Love Me For Me 50

Ubehol necelý mesiac a za dverami už zvonili zvončeky Vianoc. No čo pre mňa v tomto období bolo podstatnejšie boli Louisove narodeniny. Pýtal sa ma, či mám nejaké plány s rodinou, a tak som povedala, že 24.-tého som celá jeho. Pretože hoc sme na Slovensku oslavovali Vianoce už vtedy, u v Británií nás pozvali na oslavu do domu mojich rodičov až o deň neskôr. A tak som sa mohla plne pripraviť na Louisov sviatok.

Nevedela som, či niečo chystá, pretože to držal v tajnosti. Nechápala som to, no nepýtala som sa. Až napokon dva dni pred oslavou mi povedal, že ideme k nemu do Doncastru. Potešila som sa, pretože jeho rodinu som si dosť obľúbila, aj keď sme sa videli len raz.

A tak, deň pred jeho narodeninami Louis odišiel autom domov a ja som sa vyhovorila na posledné vybavovačky ohľadom školy. Darček preňho som totižto mala objednaný až na druhý deň a plánovala som tam prísť motorkou. Vodičský som už mala v kapse, a tak som sa občas aj bezcieľne potulovala po meste.

Konečne prišiel čas odchodu a ja som sa celá nadšená pobrala do obchodu. Nechcela som sa hrať na sentimentálnu priateľku, ktorá potrebuje mať nad všetkým dohľad, no vankúšik so spoločnou fotkou mi až tak príliš neprišiel. A tak som zaň zaplatila spolu s elegantnou retiazkou a vyrazila som na cestu.

Len čo som dorazila, Louis vybehol na cestu ku mne a už ma bozkával. Nie, že by mi to bolo nepríjemné, no nestihla som sa ani nadýchnuť. No aj tak som sa nemohla udržať a rozosmiala som sa. Zmätene na mňa pozrel a dožadoval sa odpovede.

„Nič, nič. Len mi to prišlo vtipné,“ usmiala som sa. „Oslava už začala?“

„Nooo, ono to vlastne ani nie je oslava. Len obed a spoločne strávený čas.“

„Hovoríš, akoby sme boli neviem ako dlho od seba,“ uškrnula som sa a dala mu pusu na červený uzimený nos. „Poďme dnu lebo prechladneš.“

„Rozkaz!“ zasmial sa Louis a spoločne sme vošli dnu. Batoh som nechala na chodbe pri schodoch a s Louisom som šla privítať jeho rodinu. Dievčatá ma veselo vítali a pán Tomlinson mi s úsmevom podal ruku. Jediné, čo mi prišlo zvláštne bol studený úsmev pani Tomlinsonovej.

„Rada ťa vidím,“ riekla a na tvári jej svietil falošný úsmev. Stalo sa niečo? Čo som jej spravila? čudovala som sa.

„Ja vás taktiež,“ usmiala som sa a objala som mu. Stála strnulo a vôbec mi objatie neopätovala. Zvláštne.

Na chvíľu sme sa s Louisom ospravedlnili a zmizli sme do izby. Tam som sa natiahla za batohom, keďže som mu môj darček chcela dať samote.

„Všetko najlepšie, honey,“ usmiala som sa a vybrala som krabičku.

„Ale to si nemusela,“ usmial sa Louis a odviazal stuhu.

„Je to len taká drobnosť. Hádam to nie je prehnané,“ mykla som plecami a sledovala jeho výraz.

„Páni, to je milé,“ zvolal prekvapený Louis. „Tá fotka je úžasná,“ zasmial sa. Bola sfotená len nedávno, keď sme spolu ležali v posteli a užívali sme si lenivú nedeľu.

„Hádam sa ti to páči,“ usmiala som sa nesmelo.

„Páči? Je to skvelé,“ uškrnul sa a zasypal ma bozkami. „Trebalo by tento vankúšik pokrstiť, čo myslíš?“

„Mám pocit, že celý čas len krstíme,“ zasmiala som sa veselo s rukami ovinutými okolo jeho krku.

