Bruno Mars koncert + trip :)

No čafte :) pozerám, že tu bolo počas mojej neprítomnosti dosť husto :) vyjadrím sa len toľko, že som východniarka a som na to hrdá ... neopovrhujem ani západom, ani stredom, no byť východniarom je pre mňa hold :) ak sa to niekomu nepáči, nech si myslí svoje, no nik nemá právo na urážky či už z jednej alebo z druhej strany ... čo sa týka Bruna, väčšina bola za, tak tu máte moju spoveď :)

Utorok - 5.11.2013

O pol 8 som už bola plne zbalená pripravená na cestu, Prahu a Bruna, no do odchodu autobusu mi ostávali 3 hodiny. Tak som si sadla a čakala som. Potom som zistila, že mi treba ísť ešte so psom a keď som sa vrátila, rozhodla som sa prebaliť do väčšieho ruksaka, nech nenosím milión tašiek. Stihla som to LTT a šla som na bus. 8 hodinová cesta bola takmer peklom aj napriek luxusnému autobusu a vybaveniu. Mali sme v ponuke slúchadlá zdarma, cez ktoré sme mohli počúvať 6 rozličných typov hudby a film, ktorý šiel v českom alebo anglickom jazyku. Asi bol deň Zaca Efrona, pretože prvý šiel Hairspray a druhý Lucky One. Ďalej boli v ponuke novinky a taktiež jeden teplá nápoj zdarma. Vzala som si čokoládu a doniesol mi trištvte pohára, no kamoška mala v tom svojom ani nie polovičku čaju :D Pozrela som si prvý film a pri druhom som sa rozhodla ísť spať. Avšak, sedela som pri okne a odtiaľ mi strašne ťahalo na rameno, takže mi bola neskutočná kosa. Nemala som sa ako poskladať a pohodlne sa vyspať, takže ráno som bola celá stuhnutá a kolená som si skoro necítila. No bola som v Prahe a tak mi bolo všetko jedno. 

Streda - 6.11.2013

Do Prahy sme dorazili o 7 ráno. Obchody zavreté, hotel rezervovaný až od 15:00. Tak sme sa trošku prešli, aj s batohom na chrbte a pozreli sme si aspoň časť pamiatok. O 8 sme dorazili do Palladia, kde už našťastie boli otvorené kaviarne a šli sme priamo do Starbucksu. Milujem Starbucks, aj keď je drahý jak sviňa a nevyrovná sa Londýnskemu. No nevadí. Karamelové macchiato bolo vynikajúce a o 9, keď už konečne otvorili obchody, sme sa vybrali vybrakovať peňaženky. V pláne som mala kúpiť si nejaké svetre a čižmy, no skončila som s jedným šálom a kopou Vianočných darčekov. Nevadí :D O 12-tej sme šli na obed, dostali sme konečne do rúk lístky na koncert, a tak sme si kúpili celodenné lístky na MHD. Hodinu sme sa vozili metrom (milujem metro ♥) a tak sme dorazili na hostel. Polhodinu trvalo, kým nás odbavila a my sme dostali kľúče. Tak rada som pod sebou zacítila mäkký matrac. Na 17 som sa musela vrátiť do Palladia, keďže som sa mala stretnúť s dávnou kamarátkou z Prahy a taktiež mi mala dať knihy od jej otca, ktoré mi treba na vysokú :) 

O pol 7 sme sa vrátili naspäť a vtedy začali tie nervy. Všetko to začalo byť reálne. Pomaly som tomu nemohla uveriť. Vyfintili sme sa a šli do O2 Arény, ktorá bola len 3 minúty od nášho hostela. V momente, keď som sa ocitla obkľúčená davom fanúšikov rovnako šialených do Bruna Marsa ako ja, vedela som, že sen sa stáva skutočnosťou. Usadili sme sa a obzerali si okolosediacich. Bola som prekvapená, že som tam našla pomerne vysoký počet chlapcov, nie len s priateľkami, a navyše VEĽMI pekných chlapcov :D Rovno vedľa mňa cez uličku sedel jeden obzvlášť dokonalý, akurát že počas koncertu tam sedel akoby za trest. Ktovie, či aj nebol :D 5 minút pred 8 sme sa s kamarátkou šli ešte prejsť vonku na chodbu a obišli sme to celé dookola, keď sa zrazu ozvalo jačanie a mne sa rozbúšilo srdce. Neverím, že sme nestihli začiatok! myslela som si a rozbehla som sa naspäť do haly. 

