Love Me For Me 53

O 2 a pol roka

„Gratulujem,“ objala ma mamka a za ňou aj tá druhá a vlastne celá moja rodina vrátane Louisa. V ruke som už šťastne držala slávnostne zaviazaný diplom s mojím titulom a nadšene som sa usmievala.

„Nemôžem uveriť tomu, že moje malé dievčatko už má po promóciách,“ plakala mamka a utierala si slzy vreckovkou, no na perách jej žiaril pyšný úsmev. „Otec by bol na teba tak hrdý.“

„Ďakujem, mami. V to dúfam,“ usmiala som sa a v myšlienkach som poslala pozdrav ockovi. To je pre teba, oci. Hádam si na mňa pyšný, pomyslela som si a vzápätí som sa ocitla v niečiom náručí bez pevnej pôdy pod nohami.

„Máme to za sebou!“ zvolal šťastne Adam, ktorý bol rovnako ako ja oblečený v talári. Končili sme školu spolu, pretože on si vybral rozdeliť svoje štúdium a na chvíľu skúsiť prax.  To mu teraz zaručilo, že sa nemusí starať o hľadanie práce. Síce som nad tým rozmýšľala aj ja, no herectvo sa mi zapáčilo natoľko, že som sa tomu rozhodla venovať aj naďalej. S Ashley sme ako dvojičky boli dosť žiadané a tak sme sa o ponuky nemuseli báť.

„To áno,“ usmiala som sa naňho žiarivo, keď ma konečne opäť pustil na zem.

„Tak tu ste!“ začula som za mnou Coleov hlas. „Nemohli sme vás nájsť,“ riekol a tuho ma objal. Za ním nasledovali všetci ostatní chalani z partie a keď sa všetky gratulácie skončili, uškrnula som sa na nich a riekla som: „Na tri?“

„Na tri,“ usmiali sa chalani a všetci sme si chytili čiapky. „Raz....dva...TRI!!!!“ zvrieskli sme najviac, ako sa dalo a vyhodili sme ich do vzduchu.

„Po tomto som tak snívala?“ povzdychla som si s blaženým úsmevom na tvári. „Na Slovensku niečo také nie je.“

„A preto si tu s nami,“ objal ma opäť Adam.

„Tak mi ideme späť za rodinami,“ riekol Caleb a všetci sa pomaly pobrali preč.

„Vidíme sa v nedeľu!“ zamávala som im a otočila som sa späť k mojej „partičke“.

„Tak čo, kde oslavujeme?“ ozvala sa mamka, tá biologická.

„Mami, vravela som ti, že nechcem oslavu. Vieš, ako ich neznášam,“ pozrela som na ňu.

„Ale zlatíčko, veď...“

„Mami,“ zopakovala som to.

„Tak dobre. A keby sme skočili aspoň na spoločný obed? My šiesti?“

„Tak dobre,“ prevrátila som očami, no usmiala som sa. Prijala som Louisovu pažu a spoločne sme zamierili k autám. Síce som chcela brať svoju motorku, Louis ma napokon presvedčil, aby sme sa odviezli jeho Saabom. A tak sme doň nasadli a sledovali sme taxík, v ktorom sa viezol zvyšok mojej rodiny.

„Tak teda, pripíjam na moju, teda našu bakalárku, na ktorú sme všetci tak veľmi pyšní,“ pozdvihol času môj otec a my sme si pripili.

„Ak dovolíte, rád by som aj ja niečo povedal,“ ozval sa odrazu Louis a trošku neobratne sa postavil, drgnúc do stola. Sedeli sme v menšom salóniku oddelene od hlavnej časti reštaurácie, takže na nás, chválabohu, nik nepozeral.

Nevedela som, čo to doňho vošlo, no úsmev mi neprestal svietiť na tvári. Pozrela som sa naňho a v momente, keď sa naše pohľady stretli, už sa od seba neodtrhli.

„Spoznali sme sa za dosť zvláštnych okolností, no od chvíle, kedy si do mňa na úteku pred paparazzmi vrazila, nemohol som si ťa vymazať z mysle. A teraz každý deň ďakujem Bohu, že mi dal tú úžasnú príležitosť ťa spoznať a prežívať s tebou tie nádherné chvíle plné lásky a ... ehm, aj vášne,“ začervenal sa Louis a ja som sa zasmiala. „Znamenáš pre mňa neskutočne veľa a nedokážem si predstaviť, že by som ťa mal niekedy stratiť. Ľúbim ťa celým svojím srdcom a deň bez teba je ako rok bez dažďa. Viem, že tú pieseň miluješ,“ usmial sa a mne sa v očiach začali hromadiť slzy. Na takéto vyznanie som nebola pripravená. No to ešte zďaleka nebol koniec.

Odrazu Louis položil pohár na stôl, odsunul stoličku na kraj a kľakol si predo mňa, čím mi úplne vybil dych. Srdce mi tĺklo rýchlosťou svetla a ja som sa tam naňho dívala s otvorenými ústami ako nemá.

„A preto by som sa ťa chcel spýtať, či si ma vezmeš za svojho muža,“ dokončil Louis svoj prejav a otvoril predo mnou krabičku s tým najkrajším prsteňom na svete. Žiadne veľké a drahé diamanty, ktoré by stáli majland. Iba jednoduchý prstienok s dvoma, navzájom prepletenými srdiečkami.

„Čo myslíš?“ usmiala som sa šťastne, keď som sa konečne zmohla na slovo a hodila som sa mu okolo krku, ani len som nepočkala, kým mi ho dá na ruku. No môj náhly atak na jeho osobu sa mi trošku nepodaril a obaja sme sa skotúľali na stranu, kde sme vybuchli smiechom. Ležiac na zemi som ho vášnivo pobozkala, dajúc do toho celú svoju lásku a on mi následne pomohol postaviť sa. Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez výbuchov smiechu mojej rodiny a kým mi on nasadil na ruku prsteň, oni sa od toľkej zábavy chytali za bruchá.

„Tak ho ukáž, nie?“ uškrnula sa Ashley a strhla mi ruku k nej.

„To je ono? Srdiečka? Žiadny diamant?“ zamrmlala a mamka hneď vybehla.

„Ashley, ako sa to správaš?“ zasyčala na ňu, no ja som sa len usmiala a odvetila som.

„Ten prsteň je nádherný. Dokonalý. A presne dokazuje, ako veľmi ma Louis pozná. Žiadne zbytočné predražené čačky. Len drobnosť na dôkaz našej lásky,“ odvetila som a pozrela na Louisa, ktorému sa hneď uvoľnili napäté svaly na tvári a namiesto toho sa na nej zjavila úľava.

„Milujem ťa,“ šepla som.

„Ja teba viac,“ uškrnul sa a ja som ho jemne kopla do členku. To ho donútilo ešte viac sa uškrnúť, no ja som sa naňho nemohla hnevať. Na tvári mi svietil široký úsmev a tento deň sa rozhodne zapísal do mojej histórie ako ten najlepší. Teda, jeden z tých najlepších. Tie ostatné nebudem menovať. To by bolo nadlho. ;) 

* The End *