O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

piatok 31. januára 2014

Challenge 5

Viem, že som vás trošičku zanedbala a mrzí ma to. Posledné dva týždne som toho mala dosť veľa a nebolo času na poviedku ani iné články, no už som späť, polrok sa skončil a popri mature sa už inak nemusím učiť :D takže by som mala pridávať príspevky pravidelnejšie, možno nie každý deň, ale určite nie raz za dva týždne ;) mám pripravené aj dve články na pokec s vami, tak najbližšie tu určite bude niečo nové :) 


„Tak tu si!“ ozvalo sa vedľa nás akési dievča a ja som v nej spoznal tú, ktorá nás na parkete pozorovala.
„Len som si odskočila na drink. Ally, toto je Harry. To je moja kamarátka Allison a jej brat Alec,“ ukázala za blondínku. Allison mi nadšene potriasla rukou a jej brat na mňa hodil nevraživý pohľad. Asi ma veľmi nemá v láske. Čo ma po ňom?
„Keď už si tu, nespravil by si nám fotku?“ spýtala sa ma Ally a vytiahla z kabelky digitál.
„Iste,“ odvetil som a sfotil som ich všetkých troch. Následne sa Ally chcela sfotiť aj so mnou, takže som predpokladal, že ma spoznala. No Emma vyzerala, že nemá ani tušenia. A vlastne to bolo dobre. Napokon ma Allison sfotila aj s Emmou a odišla tancovať s nejakým chlapíkom.
„Hore máme s kamarátom miesto na sedenie. Nejdeme tam?“ navrhol som, držiac Allisonin foťák v ruke.
„Poďme,“ usmiala sa Emma. „Aj tak už nevládzem tancovať. Prídem neskôr,“ zakývala Alecovi a ja som ju chytil za ruku. Spoločne sme sa predierali davom ľudí, až sme prišli ku schodom vedúcim do VIP sekcie.
„Hmm, VIP?“ uškrnula sa Emma.
„Prekáža?“
„Ale vôbec nie,“ usmiala sa a kráčala za mnou.
„Nech sa páči,“ ukázal som na náš stôl, pri ktorom už sedel Niall a s niekým telefonoval. „Dáš si ešte niečo?“
„Ešte jeden Cosmopolitan. Ďakujem.“
„Máš to mať,“ usmial som sa a len čo som objednal, Niall zložil telefón na stôl.
„Už pôjdem domov, ak ti to nevadí. Nie je mi veľmi dobre,“ riekol a postavil sa na odchod. „Maj sa.“
„Ani som vás nestihol predstaviť,“ pokrčil som plecami.
„To nevadí,“ odvetila Emma a oprela sa dozadu. „Panebože, som taká unavená.“
„Ako dlho tu už si?“
„Netuším koľko je hodín, takže ti neviem povedať,“ zasmiala sa. Bola neskutočne nádherná. Postavu mala ako lusk, nie vychudnutú akú nie ostatné a v tvári sa jej zračila prirodzenosť. Obdivoval som takéto ženy.
„Vieš, čo sa mi na vás, na ženách, najviac páči?“ riekol som s úsmevom. 
„Prirodzenosť a dobrá duša, však?“ uškrnula sa. „Na mňa tieto frázičky nezaberú.“
„Vďaka za radu,“ zasmial som sa. „Chcel som síce povedať fajny zadok, ale aj tá duša môže byť no.“
Emma sa schuti rozosmiala a ja som si pripísal bod k dobru. Teraz už len pokračovať vo flirtovaní a dnešná noc bude úspechom, pomyslel som si. Áno, mal som hriešne myšlienky, no bol som taký. Užívam si mladosť, kým sa dá a popularita mi k tomu celkom dobre prispieva. Nie, že by mi to niekedy neliezlo na nervy, no má to aj svoje výhody. Ako napríklad krásne dievčatá. Kopa krásnych dievčat. Ako Emma.
„Predpokladám, že sa ti dievčatá vrhajú k nohám. Alebo sa mýlim?“ pozrela na mňa skúmavo a odpila si zo svojho drinku, ktorý nám medzitým stihli doniesť.
„It depends,“ pousmial som sa. „Nebudem ti klamať, no mala by si človeka najprv spoznať, než si o ňom spravíš mienku?“
„A akú mienku by som teda mala nadobudnúť o tebe?“
„Hmmm, asi že som milý pekný chalan s zlomeným srdiečkom, ktoré potrebuje lásku na uzdravenie,“ hodil som na ňu pohľad smutného psíka a ona sa opäť rozosmiala.
„Si šibnutý, vieš o tom?“ uškrnula sa.
„A preto som taký neodolateľný,“ žmurkol som na ňu a priblížil sa bližšie. Pozrela mi do oči a vyzývavo sa usmiala. Udržoval som očný kontakt tak dlho, kým som vládal a napätie medzi nami stúpalo. Pohľad mi opätovala, no nepohla sa ani o milimeter bližšie. Bola tvrdým súperom. Jej oči ma tak hypnotizovali, že som sa cítil oslabený. Cítil som sa v jej moci. A to bola pre mňa novinka.
Väčšinou som to bol ja, kto mal nad všetkým kontrolu. Od flirtovania až po samotný sex. Iste, na pár sekúnd som nechal aj iných, nech si myslia, že sú vo vedení, no skutočnosť bola vždy iná. Všetko šlo podľa môjho plánu. Dievča robilo, čo som ja chcel. Úplne sa mi poddalo.
No pri Emme to bolo iné a to ma na nej neskutočne priťahovalo a desilo zároveň. No keď som sa jej díval do tých krásnych hnedých, topil som sa v nich a cítil som, ako moja rozhodnosť slabne, až som to napokon som to nevydržal. Posledné centimetre medzi nami zmizli a ja som ju pobozkal.
Jemnosť a opojnosť jej pier ma dostáva do úžasu. Jej dych voňal za drinkom a jej bozky boli sprvu sladké a nežné, až kým som si ju nepritiahol bližšie k sebe a nezväčšil ich intenzitu. Od túžby vzdychla a potiahla ma za vlasy. Vášeň sa vlnila okolo nás a ja som bol ako v opojení. To dievča ma privádzalo do bodu varu viac ako ktorákoľvek pred ňou. Cítil som, ako moja nadvláda padá a moje vnútro chce vyhovieť každému jej želaniu.
STOP!!! Zakričalo moje podvedomie a ja som sa odtiahol. Potreboval som znovu nabrať svoju suverénnosť. Moja osobnosť sa strácala a to ma desilo. Emma na mňa prekvapene pozrela, no o sekundu sa jej na tvári zjavil úsmev a on a sa odtiahla o pár centimetrov dozadu. Moje ruky ju pustili a bezvládne klesli k môjmu telu.
Nevedel som, čo sa to so mnou deje. Ako bolo možné, že sa všetka moja podstata dokázala v okamihu jednej sekundy tak rapídne zmeniť. A navyše kvôli nejakému dievčaťu, s ktorým by som sa len vyspal a už ju nikdy neuvidel. Ako som mohol dopustiť, aby nado mnou prevzala kontrolu? nechápal som.  
Kým som nad tým všetkým premýšľal, Emma na mňa skúmavo hľadela a s potmehúdskym úsmevom na tvári sa snažila prísť na to, nad čím premýšľam. No asi som premýšľal príliš dlho, pretože sa odrazu postavila na odchod. V sekunde som na ňu nechápavo pozrel a na tvári sa mi zračila otázka. Pochopila ju a usmiala sa.
„Prepáč, ale nemám na teba celý večer. Rozhodol si sa a ja to rešpektujem. Seeya,“ zakývala mi a skôr, než som sa stihol nazdať, už jej nebolo.
„Pekne Harold. Takto sa balia krásne dievčatá,“ zahundral som si sám pre seba a povzdychol som si. Čo sa to so mnou, kriste pane, deje?