„Vadí?“ nadvihol obočie.

„Iste, že nie,“ zaškerila som sa a vášnivo ho pobozkala. A potom nasledovalo krstenie.

Guide: Stránky na bloggeri

Mnohí ste sa ma už pýtali, a aj sa pýtate, ako sa robia tie stránky hore na bloggeri, kde mám rozdelenie na Viacdielovky, Jednodielovky a podobne. Tak tu je menší obrázkový tutoriál :)
P.S.: neviem, prečo mi to hodilo tak tmavo tu na stránke, no nevadí :)

1. V rozložení daj Pridať modul gadget.

 2. V hlavnom menu nájdi položku Stránky. Ak ju ešte nemáš pridanú, ako ja, tak pridaj.

 3. Následne musíš mať v Stránkach zapnuté zobrazovanie horných alebo bočných líšť.

 4. A napokon už zostáva len pridať Novú stránku, kde vložíš zvolený text alebo odkazy.

Bruno Mars koncert + trip :)

No čafte :) pozerám, že tu bolo počas mojej neprítomnosti dosť husto :) vyjadrím sa len toľko, že som východniarka a som na to hrdá ... neopovrhujem ani západom, ani stredom, no byť východniarom je pre mňa hold :) ak sa to niekomu nepáči, nech si myslí svoje, no nik nemá právo na urážky či už z jednej alebo z druhej strany ... čo sa týka Bruna, väčšina bola za, tak tu máte moju spoveď :)

Utorok - 5.11.2013

O pol 8 som už bola plne zbalená pripravená na cestu, Prahu a Bruna, no do odchodu autobusu mi ostávali 3 hodiny. Tak som si sadla a čakala som. Potom som zistila, že mi treba ísť ešte so psom a keď som sa vrátila, rozhodla som sa prebaliť do väčšieho ruksaka, nech nenosím milión tašiek. Stihla som to LTT a šla som na bus. 8 hodinová cesta bola takmer peklom aj napriek luxusnému autobusu a vybaveniu. Mali sme v ponuke slúchadlá zdarma, cez ktoré sme mohli počúvať 6 rozličných typov hudby a film, ktorý šiel v českom alebo anglickom jazyku. Asi bol deň Zaca Efrona, pretože prvý šiel Hairspray a druhý Lucky One. Ďalej boli v ponuke novinky a taktiež jeden teplá nápoj zdarma. Vzala som si čokoládu a doniesol mi trištvte pohára, no kamoška mala v tom svojom ani nie polovičku čaju :D Pozrela som si prvý film a pri druhom som sa rozhodla ísť spať. Avšak, sedela som pri okne a odtiaľ mi strašne ťahalo na rameno, takže mi bola neskutočná kosa. Nemala som sa ako poskladať a pohodlne sa vyspať, takže ráno som bola celá stuhnutá a kolená som si skoro necítila. No bola som v Prahe a tak mi bolo všetko jedno. 

Streda - 6.11.2013

Do Prahy sme dorazili o 7 ráno. Obchody zavreté, hotel rezervovaný až od 15:00. Tak sme sa trošku prešli, aj s batohom na chrbte a pozreli sme si aspoň časť pamiatok. O 8 sme dorazili do Palladia, kde už našťastie boli otvorené kaviarne a šli sme priamo do Starbucksu. Milujem Starbucks, aj keď je drahý jak sviňa a nevyrovná sa Londýnskemu. No nevadí. Karamelové macchiato bolo vynikajúce a o 9, keď už konečne otvorili obchody, sme sa vybrali vybrakovať peňaženky. V pláne som mala kúpiť si nejaké svetre a čižmy, no skončila som s jedným šálom a kopou Vianočných darčekov. Nevadí :D O 12-tej sme šli na obed, dostali sme konečne do rúk lístky na koncert, a tak sme si kúpili celodenné lístky na MHD. Hodinu sme sa vozili metrom (milujem metro ♥) a tak sme dorazili na hostel. Polhodinu trvalo, kým nás odbavila a my sme dostali kľúče. Tak rada som pod sebou zacítila mäkký matrac. Na 17 som sa musela vrátiť do Palladia, keďže som sa mala stretnúť s dávnou kamarátkou z Prahy a taktiež mi mala dať knihy od jej otca, ktoré mi treba na vysokú :) 