Našťastie to bol len predskokan, na ktorého som úplne zabudla. Mayer Hawthorne. Mal podobný štýl ako Bruno a fakt bol dobrý, no čerešnička na torte mala prísť až po ňom. Zhruba po 45 minútach skončil a staff začala prerábať pódium. Natiahli oponu s jungle a rozmiestnili sa dole, aby ju mohli stiahnuť. Už už som si myslela, že to začne, no čakali sme ešte ďalších 10 minút. Nevadí. 

A potom zrazu zhasli svetlá, a všetko sa to začalo. V momente, keď strhli plátno, celá hala jačala ako šialená, a ja s ňou. No ešte sme sedeli. Prvé dve pesničky šli pomalé, no nepamätám si presne ako za sebou, pretože som bola uchvátená pohľadom na jeho tance a počúvaním jeho krásneho hlasu ♥ A potom mal príhovor. Vytrhnem z neho len jednu pasáž a la: I want everybody here to stand up and have fun, dance and sing with me and enjoy it. V momente som bola na nohách. Skoro sama :D ale mne to bolo jedno. Napokon sa popridávali aj ostatní a po zvyšok večera som si už nesadla. Miestami som aj kamerovala, no to video radšej nikde neukazujem, pretože počuť len môj falošný spev a vreskot :D Ako hral jednu skladbu za druhou, srdce sa mi roztápalo a ja som kričala zakaždým ako o dušu. Myslela som si, že ráno nebudem mať hlas. No bolo mi to jedno.

Keď išla moja najobľúbenejšia pieseň, Runaway Baby, ktorú málokto pozná, keďže nie je mediálne známa, bola som ako v tranze. Spievala som s ním a užívala si každú jednu sekundu. Po nej nasledovala Marry You a za ňou tie najkrajšie slová, aké som si od neho mohla priať. Vyzval nás, aby sme dokončovalo po ňom vetu. On začal Do you... A my sme dodali ... love me? Takto to šlo asi 5x krát až kým on nepovedal s rukou na srdci: Yes, I do. Vtedy bol asi najväčší vreskot, aký som kedy počula a mne až vyšli slzičky. Následne, čo ma dojalo ešte viac, povedal to isté, no po česky: Miluji tě! Miluji tě! Miluji tě! To som skoro revala :D no čo, bolo to strašne dojemné. 

Následne koncert pokračoval a na konci Grenade si z nás robil srandu, pretože zakaždým, keď udreli záverečné bicie, my sme začali vrieskať. A on začal rozprávať, a potom kývol na bubeníka, ktorý udrel a my sme sa zase rozkričali. No, guys, I want to tell you ... A zase - krik. Guys, really! I would like to... Opäť. Guys, but seriously!  A opäť :D to už chytal záchvaty smiechu tak ako celá hala. Mal z nás dobrú srandu no. Napokon zahral Just The Way You Are a začal predstavovať ľudí. Koniec?! Neexistuje! Neodíde bez toho, aby zahral Locked Out Of Heaven! myslela som si. Vedela som, že by bez tejto piesne a jeho mega tančeka neodišiel. A tak aj bolo. Na chvíľu odišiel, akoby skončil, no svetlá v hale sa nezasvietili. Všetci ho volali späť a potom sa objavil za bicími. Zahral krátke sólo a pustil bubeníka. 

A začala tá úžasná pieseň, ktorú nejde nemilovať. Pri tom jeho tanci mi šlo srdce vyskočiť z hrude. Tak dlho som túžila vidieť tie pohyby naživo. A konečne sa mi to splnilo. Bol to neskutočný pocit. Ako poslednú zahral pieseň, na ktorú má najnovší videoklip - Gorilla. Spočiatku som túto pieseň nemala veľmi v láske, no napokon som si ju zamilovala, ako všetky ostatné. Keď sa to všetko skončilo, nedokázala som uveriť tomu, že sa to naozaj stalo. No bola to pravda. Videla som ho naživo. Počúla som ho naživo. Spievala som s ním, tancovala som s ním a bola som len pár metrov od neho. Neuveriteľný pocit. 