piatok 17. januára 2014

Challenge 4

Ak som niekoho výberom hlavnej postavy sklamala, tak mi to je ľúto, no na svoj výber mám svoje dôvody, ktoré možno pochopíte časom počas čítania tejto poviedky :) 


Harry
„Chalani – Funky Budha – dnes večer! Kto ide so mnou?“ zvolal som nahlas, aby som upútal ich
Harry
pozornosť.
„Ešte stále nemáš dosť Harry? Už trošku vychladni,“ riekol Liam a ja som naňho hodil škaredý pohľad.
„Louis?“
„Prepáč, no idem s El na večeru k jej rodičom.“
„Zayn?“
„Perry chce, aby som jej pomohol s prípravami na svadbu.“
„Niall, prosím, povedz, že pôjdeš?“
„Čo?“ pozrel na mňa Niall zmätene. Zase bol niekde v oblakoch a vôbec ma nepočúval.
„Len povedz áno,“ usmial som sa milo.
„Nerob to, Niall!“ upozornil ho Liam.
„Tak teda asi nie?“ odvetil Niall nevediac, o čo sa jedná.
„Fakt diky Liam,“ povedal som namrzene a otočil som sa na odchod. „Tak pôjdem sám!“
Vybehol som hore schodmi a prezliekol som sa do bielej košele a saka. Do vrecka som si dal peňaženku a mobil a šiel som si upravil vlasy, keď niekto zaklopal.
„Ďalej,“ odvetil som a prečesal som sa.
„Chalani mi povedali, že ideš do zase baliť nejaké baby,“ riekol Niall.
„To tvrdia oni. Ja len hľadám spriaznenú dušu, to je rozdiel,“ odvetil som so zámerom stiahnuť ho na svoju stranu.
„Tak dobre, pôjdem s tebou,“ kapituloval.
„Vážne? Milujem ťa, Nialler!“ objal som ho a postrapatil som mu vlasy.
„O 5 minút ťa čakám dole,“ zasmial sa a odišiel.
Výborná práca, pochválil som sám seba a dokončil som úpravu dokonalého účesu. Hotovo! uškrnul som sa na seba v zrkadle a pobral som sa dole, kde ma už čakal taxík, ktorý som ešte pred prezliekaním zavolal.
„Niall! Kde toľko trčíš?“ zvolal som nervózne.
„On súhlasil, že pôjde s tebou?“ prešiel okolo mňa Liam.
„To je to až také čudné?“
„Chudák, nevie, do čoho ide.“
„Kriste, Liam. Čo ti je? To ma musíš toľko dissovať a starať sa do toho, čo robím?“
„Nie, nemusím. Raz pochopíš, že som ti chcel len dobre,“ pokrčil ramenami a odišiel preč. Ja som ho ignoroval a netrpezlivo som čakal na Nialla. Keď sa konečne objavil, nastúpil som do taxíka a povedal šoférovi adresu. Niall nastúpil z druhej strany a vyrazili sme na cestu.
Po polhodine jazdy v premávke sme konečne vystúpili pred klubom a Sam nás ako zvyčajne pustil dnu. Namierili sme si to rovno do VIP časti na balkóne na opačnej strane klubu a obsadili sme posledný voľný box. Objednávali sme si jeden pohárik za druhým až som presvedčil Nialla, aby sme šli tancovať.
Potreboval som vypnúť a tak som si pri bare objednal ďalšie tri poháriky. Keď som bol konečne v stave, keď mi bolo všetko jedno no nebolo mi zle, začal som rad radom tancovať s rôznymi dievčatami. Väčšina ma spoznala, no našťastie nezačali vrieskať ani odpadávať, len sa chceli sfotiť. S niekoľkými som si aj celkom slušne zatancoval, až kým nepustili jednu pieseň, ktorú ma môj otec učil hrať na gitare, no napokon to vzdal. Mal som tú pieseň strašne rád a úsmev sa mi mimovoľne rozlial po tvári.
„O my God!!!! I LOOOOOVE this song!!!“ zvolalo nahlas dievča, ktoré stálo neďaleko. Behom sekundu som si ju zozadu obzrel a len len, že som obdivne nepískol.
„Me TOO!“ zvolal som tiež a čakal som, kým sa otočí. Uškrnul som sa na ňu a ona sa na mňa taktiež naširoko usmiala. Spoločne sme začali tancovať na pieseň, ktorú sme milovali. No neostalo to len pri jednej. Zvŕtala sa na parkete ako šelma a prefíkane využívala všetky ženské zbrane. Možno náročky, možno nie, keďže už bola celkom dosť opitá, no jedno bolo isté – nenechala ma chladným.
„Môžem ťa pozvať na drink,“ riekol som jej do ucha pomedzi piesne a ona len s úsmevom prikývla. Všimol som si, ako nás nejaké dievča s chlapcom sledujú, no nevenoval som tomu veľkú pozornosť.
„Čo si dáš?“ opýtal som sa jej a následne objednal na kartu. Pripili sme si a ona sa rozhliadla okolo seba, akoby niekoho hľadala.
„Stratila si niekoho?“ opýtal som sa.
„Vlastne, tak trochu. Mojich priateľov, s ktorými tu oslavujem.“
„Ale čo, takže oslava. Tvoja?“
„No .. áno,“ usmiala sa a odpila si zo svojho drinku.
„Všetko najlepšie. Predpokladám, že narodeninová, či?“
„Áno a ďakujem,“ riekla a neprestala blúdiť pohľadom po dave tancujúcich ľudí.
„Ja som Harry,“ riekol som, aby som opäť získal jej pozornosť.