O pol 7 sme sa vrátili naspäť a vtedy začali tie nervy. Všetko to začalo byť reálne. Pomaly som tomu nemohla uveriť. Vyfintili sme sa a šli do O2 Arény, ktorá bola len 3 minúty od nášho hostela. V momente, keď som sa ocitla obkľúčená davom fanúšikov rovnako šialených do Bruna Marsa ako ja, vedela som, že sen sa stáva skutočnosťou. Usadili sme sa a obzerali si okolosediacich. Bola som prekvapená, že som tam našla pomerne vysoký počet chlapcov, nie len s priateľkami, a navyše VEĽMI pekných chlapcov :D Rovno vedľa mňa cez uličku sedel jeden obzvlášť dokonalý, akurát že počas koncertu tam sedel akoby za trest. Ktovie, či aj nebol :D 5 minút pred 8 sme sa s kamarátkou šli ešte prejsť vonku na chodbu a obišli sme to celé dookola, keď sa zrazu ozvalo jačanie a mne sa rozbúšilo srdce. Neverím, že sme nestihli začiatok! myslela som si a rozbehla som sa naspäť do haly. 

Našťastie to bol len predskokan, na ktorého som úplne zabudla. Mayer Hawthorne. Mal podobný štýl ako Bruno a fakt bol dobrý, no čerešnička na torte mala prísť až po ňom. Zhruba po 45 minútach skončil a staff začala prerábať pódium. Natiahli oponu s jungle a rozmiestnili sa dole, aby ju mohli stiahnuť. Už už som si myslela, že to začne, no čakali sme ešte ďalších 10 minút. Nevadí. 

A potom zrazu zhasli svetlá, a všetko sa to začalo. V momente, keď strhli plátno, celá hala jačala ako šialená, a ja s ňou. No ešte sme sedeli. Prvé dve pesničky šli pomalé, no nepamätám si presne ako za sebou, pretože som bola uchvátená pohľadom na jeho tance a počúvaním jeho krásneho hlasu ♥ A potom mal príhovor. Vytrhnem z neho len jednu pasáž a la: I want everybody here to stand up and have fun, dance and sing with me and enjoy it. V momente som bola na nohách. Skoro sama :D ale mne to bolo jedno. Napokon sa popridávali aj ostatní a po zvyšok večera som si už nesadla. Miestami som aj kamerovala, no to video radšej nikde neukazujem, pretože počuť len môj falošný spev a vreskot :D Ako hral jednu skladbu za druhou, srdce sa mi roztápalo a ja som kričala zakaždým ako o dušu. Myslela som si, že ráno nebudem mať hlas. No bolo mi to jedno.

Keď išla moja najobľúbenejšia pieseň, Runaway Baby, ktorú málokto pozná, keďže nie je mediálne známa, bola som ako v tranze. Spievala som s ním a užívala si každú jednu sekundu. Po nej nasledovala Marry You a za ňou tie najkrajšie slová, aké som si od neho mohla priať. Vyzval nás, aby sme dokončovalo po ňom vetu. On začal Do you... A my sme dodali ... love me? Takto to šlo asi 5x krát až kým on nepovedal s rukou na srdci: Yes, I do. Vtedy bol asi najväčší vreskot, aký som kedy počula a mne až vyšli slzičky. Následne, čo ma dojalo ešte viac, povedal to isté, no po česky: Miluji tě! Miluji tě! Miluji tě! To som skoro revala :D no čo, bolo to strašne dojemné. 

