi to bolo nepríjemné, no nestihla som sa ani nadýchnuť. No aj tak som sa nemohla udržať a rozosmiala som sa. Zmätene na mňa pozrel a dožadoval sa odpovede.

„Nič, nič. Len mi to prišlo vtipné,“ usmiala som sa. „Oslava už začala?“

„Nooo, ono to vlastne ani nie je oslava. Len obed a spoločne strávený čas.“

„Hovoríš, akoby sme boli neviem ako dlho od seba,“ uškrnula som sa a dala mu pusu na červený uzimený nos. „Poďme dnu lebo prechladneš.“

„Rozkaz!“ zasmial sa Louis a spoločne sme vošli dnu. Batoh som nechala na chodbe pri schodoch a s Louisom som šla privítať jeho rodinu. Dievčatá ma veselo vítali a pán Tomlinson mi s úsmevom podal ruku. Jediné, čo mi prišlo zvláštne bol studený úsmev pani Tomlinsonovej.

„Rada ťa vidím,“ riekla a na tvári jej svietil falošný úsmev. Stalo sa niečo? Čo som jej spravila? čudovala som sa.

„Ja vás taktiež,“ usmiala som sa a objala som mu. Stála strnulo a vôbec mi objatie neopätovala. Zvláštne.

Na chvíľu sme sa s Louisom ospravedlnili a zmizli sme do izby. Tam som sa natiahla za batohom, keďže som mu môj darček chcela dať samote.

„Všetko najlepšie, honey,“ usmiala som sa a vybrala som krabičku.

„Ale to si nemusela,“ usmial sa Louis a odviazal stuhu.

„Je to len taká drobnosť. Hádam to nie je prehnané,“ mykla som plecami a sledovala jeho výraz.

„Páni, to je milé,“ zvolal prekvapený Louis. „Tá fotka je úžasná,“ zasmial sa. Bola sfotená len nedávno, keď sme spolu ležali v posteli a užívali sme si lenivú nedeľu.

„Hádam sa ti to páči,“ usmiala som sa nesmelo.

„Páči? Je to skvelé,“ uškrnul sa a zasypal ma bozkami. „Trebalo by tento vankúšik pokrstiť, čo myslíš?“

„Mám pocit, že celý čas len krstíme,“ zasmiala som sa veselo s rukami ovinutými okolo jeho krku.

„Vadí?“ nadvihol obočie.

„Iste, že nie,“ zaškerila som sa a vášnivo ho pobozkala. A potom nasledovalo krstenie.