„Emma,“ odvetila a konečne mi pozrela do oči. Podala mi ruku a ja som ju prijal a následne som sa naklonil a dal je bozk na obe líca. Mierne sa začervenala a sklopila pohľad. 

utorok 14. januára 2014

Challenge 3

Len tak na okraj by som chcela poznamenať, že kandidát na túto poviedku bol už dávno vybraný aj s dejom, tak sa ma nemusíte snažiť o hocikom presviedčať :) tú anketu som dala len pre zaujímavosť :) tak sa nechajte prekvapiť, kto to bude ;)


„Tak teda, tu je zoznam, čo od teba chcem. Sú to v podstate len banality. Večeru máte v ľadničke, len ju zohrej a potom ju umy a ulož spať. Ak by sa ti chcelo, tak môžeš umyť aj riad, no budem rada, ak v ostatných izbách ostane poriadok. Nesklam ma,“ usmiala som sa a potľapkala som ho po ramene.
„Neboj sa,“ usmial sa Theo a pripol zoznam na ľadničku. Ja som sa naposledy obzrela v zrkadle a čupla som si ku Kim, aby som sa s ňou rozlúčila.
„Počúvaj brata, kým tu nebudem, áno?“
„Dobre,“ usmiala sa malá a objala ma. „Ráno už prídeš?“
„Áno, už budem doma,“ odvetila som s úsmevom a postavila som sa. Obula som si topánky a skontrolovala, či mám v kabelke všetko – mobil, kľúče, doklady, peniaze,...
„Tak už choď,“ podrýpol do mňa Theo a ja som naňho hodila káravý pohľad.
„Veď už idem,“ odvetila som a vykročila k dverám. „Tak sa teda majte,“ zakývala som im a nastúpila som do taxíka, ktorý už čakal pred domom. Theo za mnou zatvoril dvere a taxík sa pohol po ceste.
Upokoj sa! Theo je už dosť starý na to, aby vedel, čo má robiť. A navyše si si vybavila poistku a pani Clutcherová ich pôjde nenápadne skontrolovať, tak prečo sa báť! pomyslela som si a snažila som sa upokojiť. Započúvala som sa do piesní, ktoré hrali v rádiu a predstavila som si, ako dopadne dnešný večer.

„Pánečku! Ty teda vyzeráš!“ zakryla si Ally ústa rukou a šokovane na mňa hľadela, len čo som vystúpila z taxíka.
„Je to až také zlé?“ opýtala som sa úzkostlivo.
„Zlé?“ pozrel na mňa Alec, akoby mi šibalo. „Veď vyzeráš ako bohyňa!“
„Vážne,“ usmiala som sa šťastne. „Ďakujem.“ Doma som sa chystala asi cez dve hodiny. Chcela som vyzerať perfektne, no nebola som si istá, či sa mi to podarila. Teraz som už vedela, že áno. Mala som na sebe čierne obtiahnuté šaty a jednoduché čierne lodičky. Navrchu som ešte mala čierny kabát, no mala som ho rozopnutý, pretože v aute bolo neskutočne horúco. S líčením som si veľa starosti nerobila – len som si dala jednoduchú linku na efekt a la cat eyes a veľa špirály. Najviac času mi zabral účes, pretože som sa snažila skrotiť svoje vlasy a upraviť si ich na pekné vlny s objemom. Napokon sa mi to ako tak podarilo a ja som celkom spokojná vyrazila.
„Tak čo, ideme?“ navrhla Allison a ja som len prikývla. Stáli sme pred snáď najväčším barom v celom Londýne, kde som ešte nikdy v živote nebola. Volal sa Funky Budha a rad ľudí sa ťahal snáď až ku koncu ulice.
 „Dostaneme sa vôbec dnu?“ zaváhala som. „Pozrite sa, koľko tam je ľudí!“
„Nič sa ty neboj. Mám to pod palcom,“ žmurkla na mňa Ally a chytila ma za ruku. Alec nás s úsmevom nasledoval priamo dopredu k vstupu.
„Ahoj, Ally,“ usmial sa na moju kamarátku starší chlapík so zoznamom v ruke. „Koľkí ste“
„Traja,“ odvetila.
„Nech sa páči,“ uvoľnil nám cestu a my sme bez problémov predbehli všetkých tých ľudí. Neveriacky som nasledovala Allison za zvukom hlasnej hudby a čakala som na moment, kedy sa jej budem môcť spýtať na to, ako to, že ju poznal. Tá chvíľa sa naskytla pri šatni, keď sme odovzdávali naše kabáty.
„Dlžil mi jednu službičku,“ uškrnula sa Ally a viac mi nepovedala. Radšej som už nevyzvedala a spoločne sme šli k obrovským dverám, ktoré viedli do hlavnej miestnosti klubu. Pozreli sme na seba a naraz sme do nich zatlačili a otvorili ich. Naskytol sa mi úžasný výhľad na celý klub, ktorý bol snáď stokrát väčší ako ten, ktorý som ešte dávnejšie navštevovala.
„Páni!“ povzdychla som si.
„Vitaj v najznámejšom Londýnskom klube,“ ukázala Ally dolu na milión ľudí tancujúcich na parkete. Oprela som sa o zábradlie, keďže sme stáli v podstate na balkóne a predychávala som to. Unbelievable.
„Poďme si niečo objednať,“ riekol Alec a my sme ho nasledovali po schodoch do toho davu. Našťastie som sa nestratila a úspešne sa nám podarilo dôjsť až k baru. „Čo si dáte?“
„Pre mňa Cosmopolitan!“ zakričala som a Ally sa ku mne pridala. Alec nám následne podal dva poháre a obrátil sa k nám so svojím pohárom s whisky.
„Na najlepšiu kamarátku na svete a jej narodeniny. Nech si zdravá, šťastná a tie bludy a nech si konečne nájdeš poriadneho chlapa a zažiješ poriadny sex!“ zakričala Allison a ja som sa rozosmiala.
„Ďakujem,“ odvetila som a napila som sa svojho drinku. Postupne, ako čas plynul, pili sme viac a viac až sme sa odvážili zapojiť sa medzi ľudí na parkete. Alec povedal, že nás počká pri bare a tak sme šli s Allison samy. S alkohol v krvi sme sa poriadne odviazali a roztočili to spolu. Vystriedali sa pri nás niekoľkí chalani, ktorí nás poriadne povykrúcali, no keď začali byť nenásytní, stopli sme ich a vrátili sa k baru.
Vypili sme ďalšie drinky a alkohol nám už poriadne udrel do hlavy. Volala som Aleca na parket, až som ho napokon presvedčila a spoločne sme všetci traja tancovali do rytmu piesní, ktoré som vôbec nepoznala. No bolo mi to jedno. Až odrazu som začula prvé tóny známej piesne, ktorú sme s Kelly ako deti milovali.
„O my God!!!! I LOOOOOVE this song!!!“ zvrieskla som najviac ako sa dalo.