Následne koncert pokračoval a na konci Grenade si z nás robil srandu, pretože zakaždým, keď udreli záverečné bicie, my sme začali vrieskať. A on začal rozprávať, a potom kývol na bubeníka, ktorý udrel a my sme sa zase rozkričali. No, guys, I want to tell you ... A zase - krik. Guys, really! I would like to... Opäť. Guys, but seriously!  A opäť :D to už chytal záchvaty smiechu tak ako celá hala. Mal z nás dobrú srandu no. Napokon zahral Just The Way You Are a začal predstavovať ľudí. Koniec?! Neexistuje! Neodíde bez toho, aby zahral Locked Out Of Heaven! myslela som si. Vedela som, že by bez tejto piesne a jeho mega tančeka neodišiel. A tak aj bolo. Na chvíľu odišiel, akoby skončil, no svetlá v hale sa nezasvietili. Všetci ho volali späť a potom sa objavil za bicími. Zahral krátke sólo a pustil bubeníka. 

A začala tá úžasná pieseň, ktorú nejde nemilovať. Pri tom jeho tanci mi šlo srdce vyskočiť z hrude. Tak dlho som túžila vidieť tie pohyby naživo. A konečne sa mi to splnilo. Bol to neskutočný pocit. Ako poslednú zahral pieseň, na ktorú má najnovší videoklip - Gorilla. Spočiatku som túto pieseň nemala veľmi v láske, no napokon som si ju zamilovala, ako všetky ostatné. Keď sa to všetko skončilo, nedokázala som uveriť tomu, že sa to naozaj stalo. No bola to pravda. Videla som ho naživo. Počúla som ho naživo. Spievala som s ním, tancovala som s ním a bola som len pár metrov od neho. Neuveriteľný pocit. 

Vonku pred halou ma kamoška na chvíľu opustila, pretože sa išla dohodnúť s druhou skupinkou, s ktorou sme boli, ako zajtra. A tak kým som bola sama, prehrávala som si všetky momenty opäť v hlave a prezerala som pekných chlapcov, keď zrazu neďaleko mňa zastavil nejaký krásavec úplne sám. Už už som si myslela, že za ním pôjdem, keď sa k nemu dotrepali nejaké trinástročné holky a začali sa s ním fotiť. Nechápala som, a keď odišli, tak som šla za ním a spýtala som sa ho, zo srandy, či je nejaká mediálna osobnosť, že sa s ním tie holky fotili. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedela, že to je nejaký český spevák. Síce začínajúci, ale predsa :D tak sa na mne zasmial a chvíľu sme pokecali, kým sa kamoška vrátila. Následne sme šli na hotel a po teplej sprche sme zaľahli. 

Štvrtok - 7.11.2013

Ďalší deň nasledovala prehliadka Prahy. Vstávanie bolo nesmierne ťažké, no napokon sa podarilo a my sme vypadli z hotela. Batohy sme si odniesli ku tete jednej z tej druhej skupiny a po Prahe sme chodili len s kabelkami. Chválabohu. Šla som do jedného mini hotelíka, odovzdať pozdrav od mamky pre jej dávneho kamaráta a následne nasledoval Orloj. 

Na námestí sme stretli organizátorov eventu za 20€, ktorý bol organizovaný denne pre turistov s náyvom Pub Crawl. Princípom bolo stretnutie na námestí a putovanie do Pub Crawl baru, kde bolo počas jednej hodiny neobmedzené množstvo alkoholu. Následne sa putovalo ešte do ďalších troch barov v meste, kde bol zakaždým vstup a welcome drink zadarmo. K tomu si ešte dostala tričko a VIP vstup do Karlovych lázni. Raz by som sa toho chcela zúčastniť. Tak som chvíľu konverzovala s čiernoiernym černochom po anglicky a potom sme sa vydali ďalej. 

Ďalej tam bol jeden pouličný zabávač, tak sme sa pri ňom chvíľu zdržali, no musela som uznať, že to nebolo nudné. Cestou na obed sme sa s kamoškou pohádali, a tak som zvyšok cesty šla sama. Oco mal na mňa prosbu, aby som mu z uličky pri Orloji z reštaurácie U Fleka doniesla trojdecový pivový pohár ich výroby, keďže on také zbiera a dostať ich jedine tam. Problém však bol, že tá reštaurácia ani zďaleka nebola pri orloji a ja som blúdila okolo hodiny mini uličkami navigovala barmanmi z "hospody" a taktiež feši policajtmi. Napokon sa mi podarilo nájsť pomocou chlapcov z posledného baru a kúpila som pohár. 