Vonku pred halou ma kamoška na chvíľu opustila, pretože sa išla dohodnúť s druhou skupinkou, s ktorou sme boli, ako zajtra. A tak kým som bola sama, prehrávala som si všetky momenty opäť v hlave a prezerala som pekných chlapcov, keď zrazu neďaleko mňa zastavil nejaký krásavec úplne sám. Už už som si myslela, že za ním pôjdem, keď sa k nemu dotrepali nejaké trinástročné holky a začali sa s ním fotiť. Nechápala som, a keď odišli, tak som šla za ním a spýtala som sa ho, zo srandy, či je nejaká mediálna osobnosť, že sa s ním tie holky fotili. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedela, že to je nejaký český spevák. Síce začínajúci, ale predsa :D tak sa na mne zasmial a chvíľu sme pokecali, kým sa kamoška vrátila. Následne sme šli na hotel a po teplej sprche sme zaľahli. 

Štvrtok - 7.11.2013

Ďalší deň nasledovala prehliadka Prahy. Vstávanie bolo nesmierne ťažké, no napokon sa podarilo a my sme vypadli z hotela. Batohy sme si odniesli ku tete jednej z tej druhej skupiny a po Prahe sme chodili len s kabelkami. Chválabohu. Šla som do jedného mini hotelíka, odovzdať pozdrav od mamky pre jej dávneho kamaráta a následne nasledoval Orloj. 

Na námestí sme stretli organizátorov eventu za 20€, ktorý bol organizovaný denne pre turistov s náyvom Pub Crawl. Princípom bolo stretnutie na námestí a putovanie do Pub Crawl baru, kde bolo počas jednej hodiny neobmedzené množstvo alkoholu. Následne sa putovalo ešte do ďalších troch barov v meste, kde bol zakaždým vstup a welcome drink zadarmo. K tomu si ešte dostala tričko a VIP vstup do Karlovych lázni. Raz by som sa toho chcela zúčastniť. Tak som chvíľu konverzovala s čiernoiernym černochom po anglicky a potom sme sa vydali ďalej. 

Ďalej tam bol jeden pouličný zabávač, tak sme sa pri ňom chvíľu zdržali, no musela som uznať, že to nebolo nudné. Cestou na obed sme sa s kamoškou pohádali, a tak som zvyšok cesty šla sama. Oco mal na mňa prosbu, aby som mu z uličky pri Orloji z reštaurácie U Fleka doniesla trojdecový pivový pohár ich výroby, keďže on také zbiera a dostať ich jedine tam. Problém však bol, že tá reštaurácia ani zďaleka nebola pri orloji a ja som blúdila okolo hodiny mini uličkami navigovala barmanmi z "hospody" a taktiež feši policajtmi. Napokon sa mi podarilo nájsť pomocou chlapcov z posledného baru a kúpila som pohár. 

Cestou ďalej na Pražský hrad som stretla nejakú českú skupinku, ktorá sa ma pýtala, či neviem, kde je reštauráce U fleka. Skoro som pukla od smiechu. Ako tak sa mi podarilo im to vysvetliť a šla som na hrad. Keď som konečne prekonala všetky tie schody, naskytol sa mi prekrásny výhľad na nočnú Prahu (hoci bolo len 5 hodín). Zišla som dole, a keďže som mala do pol 8, kedy som si mala ísť po batoh, kopec času, šla som do poslednej hospody, kde som predtým stretla tých zlatých chlapcov. Ešte stále tam boli a rozprávali sa s barmanom, ktorý bol očividne ich kamarát a tak som si prisadla a pustili sme sa do reči. Ešte mi aj kúpili pivo. Po družnej debate som šla po veci a vrátila som sa naspäť k ním. O 22:35 som LTT stihla autobus, no tentoraz bola cesta o niečo viac pohodlnejšia, aj keď bez slúchadiel, novín či čaju, pretože sme šli inou agentúrou. No aspoň sme mali voľné sedadlá a mohli sme si sadnúť na dve a pohodlne sa vyspať.