„Me TOO!“ ozvalo sa za mnou a ja som sa nadšene otočila. Zočila som chalana, ako sa na mňa uškŕňa a tak som sa naňho usmiala a začali sme tancovať spolu.

nedeľa 12. januára 2014

Day 30

Téma: Tvoje úspechy a neúspechy za posledný mesiac.

Tak medzi asi môj najväčší úspech za posledný mesiac patrí test IELTS, ktorý je možno aj zároveň drobným neúspechom, no treba to brať pozitívne. Prešla som, takže úspech :D Ďalšia vec je samotné napísanie motivačného listu a odoslanie prihlášky, ktorú som poslala dnes. Konečne. Hneď mi už aj prišiel Welcome email z Edinburghu, čo ma celkom potešilo, s prihlasovacími údajmi na ich stránku pre študentov, kde môžem sledovať priebeh mojej prihlášky rovnako ako na UCAS-e ale taktiež mi tam budú písať bližšie požiadavky, ak niečo budú chcieť navyše, takže to budem musieť kontrolovať minimálne raz za dva dni. 
Celkom zaujímavým úspechom pre mňa taktiež je to, že som zažila asi najlepší Silvester v mojom doterajšom živote. Prišla som domov o pol 8 ráno, no stálo to za to. A čo je najlepšie, na druhý deň mi vôbec nebolo zle ani ma nebolela hlava, a to som zmiešala liter bieleho vína s troma poldeci vodky. A zapíjala som ju pivom. Naposledy, keď som zmiešala vodku s pivom, dopadlo to katastrofálne a ja som si povedala, že čistú už nikdy nebudem. Ale tak jasné, takéto sľuby sa málokedy dodržujú. No odmietni keď platia. A navyše niekto strašne zlatý, kto sa ti už dlhšie páči. Jasné, že neodmietneš :D aspoň ja som neodmietla
Tento piatok som tiež bola vonku a hoci som nechcela piť, kamarátka prežívala dosť zložité chvíle, a tak som ju v tom nemohla nechať samú. :D A tiež mi nebolo zle v sobotu. A to bola hnusná čistá prešovská vodka, ktorá je asi najlacnejšia na svete a totálny humus. Ale tak čo budeme vyberať :D 
Jeden neúspech, ktorý by som spomenula, bolo moje zaváhanie voči girl codu, no našťastie som rýchlo nabrala sily a postavila som sa svojim túžbam. V podstate išlo o to, že kamarátkin bývalý o mňa prejavil záujem a ja som ho v podstate ešte pred tým, než som tú kamarátku spoznala, chcela. Ale odolala som. Predsa len, priateľstvo mi je cennejšie ako nejaký chlapec, hlavne teraz, keď o pár mesiacov aj tak odchádzam a vzťah na diaľku by nemal význam. 
To je asi všetko, čo by som k tomuto spomenula. Možno ešte dve veci, konečne som na ceste k fit goal a snažím sa plniť si novoročné predsavzatie dostať sa do formy. A druhou je, že som dokončila môj výtvor z 3-D origami - tučniačika, ktorý vyzerá asi takto:


___________________________________________________________________________________
A čo vaše úspechy a neúspechy za posledný mesiac? Niečo, s čím by ste sa chceli podeliť? :)

Challenge 2

„Ahoooj,“ pozdravila ma Kim a dovolila mi, aby som ju prezliekla. Zima už síce skončila, no na apríl nebolo tak príjemne ako kedysi. Len čo bola Kim poriadne oblečená, šli sme k autu a odviezli sme sa domov. Tam už bol vyvalený Theo a opäť hral tie nezmyselné hry.
„Utekaj si vybaliť ruksak, dobre?“ povedala som Kim a ta utiekla nahor do svojej izby.
„Ako bolo v škole, Theo?“ opýtala som sa ho s úsmevom a prisadla som si k nemu.
„Fajn,“ zamrmlal a ani neodtrhol pohľad od obrazovky.
„Smiem sa pridať?“ opýtala som sa ho. Vrhol na mňa šokovaný pohľad, akoby som sa zbláznila a medzitým ho v tej hre stihli zabiť.
„Iste,“ nadvihol spýtavo jedno obočie, akoby sa snažil zistiť, čo sa mi stalo. Nekomentovala som to a len som si vzala druhý joystick. Theo len mlčky zapol hru pre dvoch a už sme hrali. Samozrejme, že v tom nie som ani trochu zdatná a on ma veľmi ľahko premohol.
„Celkom zaujímavá hra,“ pokrčila som plecami, keď sa mi minuli všetky životy a na obrazovke sa objavil Game Over.
„Okey, už vážne. Čo ti je?“ nevydržal to Theo.
„Čo by mi malo byť?“ zasmiala som sa a postrapatila som mu vlasy.