Cestou ďalej na Pražský hrad som stretla nejakú českú skupinku, ktorá sa ma pýtala, či neviem, kde je reštauráce U fleka. Skoro som pukla od smiechu. Ako tak sa mi podarilo im to vysvetliť a šla som na hrad. Keď som konečne prekonala všetky tie schody, naskytol sa mi prekrásny výhľad na nočnú Prahu (hoci bolo len 5 hodín). Zišla som dole, a keďže som mala do pol 8, kedy som si mala ísť po batoh, kopec času, šla som do poslednej hospody, kde som predtým stretla tých zlatých chlapcov. Ešte stále tam boli a rozprávali sa s barmanom, ktorý bol očividne ich kamarát a tak som si prisadla a pustili sme sa do reči. Ešte mi aj kúpili pivo. Po družnej debate som šla po veci a vrátila som sa naspäť k ním. O 22:35 som LTT stihla autobus, no tentoraz bola cesta o niečo viac pohodlnejšia, aj keď bez slúchadiel, novín či čaju, pretože sme šli inou agentúrou. No aspoň sme mali voľné sedadlá a mohli sme si sadnúť na dve a pohodlne sa vyspať. 

Ahojky :)

Ahojte :D áno, zase otravujem s hlúposťami :D zajtra, respektíve už dnes večer odchádzam na menší trip do Prahy :) že či uhádnete prečo? ..... ak ste hádali koncert Bruno Mars, vaša odpoveď bola správna, posúvate sa na 100,000€ :D ale nie ... the point is, že tu až do piatku rána nebudem, no ak sa mi počas 8-hodinovej cesty tam a späť podarí zo seba niečo vypotiť alebo sa k tom u vôbec dostať, tak by som cez víkend mohla pridať novú časť :) taktiež budem počas celého výletu a hlavne počas koncertu robiť fotodokumentáciu (možno aj video) :) chceli by ste nejaký samostatný článok k tomu? :)

Love Me For Me 49

ďakujem za trpezlivosť :) hádam budem môcť dať ďalšiu časť čoskoro ;-)

„Počkaj, musím ti zakryť oči,“ zastavil ma Louis pred dverami, ktoré viedli na ulicu a z vrecka vytiahol čiernu šatku. Rýchlo mi ju previazal cez oči a ja som bola hneď slepá. Chytil ma za ruku a pomaly ma viedol von.

„Pozor, schody,“ upozornil ma a ja som brala pomaly jeden za druhým. Následne ma Louis zastavil a nasmeroval ma k niečomu. Alebo k niekomu? Netušila som, no zvedavosť mnou lomcovala.

„Pripravená?“ cítila som, ako sa usmieva.

„Zaškrtiť ťa, že si mi kúpil darček? Áno,“ odvetila som a jeho zvonivý smiech mi zaznel v ušiach. Pod šatkou som prevrátila očami a čakala na to veľké odhalenie. Louis sa natiahol k mojím vlasom a začal mi rozväzovať šatku. Odrazu mi ju rýchlo stiahol z tváre a zvolal ´Happy Birthday´.

Pohľad, ktorý sa mi naskytol, mi vyrazil dych. Na ceste pri chodníku stála zaparkovaná nádherná motorka oblepená červenou mašľou. Ruky mi automaticky vyskočili k ústam, ako som ich mala dokorán otvorené a nedokázala som nič povedať. Len som hľadela na tú krásu a do očí sa mi tisli slzy radosti.

„Neverím. Že. Si. Mi. Kúpil. Motorku!“ otočila som sa so šeptom k nemu a on sa na chvíľu zatváril vyľakane.

„Nepáči sa ti?“ odvetil smutne a sklopil pohľad k zemi. Podišla som k nemu bližšie a prstom som ho donútila sa na mňa pozrieť.