„Si nejaká divná. A toto nerob, prosím. Už mám 16, nie som dieťa.“
„Dobre, prepáč,“ uškrnula som sa a nechala som ho tam. Zamierila som do kuchyne a začala som pripravovať večeru. S výbornou náladou som spravila aj puding navyše a popri tom som premýšľala o tej oslave. Áno, rada by som si niekam vyrazila, no na druhej strane, keď som si predstavila, ako asi zareagujú deti, keď im tu nechám opatrovateľku ... Až ma zmrazilo. Minimálne Theo by tým určite nebol stokrát nadšený.
A čo keby som ich skúsila nechať samých? Nechať zodpovednosť na Thea. Možno by sa náš vzťah opäť trošku zlepšil, keby vycítil, že mu dôverujem a prenechám všetko na ňom, zamyslela som sa a hneď som si aj pritakala. Bol to celkom dobrý nápad a mohol fungovať. Kimberly síce bola šibal, no dala sa zvládnuť. Presne tak to spravím, rozhodla som sa a vybrala som kura z rúry.
„Večeraaa!!!“ zvolala som nahlas a deti prišli do kuchyne. Každému som naložila plný tanier a sadla som si k nim.
„Mňam, to je výborné,“ zamľaskala Kim.
„Ďakujem,“ usmiala som sa spokojne a vychutnala som si jedlo. Keď boli všetky taniere prázdne, Theo sa zdvihol na odchod.
„Počkaj ešte,“ riekla som a odniesla taniere do dresu. Z ľadničky som vybrala tri misky pudingu a rozdala som každému po jednej.
„A nehovor mi, že ti nič nie je,“ opäť na mňa pozrel Theo a nerozumel ničomu.
„Nič mi nie je,“ zasmiala som sa opäť. „Len mám dobrú náladu, to je všetko.“
„Keď myslíš,“ zamrmlal si popod nos a pustil sa do pudingu. Ochutnala som pár lyžíc a premýšľala, či im to oznámiť už dnes.
„Mám pre nás jednu správu,“ začala som.
„Ha! Ja som to vedel!“ zvolal Theo víťazoslávne. „Čo sa deje?“ uškrnul sa.
„Moji kolegovia by mi chceli v piatok spraviť narodeninovú oslavu. Sprvu som váhala, no potom ma presvedčili, aby som šla a vám som zohnala nejakú pestúnku.“
„Čože?!“ vykríkol Theo rozhorčene a postavil sa od stola.
„Nechaj ma, prosím, dohovoriť,“ odvetila som pokojne a pokračovala som. „Počas varenia som o tom premýšľala a rozhodla som sa, že už ste dosť veľký, aby ste to tu na jeden večer zvládli sami,“ riekla som a Theovi padla sánka. „Si už takmer dospelý, a tak ti to tu nechávam na starosť. Dáš do poriadku Kim, uložíš ju spať a dáš pozor, aby nespadol dom. Nežiadam od teba, aby si upratoval alebo niečo, len dozrieš, aby tu nevybuchla bomba, jasné?“
„Myslíš to vážne?“ riekol neveriacky.
„Áno myslím, no ak je to na teba priveľa, ešte stále tu niekoho môžem zavolať.“
„Nie, nie,“ odvetil rýchlo a na perách sa mu zjavil nadšený úsmev.
„A neopováž sa spraviť párty alebo sem niekoho volať!“ pohrozila som mu prstom. „Je to taktiež skúška a ak zistím, že si tu niekoho mal, tak máš po chlebe. Ak nebudú žiadne problémy, možno ti potom dovolím spraviť menšiu party, ale pod mojim dozorom. Comprende?“
„Sí,“ zasalutoval Theo a rozbehol sa ku mne. Odrazu som sa ocitla v jeho nadšenom objatí, čo sa stalo asi prvý raz od tej nehody. Šťastne som ho objala a pocítila som, že možno sa ten vzťah naozaj napraví na podobný tomu predtým.
Následne šiel Theo do svojej izby a ja som očistila Kim od pudingu. Kázala som jej doniesť pomocné knižky zo škôlky a ja som zatiaľ utrela riad. Potom sme spolu prešli zopár stránok s dopĺňaním čiar a maľovaním a šla som ju uložiť do postele. Unavená som sa pobrala do svojej izby a cestou som si všimla, že dvere na tej Theovej sú otvorené. Neodolala som pokušeniu a nazrela som cez škáru dovnútra. Pohľad, ktorý sa mi naskytol ma ohromil. Theo ležal na posteli s knihou z dejepisu a učil sa. Teda, nie žeby som si myslela, že je nejaký flákač, no predsa len, bol to chlapec. Z času na čas som ho kontrolovala, no vedela som, že prílišný záujem ho len odradí. Aké bolo moje zadosťučinenie, keď som zistila, že moja teória vychádza.

S úsmevom na tvári som sa spokojne pobrala do svojej izby a zapla som televízor. Sledovala som večerné správy a popri tom som si do denníka spísala posledné udalosti. Keď sa mi už pomaly zatvárali oči, odložila som ho pod posteľ ku ostatným denníkom, už zapísaným, a vypla som telku. Pobrala som sa osprchovať a následne som unavená zaspala. 

streda 8. januára 2014

Challenge 1

Ahojte, dostala som nový nápad na poviedku, tak hádam sa bude páčiť a HLAVNE hádam budem môcť prispievať častejšie ako doteraz :) síce sa mi blíži matura, no nejaký čas si hádam nájdem ;) s kým to bude, zistíte počas čítania (až ďalších častiach), takže sa zbytočne nepýtajte :) tu je prvá časť ... enjoy 


„Kim, ponáhľaj sa! Meškáme! Theo, ty tiež pokiaľ nechceš ísť pešo!“ zakričala som z kuchyne a odložila som posledný tanier do skrinky. Následne som si vzala kabelky, ktorú som mala prehodenú cez stoličku a zamierila som na chodbu obuť sa. „Kim!“
„Už ideeeem!“ ozval sa tenký hlások a dupot malých topánok po schodoch.
„Opäť si behala po dome prezutá?“ pozrela som na malú karhavo a ruky som si založila v bok.
„Prepáč,“ sklopila Kim pohľad. „Len som si zabudla Cotyho.“
„Tak dobre,“ riekla som už milšie. „No nech sa to neopakuje, áno? Kde máš svoj batôžtek?“
„Hiiii,“ prikryla si ústa rukou.
„No utekaj poň,“ zasmiala som sa a ona sa rozbehla naspäť do svojej izbičky.
„Theo!!!“ skríkla som najhlasnejšie, ako som vládala.
„Veď už idem,“ ozval sa jeho otrávený hlas a následne aj on samotný, ako pomaly kráčal po schodoch. Popri ňom sa prešmykla Kim a podala mi jej batoh. Dala som si ho na jedno plece spolu s kabelkou a do druhej som vzala Kiminu ruku.
„Tak ideme,“ zavelila som a spoločne sme vyšli z domu. Len čo sme boli bezpečne usadení v aute, naštartovala som a zamierila najprv do školy odviesť Thea a následne do škôlky. Len čo boli všetci tam, kde mali byť, odviezla som sa k najbližšej zastávke metra a zaparkovala som auto.  Až keď som nastúpila na metro a pohodlne sa usadila pred takmer hodinovou jazdou, konečne som si vydýchla.
Ešte šťastie, že mám tak dobrú pracovnú dobu, pomyslela som si a pustila som si v slúchadlách rádio. Nemala som nejaké špeciálne požiadavky ohľadom hudby, keďže som na ňu jednoducho nemala čas. Rádio bolo mojou záchranou, inak by som sa v metre umučila svojimi myšlienkami.
Kim
No nech som sa akokoľvek snažila, vždy som mala plnú myseľ udalostí, ktoré sa síce stali už pred rokom a pol, no prenasledovali ma doteraz. Neustále mám pred sebou tvár policajta, ako mi hovoril o nehode. Nemohla som tomu uveriť. NECHCELA som tomu uveriť. Kelly a Tim, preč? Neexistuje!
Svoju sestru som milovala nadovšetko na svete a môj švagrík mi bol ako starším bratom. A ich deti, Theo a Kim boli síce neskutoční zbojníci, no nik z nás by ich nevymenil za nič na svete. A potom ... všetko sa to zbehlo tak rýchlo. Pohreb, prepis domu a všetky ostatné papierovačky. No dom nebol to jediné, čo mi prišlo do života. Boli to aj tie dve úžasné deti, ktoré tak nečakane prišli o svojich rodičov vďaka bláznivej naháňačke zločincov a policajtov.
Spočiatku to bolo neskutočne ťažké. Oni si zvykali na mňa, ja na nich a spoločne sme museli nájsť kompromisy, aby sme spolu vychádzali, aj keď to nebolo vždy ľahké. Kim bol ľahšie zvládnuteľnejšia najmä preto, že mala v tom čase len tri roky. Teraz z nej už bola veľká škôlkarka s nádhernými plavými vláskami a roztomilou tváričkou so šibalskými očkami.
Theo
Theo bol ten ťažší oriešok. Teraz už 16-ročný tínedžer sa po tej nehode uzavrel do seba a z vtedajšieho priateľského vzťahu medzi nami neostalo nič. Naše puto sa rozpadlo tým, že som sa stala ich pestúnkou. Postupom času sa síce prispôsobil pravidlám a ako tak ich aj dodržiaval, no to tu bariéru medzi nami nezbúralo.
Posledné mesiace je to celkom fajn. Žijem síce stereotypne, čo bola v mladosti moja najväčšia fóbia, no s tým nič nenarobím. Už tu nie je priestor na rozmary a nočné hýrenie. Mám na starosti dve deti a ich životy. Musela som sa stať zodpovednejšou.
Holborn, prečítala som názov svojej zastávky na informačnej tabuli a pripravila som sa na výstup. Po 5 minútach pešo som konečne došla do práce a zvítala som sa s Allison a Alecom.
„Tak čo, Emma, kedy je oslava?“ štuchla do mňa Allison a vysmiata čakala na odpoveď.
„O čom hovoríš?“ nerozumela som jej.
„Ale no, netvár sa, že nevieš, o čom hovorím!“ pohrozila mi prstom, no ja som za ňu len zmätene pozrela a tak len prevrátila očami a odvetila: „Tvoje narodeniny, predsa!“
„Ach nie, Ally!“ povzdychla som si a hodila som sa na svoju stoličku. „Vieš predsa, že mám na starosti Thea a Kim. Nemôžem ich nechať samých a už vonkoncom nie na noc.“
„To som už vyriešila,“ zatlieskala nadšene. „Postráži ich Alec!“
„Heeej,“ ozval sa spoza mňa Alec. „Tak s tým nepočítaj! Nie, že by som nechcel, Emma, no ... nie! A navyše chcem byť na oslave tiež!“
„Tak zoženieme niekoho iného, keď je Alec taký chrapúň!“ zamrmlala Ally a vytiahla ma z pokojného sedenia. „Ty, ja, nočný Londýn, mega párty,“ usmievala sa na mňa, kým Alex nezakašľal. „Aj Alec teda...“ dodala otrávene. „Uvidíš, bude to pecka.“
Allison & Alec
„Ja neviem. Čo keď sa urazia, že ich bude niekto strážiť, kým sa ja budem flákať po meste?“
„Neurazia sa. Ty to vyriešiš, veríme ti, že Alec?“
„Samozrejme,“ pritakal ako poslušný psík a ja som sa musela zasmiať.
„Tak dobre, uvidím, čo je v mojich silách,“ kapitulovala som. „A teraz šup do práce. Musíme tu zákazku stihnúť do zajtra!“
Emma
„Rozkaz šéfe,“ zasalutovali obaja naraz, až som sa niekedy divila, či nie sú dvojičky. No aj keď nie, bolo jasné, že sú súrodenci. Ak nie ich správaním, tak výzorom – obaja totiž vyzerali ako z obálky časopisu. To ja oproti nim ... hnedé mierne vlnité vlasy, ktoré ma nikdy nepočúvali a otrasné hnedé oči. Neznášala som hnedú. Vlasy by som ešte zniesla, no oči ma iritovali už od puberty. Vždy som obdivovala tie superštíhle vysoké blondínky, ktoré na seba priťahovali všetky mužské pohľady.  Presne ako Allison. No tá bola moja kamarátka, takže to sa nepočítalo.
Určite aj na tej „mega party“ bude hviezdou klubu, usmiala som sa pre seba, no voči nej som nepociťovala žiadnu nevraživosť či závisť. Aj tak som v tomto čase na žiadnych mužov čas nemala. A tak som rýchlo ukončila svoje nezmyselné premýšľanie a pustila som sa do práce na návrhu. 