„Je to ten najkrajší a najlepší darček, aký som si mohla želať,“ šepla som láskavo. „Hoc by ma potešilo, keby si na mňa nemíňal peniaze vôbec, no motorka? To bol vždy môj sen.“

„Takže sa ti páči?“ rozžiaril sa.

„Páči? Je dokonalá!!!“ zvolala som nadšene a rozbehla som sa k nej. V sekunde som z nej strhla mašľu a centimeter po centimetri som ju obdivovala.

„Chceš ju ísť vyskúšať?“ spýtal sa ma Louis s úškrnom.

„Rada by som, no nemám vodičský preukaz,“ riekla som skormútene. „Budem si ho musieť čo najskôr vybaviť.“

„Ja vodičák mám,“ nadvihol obočie Louis a ja som sa hneď rozžiarila.

„Ideme!“ zavelila som a ukázala som na motorku. Louis sa len zasmial a vybral spod sedadla dve prilby. Nasadila som si tú svoju a sadla si zaňho. Chytila som sa ho okolo pása a Louis naštartoval. Odrazu sme prudko vystrelili dopredu a ja som sa ho chytila ešte pevnejšie. No strach som vôbec nemala. Neviem, či so mnou je niečo zlé, no jediné, čo ma v tej chvíli napĺňalo bol neskutočný adrenalín.

Síce bola v meste zvyčajná londýnska zápcha, motorkou sme sa prešmykli popri autách a hneď sme stáli na čele radu pred semaforom. Netušila som, kam ideme, no predpokladala som, že na oslavu. Vedela som síce adresu, no nemala som ani tušenia, kde to môže byť. Louis zrejme áno.

Nerozumiem, ako som prežila všetko to blahoželanie a darčeky. No chválabohu, to najhoršie som už mala za sebou a nasledovalo len jedlo a voľná zábava. Ne, že by som bola z niektorých darčekov sklamaná, no zdalo sa mi to všetko až príliš.

Tak napríklad Ashley mi darovala poukážku na nákup oblečenia v nejakom obchode, kde som nikdy predtým nebola. Nebola na nej cena. Vraj mi už vybrala rôzne kombinácie a už si po nich mám len prísť. Rodičia sa rozhodli dohnať všetky tie roky tým, že mi kúpili nový byt neďaleko Ashley a Louisa. Síce som to spočiatku nechcela prijať, nepresvedčila som ich.

Aspoň, že mamka neutratila tisíce peňazí. Darovala mi hrubú kuchársku knihu jej babky, ktorú našla v pivnici a ja som nemohla byť viac nadšená, najmä preto, že jedine ona vedela, akú hodnotu pre mňa má darček, čo nestál veľa. A navyše som dostala poriadnu prednášku kvôli motorke, no nik s tým nemohol nič robiť. Museli sa zmieriť s tým, že len čo budem mať vodičák v ruke, mojím dopravným prostriedkom bude len motorka.

Deň zbehol ako voda, ktovie či našťastie alebo bohužiaľ, a ja som sa s Louisom vrátila k nemu. Pýtal sa ma síce, či sa nechcem ísť do toho nového bytu aspoň pozrieť, no ja som presne vedela, čo k tomu večeru potrebujem.

Len čo sa za nami zabuchli dvere jeho bytu, vrhli sme sa na seba, akoby sme sa roky nevideli a nestihli sme dôjsť ani len do spálne. No mne to bolo jedno. Svoju dávku drogy som dostala a tak som spokojne zaspala v Louisovom náručí.

„Dobré ráno,“ pozdravila som s úsmevom Louisovi, keď prišiel rozospatý do kuchyne. Na stole už boli lievance s marmeládou a čokoládou a Louisovi len tak zažiarili oči.

„Dobré ránko,“ odvetil s pohľadom upretým na lievance a sadol si. O pár minút už na tanieri neostali ani len omrvinky a hoc som chcela poumývať riad, Louise ústa na mojom krku ma od toho dosť rozptyľovali. A tak som sa len otočila a nechala sa rozmaznávať jeho perami.