pondelok 6. januára 2014

IELTS výsledky + PSko

Viem, že som sa trošku omeškala, no nejako nebol čas sa k tejto téme vyjadriť. Veď to poznáte, sviatky, prejedanie sa, flákanie sa po vonku a u mňa aj písanie motivačného listu = personal statement, skrátene PS. Výsledky som vedela v piatok 21.12, tak som spomínala. Bola som práve v kaviarni, keď mi prišiel mail, že výsledky sú už na internete. Skoro som dostala infarkt. DOSLOVA! :D V momente som šla zaplatiť, a keďže bližšie bola mamina firma ako byt, tak som šla tam. Keď som sa šla prihlásiť k výsledkom, srdce mi bilo ako o dušu a na chvíľu som sa aj zastavila, že to vedieť nechcem. Neskutočne som sa bála. Čo ak som to nezrobila? Čo ak ani na tú záložnú školu to nebude stačiť? No potom ma kamošky nakopli a ja som konečne stlačila Submit. 
Čakala som na nejaké dlhé načítanie stránky, no výsledky sa zobrazili za sekundu hneď vedľa. Prvé, na čo mi padol pohľad bolo celkové skóre - 7.5. Wohooo. Moje srdce plesalo od radosti. Nie je to také zlé, tešila som sa. Celkovo to stačilo aj na tú prvú školu v mojom rebríčku, no dôležité boli aj čiastočné výsledky - žiaden som nesmela mať pod 7.0 A tak som začala čítať: Listening - 8.5. Tam som to celkom očakávala. Minimálne 8.0, pretože som mala takmer všetko. Potom bol Reading: 8.0. Tu sa mi zastavilo srdce a ja som neverila vlastným očiam. Reading, čo som si myslela, že som pokašľala najviac, tak som z neho mala osmičku. Unbelievable! :D A potom prišiel Writing a Speaking, obe po 6.5. Takže tie nádeje na LSE sa mi rozpadli, pretože ak je požiadavka 7.0, tak musí byť splnená. No aj tak to bola dobrá správa. Nesplnila som síce podmienku na najlepšiu školu v UK, no tesne za ňou je v rebríčku UCL a tam spĺňam všetko. A tak som nezúfala ale radovala sa. Večer, samozrejme, oslava a hybaj sa užívať si sviatky. 
V piatok mi potom prišla obálka s certifikátom, ktorý som len zbežne prezrela a odložila do poličky. Teraz bol čas na písanie PSka. Celý deň som si na internete hľadala rady a tipy, ako to napísať správne, spolu s príkladmi z minulých rokov priamo v mojom odbore. Potom som si o sebe začala vypisovať poznámky, ktoré by som relatívne mohla zahŕnúť v liste a začala som. Do večera som mala dokončenú polovicu a v sobotu som to ukončila úplne. Znie to neskutočne umelo, ale tak znejú všetky PSka. Úprimne ľutujem tých, ktorí to všetko musia čítať. Nie som s tým síce úplne spokojná, no ešte mám času na prípadné úpravy a taktiež to chcem dať skontrolovať lektorovi kvôli gramatike. Len čo podám prihlášku, neostáva mi nič iné len sa "pripravovať" na maturitu :D a modliť sa, aby mi poslali ponuku. A potom už len splniť všetky podmienky a som tam :) 
Ou, a ešte jednu novinku mám, ktorá vás síce nemusí zaujímať, ale tak ... :D Neviem, či viete, no v Škótsku je pre EU študentov štúdium na univerzite zadarmo. Vedela som to už skôr, no predsa len, chcela som ísť do Londýna a taktiež som sa bála ich prízvuku. No počas sviatkov do mňa oco hučal, nech si aspoň jednu z tých piatich prihlášok dám do Śkótska, tak som sa pozrela na unieverzity a našla som tri najlepšie - University of St. Andrew, ktorá je taká známa, pretože tam chodil princ William, University od Edinburgh a University of Glasgow. Sprvu som sa rozhodovala nad St. Andrews, no to mestečko je tak malé, že ledva by som si tam našla prácu aby som pokryla svoje životné náklady. Tak som zvolila University of Edinburgh. Ako som tak študovala ich stránku, začala som nad tým čoraz viac rozmýšľať. Prečo vlastne chcem ísť do Londýna? A prišla som na pár odpovedí. 
1. Pretože je to hlavné mesto a je tam dostatok práce. 
2. Pretože tam sú svetoznáme univerzity vďaka, ktorým by som mohla ľahšie získať prácu. 
3. Pretože to mesto milujem.
4. Kvôli Silvestru a Winter Wonderlandu. 
5. Kvôli slávnym ľuďom. 
A tak som nad tým rozmýšľala. Jediný dôvod, ktorý bol opodstatnený bol druhý. No a čo, že je to hlavné mesto UK, Edinburgh je hlavným mestom Škótska. No a čo, že ho milujem. Môžem tam ísť po doštudovaní pracovať. Aj na Silvestra tam môžem ísť a spojiť to s návštevou Winter Wonderland-u. A slávny ľudia predsa nie sú dôležitejší ako moje vzdelanie. To ma prinútilo zistiť si o Edinburghu viac. Predsa len, nemusím sa v 19-tich zadĺžiť a namiesto 27,000 libier, ktoré by som si požičala splácať celý život vyše 60,000. Áno, 60,000. Sprvu mi to bolo jedno - predsa len ... LONDÝN!!! :D No potom som si predstavila, čo všetko by som za tie peniaze mohla mať a sústredila som sa na Škótsko. No čo ma úplne presvedčilo, bola ponuka kurzov v Edinburghu. 
Spolu s ekonómiou by som mohla taktiež študovať jazyky, o čom som neskutočne snívala. Chcela som sa prihlásiť aj na prekladateľstvo, no zmiešať dve tak odlišné odbory v motivačnom liste by som nezvládla. A vďaka Edinburghu by som mala možnosť vďaka kreditom navyše pokračovať v španielčine a taktiež si vybrať aj nejaký iný jazyk. Premýšľala som nad Arabčinou, ktorá je momentálne druhým najžiadanejším jazykom na svete a taktiež mandarínčinou, čo je čínština. Chcela som si vybrať niečo netradičné, takže by som opäť mala v CV niečo naviac oproti ostatným. Na žiadnej inej škole som nenašla takúto, pre mňa neskutočne atraktívnu ponuku. 
A čo ma taktiež dostalo bola ponuka Clubs & Societies. Milujem tanec! Od 8 rokov som tancovala spoločenské tance a práve v Edinburghu som našla klub zameraný práve na ne. A nie len to. Bolo tam ďalších 6-7 tanečných klubov, ako napríklad Salsa Society, Modern Dancing, Cheerleading alebo Pole Dancing. To posledné ma poslednú dobu neskutočne fascinuje, takže by som to určite chcela skúsiť. Ďalšia vec, ktorá ma potešila bol spolok Trading and Investment Club, ktorý je vlastne mojou specializáciou v oblasti ekonómie. Len na málo univerzitách ho majú, a tak ma to celkom potešilo. 
Taktiež som sa vždycky chcela naučiť nejaké bojové umenie, a keďže milujem Jackieho Chana, karate bolo No.1. A tam sú dokonca až dve rozličné druhy karate a taktiež Ju Jitsu, ktoré ma celkom láka. No a na záver pridám ešte divadlo, ktoré by som rada skúsila, aby som sa mohla realizovať nie len ako herečka ale taktiež by som skúsila scéneristiku a taktiež média ako rádio a noviny, čiže tiež by som pokračovala v písaní ako žurnalistka, čiže by som nezabila svoj sen. :D Ou, a skoro som zabudla, myslím, že som už spomínala Sign Language, ktorý ma fasinuje, nie? :D ten tam majú tiež, takže sa ho budem môcť naučiť a taktiež Language Society, pre tretí jazyk - chcem byť predsa multilinguálna :D 
PROSTE DOKONALÁ ŠKOLA!!!! :D aspoň tak mi teraz pripadá. A tak som si, nie že dala jednu záložnú prihlášku do Škótska, ale rovno som si dala záložný odbor v Edinburghu. A ešte jeden som si zvolila v Glasgowe, keby to náhodou nevyšlo, aby som nemusela brať britskú pôžičku. Takže teraz mám na konte 3 škótske a 2 londýnske školy. LSE som vyhodila, pretože by som sa tam hlásila zbytočne, a ostala mi UCL a záloha v Londýne, Queens Mary :)
Hádam som vás neunudila k smrti a ak máte nejaké otázky ohľadom čohokoľvek, neváhajte sa pýtať, či už cez komentár alebo mailom. :) Seeya later

piatok 3. januára 2014

Love Me For Me 53

O 2 a pol roka
„Gratulujem,“ objala ma mamka a za ňou aj tá druhá a vlastne celá moja rodina vrátane Louisa. V ruke som už šťastne držala slávnostne zaviazaný diplom s mojím titulom a nadšene som sa usmievala.
„Nemôžem uveriť tomu, že moje malé dievčatko už má po promóciách,“ plakala mamka a utierala si slzy vreckovkou, no na perách jej žiaril pyšný úsmev. „Otec by bol na teba tak hrdý.“
„Ďakujem, mami. V to dúfam,“ usmiala som sa a v myšlienkach som poslala pozdrav ockovi. To je pre teba, oci. Hádam si na mňa pyšný, pomyslela som si a vzápätí som sa ocitla v niečiom náručí bez pevnej pôdy pod nohami.
„Máme to za sebou!“ zvolal šťastne Adam, ktorý bol rovnako ako ja oblečený v talári. Končili sme školu spolu, pretože on si vybral rozdeliť svoje štúdium a na chvíľu skúsiť prax.  To mu teraz zaručilo, že sa nemusí starať o hľadanie práce. Síce som nad tým rozmýšľala aj ja, no herectvo sa mi zapáčilo natoľko, že som sa tomu rozhodla venovať aj naďalej. S Ashley sme ako dvojičky boli dosť žiadané a tak sme sa o ponuky nemuseli báť.
„To áno,“ usmiala som sa naňho žiarivo, keď ma konečne opäť pustil na zem.
„Tak tu ste!“ začula som za mnou Coleov hlas. „Nemohli sme vás nájsť,“ riekol a tuho ma objal. Za ním nasledovali všetci ostatní chalani z partie a keď sa všetky gratulácie skončili, uškrnula som sa na nich a riekla som: „Na tri?“
„Na tri,“ usmiali sa chalani a všetci sme si chytili čiapky. „Raz....dva...TRI!!!!“ zvrieskli sme najviac, ako sa dalo a vyhodili sme ich do vzduchu.
„Po tomto som tak snívala?“ povzdychla som si s blaženým úsmevom na tvári. „Na Slovensku niečo také nie je.“
„A preto si tu s nami,“ objal ma opäť Adam.
„Tak mi ideme späť za rodinami,“ riekol Caleb a všetci sa pomaly pobrali preč.
Vidíme sa v nedeľu!“ zamávala som im a otočila som sa späť k mojej „partičke“.
„Tak čo, kde oslavujeme?“ ozvala sa mamka, tá biologická.
„Mami, vravela som ti, že nechcem oslavu. Vieš, ako ich neznášam,“ pozrela som na ňu.
„Ale zlatíčko, veď...“
„Mami,“ zopakovala som to.
„Tak dobre. A keby sme skočili aspoň na spoločný obed? My šiesti?“
„Tak dobre,“ prevrátila som očami, no usmiala som sa. Prijala som Louisovu pažu a spoločne sme zamierili k autám. Síce som chcela brať svoju motorku, Louis ma napokon presvedčil, aby sme sa odviezli jeho Saabom. A tak sme doň nasadli a sledovali sme taxík, v ktorom sa viezol zvyšok mojej rodiny.

„Tak teda, pripíjam na moju, teda našu bakalárku, na ktorú sme všetci tak veľmi pyšní,“ pozdvihol času môj otec a my sme si pripili.
„Ak dovolíte, rád by som aj ja niečo povedal,“ ozval sa odrazu Louis a trošku neobratne sa postavil, drgnúc do stola. Sedeli sme v menšom salóniku oddelene od hlavnej časti reštaurácie, takže na nás, chválabohu, nik nepozeral.
Nevedela som, čo to doňho vošlo, no úsmev mi neprestal svietiť na tvári. Pozrela som sa naňho a v momente, keď sa naše pohľady stretli, už sa od seba neodtrhli.
„Spoznali sme sa za dosť zvláštnych okolností, no od chvíle, kedy si do mňa na úteku pred paparazzmi vrazila, nemohol som si ťa vymazať z mysle. A teraz každý deň ďakujem Bohu, že mi dal tú úžasnú príležitosť ťa spoznať a prežívať s tebou tie nádherné chvíle plné lásky a ... ehm, aj vášne,“ začervenal sa Louis a ja som sa zasmiala. „Znamenáš pre mňa neskutočne veľa a nedokážem si predstaviť, že by som ťa mal niekedy stratiť. Ľúbim ťa celým svojím srdcom a deň bez teba je ako rok bez dažďa. Viem, že tú pieseň miluješ,“ usmial sa a mne sa v očiach začali hromadiť slzy. Na takéto vyznanie som nebola pripravená. No to ešte zďaleka nebol koniec.
Odrazu Louis položil pohár na stôl, odsunul stoličku na kraj a kľakol si predo mňa, čím mi úplne vybil dych. Srdce mi tĺklo rýchlosťou svetla a ja som sa tam naňho dívala s otvorenými ústami ako nemá.
„A preto by som sa ťa chcel spýtať, či si ma vezmeš za svojho muža,“ dokončil Louis svoj prejav a otvoril predo mnou krabičku s tým najkrajším prsteňom na svete. Žiadne veľké a drahé diamanty, ktoré by stáli majland. Iba jednoduchý prstienok s dvoma, navzájom prepletenými srdiečkami.
„Čo myslíš?“ usmiala som sa šťastne, keď som sa konečne zmohla na slovo a hodila som sa mu okolo krku, ani len som nepočkala, kým mi ho dá na ruku. No môj náhly atak na jeho osobu sa mi trošku nepodaril a obaja sme sa skotúľali na stranu, kde sme vybuchli smiechom. Ležiac na zemi som ho vášnivo pobozkala, dajúc do toho celú svoju lásku a on mi následne pomohol postaviť sa. Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez výbuchov smiechu mojej rodiny a kým mi on nasadil na ruku prsteň, oni sa od toľkej zábavy chytali za bruchá.
„Tak ho ukáž, nie?“ uškrnula sa Ashley a strhla mi ruku k nej.
„To je ono? Srdiečka? Žiadny diamant?“ zamrmlala a mamka hneď vybehla.
„Ashley, ako sa to správaš?“ zasyčala na ňu, no ja som sa len usmiala a odvetila som.
„Ten prsteň je nádherný. Dokonalý. A presne dokazuje, ako veľmi ma Louis pozná. Žiadne zbytočné predražené čačky. Len drobnosť na dôkaz našej lásky,“ odvetila som a pozrela na Louisa, ktorému sa hneď uvoľnili napäté svaly na tvári a namiesto toho sa na nej zjavila úľava.
„Milujem ťa,“ šepla som.

„Ja teba viac,“ uškrnul sa a ja som ho jemne kopla do členku. To ho donútilo ešte viac sa uškrnúť, no ja som sa naňho nemohla hnevať. Na tvári mi svietil široký úsmev a tento deň sa rozhodne zapísal do mojej histórie ako ten najlepší. Teda, jeden z tých najlepších. Tie ostatné nebudem menovať. To by bolo nadlho. ;) 

* The End *