„Neskočíme pozrieť ten tvoj byt?“ zamrmlal Louis pomedzi bozky. „Vieš, pokrstiť ho a tak.“

„Ale čo,“ zasmiala som sa. „Nejaký si nedočkavý.“

„To vieš,“ odstúpil na pár centimetrov odo mňa a poriadne si ma premeral. Rukou mi prešiel po nahom stehne a zamieril ňou na zadok. Jemne ma po ňom pľasol a stihol ho. Ja som sa mu zavesila na pery a oddala som sa jeho vášnivým bozkom.

„Asi by sme tam fajn mali ísť, lebo sa k tomu krstu dostaneme aj skôr,“ zamrmlala som po chvíli a Louis sa s úškrnom odtiahol.

„Vaše želanie je mi rozkazom,“ zasalutoval a ja som sa zasmiala. „Chceli by ste ísť autom alebo motorkou, my lady?“

„Skús hádať,“ zaškerila som sa a otočila som sa na odchod, aby som sa obliekla. Síce som bola v tom istom, no čo na tom. Veď len idem pokrstiť môj nový byt, usmiala som sa v duchu a všetky moje bunky tancovali nedočkavosťou.

Po polhodine blúdenia sme to napokon našli. Byt sa nachádzal na rovnakej ulici ako Ashleyin, len o pár blokov ďalej. Pri vstupe som sa musela preukázať vrátnikovi, no len čo som sa ocitla vo výťahu, zmocnila sa ma nervozita. Chcem ten byt vlastne vidieť? Budem v ňom vôbec bývať? Načo mi je, keď mám zadarmo internát? premýšľala som, a potom som dostala skvelý nápad. Dám ho mamke. Aspoň už nebude musieť byť na Slovensku, ďaleko odo mňa, kde je jednak mizerný plat a jednak tam nemá nikoho. A vtedy som vedela, že to bude to najlepšie rozhodnutie.

„Tešíš sa na ten byt?“ spýtal sa ma Louis s úsmevom.

„Hmm, čože?“ pozrela som naňho zmätene, keďže som bola zahĺbená do svojich myšlienok.

„Že či sa naň tešíš, keď sa tak usmievaš?“

„Ach tak ... no, prišla som na skvelý nápad,“ rozžiarila som sa.

„A to?“

„Dám ten byt mamke? Bude sa môcť nasťahovať do Londýna permanentne a Slovensko necháme za nami. Navždy.“

„Skvelý nápad,“ usmial sa Louis. „Síce to potom v ňom bude ťažšie, no je to úžasné.“

„Ešte stále máme tvoj byt,“ usmiala som sa.

„To áno ...“ zamyslel sa Louis na chvíľu, kým sme vystúpili z výťahu. Byt sa nachádzal na najvyššom poschodí, takže minimálne výhľad ma tešil už teraz.

„A čo keby...“ zastal na chodbe a ja som sa otočila k nemu.

„Áno?“ nadvihla som spýtavo obočie a čakala na dokončenie vety.

„Čo keby si sa nasťahovala ku mne a tento byt by mala tvoja mamka celý pre seba?“ riekol nervózne nevediac, ako budem reagovať. Ja som len nemo otvorila ústa a netušila som, čo mám povedať. Pomyslenie na to, že by som bývala s Louisom bolo neodolateľné, no bála som sa, aby sa tým medzi nami niečo nepokazilo.

„Znie to skvele, no myslíš to vážne?“ riekla som.

„Ľúbim ťa a každú sekundu, čo som od teba preč, mi neskutočne chýbaš. Bol by to splnený sen.“

„Tak teda áno,“ usmiala som sa a hodila som a mu okolo krku. Nadšenie, ktoré nás oboch premohlo, sa odrazilo na vášnivých bozkoch a rýchlych krokoch k bytu D. S Louisom zaboreným do môjho krku som na tretíkrát otvorila dvere a spoločne sme vošli dnu.