Always and Forever 15

Emily

Ráno som sa zobudila na pekelnú bolesť hlavy. Včera som to asi trošičku prehnala. Od momentu, kedy som dopila štvrtý pohárik som si nič nepamätala. Čo to bola za vodka, že mi tak zapísala hneď po štvrtej runde? Nejaká domáca? No nič to.

Posadila som sa na posteli a až vtedy som si všimla, že nie som v mojej izbe. Kde to som? Obzrela som sa okolo a zbadala som, že na posteli vedľa mňa leží polonahý Harry. Preboha, čo sa stalo?

„Harry?,“ snažila som sa ho jemne zobudiť, „Harry, prosím ťa vstaň.“

Rozospato otvoril oči a pozrel na mňa.

„Aach, kráska sa nám už zobudila,“ poznamenal.

„Harry, čo sa stalo? Nič si nepamätám. Že sme ... my dvaja ... veď vieš?“ opýtala som sa ho nervózne.

„Myslíš, či sme spolu spali?“

„No áno.“

„Nie, nespali sme spolu.“

„Si si tým istý? Veď si pil rovnako ako sa, a ja si väčšinu noci nepamätám.“

„Nie, nepil som toľko. Po druhom poháriku som barmanovi povedal, aby mi nalieval čistú vodu. Chcel som mať istotu, že sa ti nič nestane,“ odvetil.

„Ahaa...“ zamyslela som sa, „A čo som vlastne včera v noci robila?“

„Tak, keď si už bola v tej najlepšej nálade, rozbehla si sa baliť všetkých naokolo. Potom ťa jeden starec začal obťažovať, tak som tam nabehol a vypadli sme odtiaľ. Vonku sme si sadli na lavičku a ty si ma chcela pobozkať, tak som ťa zadržal a zavolal som taxík. Počas cesty si zaspala, tak som ťa doniesol do mojej izby a tu si spala ako drevo.“

Takže, ja som ho chcela pobozkať? Teda, priťahoval ma, to nepopieram, ale to bol Harry. Koho by on nepriťahoval. Lenže sme kamaráti a nikdy by som nič také neurobila za triezva. A okrem toho milujem Louisa. No trošku ma ranilo, že sa odtiahol. Asi sme boli fakt len kamaráti.

Zdvihla som sa z postele a pozrela do zrkadla. Nebolo to najhoršie. Po takejto opici som myslela, že budem vyzerať ako smrtka. Vtom som si všimla, že mám na sebe nejaké iné oblečenie. Zneistela som.

„Harry?“

„Áno?“

„Ty si ma prezliekal?“

Začal sa smiať. „Myslíš, že po tom, ako som odmietol tvoj bozk, keď si bola opitá, by som sa pokúsil prezliekať ťa?“

„A kto teda?“

„Danielle?“ usmial sa na mňa. „Alebo som to mal urobiť sám?“ zvedavo na mňa pozrel.

„Si vtipný, Styles.“

Opäť sa začal rehotať a ja som to už nevydržala a pridala som sa k nemu. Jeho smiech bol taký nákazlivý. Smiali sme sa tam ako dvaja blázni a váľali sa na posteli. Spadli sme na zem a ja som dopadla rovno naňho. Vtom smiech ihneď prestal. Ticho sme na seba pozerali, akoby malo k niečomu dôjsť. Rýchlo som sa spamätala a postavila sa.

„Prepáč,“ ospravedlňovala som sa.

„Neospravedlňuj sa. Veď ty si ma nezvalila.“

„No ja sa idem najesť a hlavne potrebujem tabletku. Strašne mi duní v hlave,“ povedala som a zmizla za dverami. Oprela som sa o stenu a prudko som dýchala. Toto nesmie prerásť v nič väčšie. Ľúbim Louisa, nemôžem milovať dvoch. Harry je iba kamarát. S týmto vyhlásením som sa presunula do kuchyne. Tam už raňajkovala Danielle.

„Ahoj, už si hore?“ spýtala sa Danielle. „Tu máš tabletku.“ Podala mi krabičku.

„Ďakujem,“ usmiala som sa na ňu. To dievča presne vie, čo a kedy potrebujem.

Z ľadničky som vybrala studený džús a zapila som ním tabletku. Potom som si začala robiť raňajky, keď sa do kuchyne dotrepal Louis. Na okamih som tam stála ako zmrznutá. Ráno vyzeral tak dobre. Zaspatý s rozcuchanými vlasmi – taký sladký. Proste na zožratie. Mala som pocit, akoby ho niekto ponoril do elixíru krásy, keď bol malý. Prestala som na neho čumieť skôr, než si to niekto všimol a vrátila som sa späť k jedlu.

„Čo máme dnes k raňajkám?“ opýtal sa Loui rozospato.

„Práve si robím hrianky. Dáš si?“ odvetila som.

„Jasné,“ potešil sa, „Zo syrom a mrkvou. Dikes.“

Pravdaže. Celý Louis. Všade, kde mohol, pchal mrkvu. Aj keď to tam vôbec nepasovalo. Veľkodušne som mu však vyhovela a očistila som dve mrkvy.

„Chceš ich aj nastrúhať, alebo budeš hrýzť, zajačik?“ spýtala som sa.

„Len tak ich nechaj, ešte mám zdravé zúbky.“

„Ako chceš.“

Všetko som ponakladala na dva taniere a položila na stôl. Jeden pred Louisa a druhý vedľa neho pre mňa. Sadla som si a pustila sa do raňajok. Medzitým Louis zjedol tie svoje a poďakoval:

„Ďakujem ti Emily. Bolo to výborne,“ a pobozkal ma na líce.

Cítila som, ako sa mi červeň hrnie do tváre a zakoktala som:

„Ne-nemáš začo.“

Pozerala som sa za Louim ako odchádza, a vtedy som zbadala, že vo dverách stojí Harry. Cítila som jeho pohľad na sebe, ale nedokázala som sa na neho pozrieť. Určite by som v nich našla výčitku, čo to malo znamenať. A to som nechcela vidieť. Nie u Harryho. Otočil sa na päte a zmizol.

Harry

Ráno ma zobudila Emily svojím sladkým hlasom. Zaujímala sa, čo sa včera stalo. Nič si nepamätala a tak som jej všetko porozprával. Keď sa pýtala na to, kto ju prezliekol, začal som sa smiať. 

„Myslíš, že po tom, ako som odmietol tvoj bozk, keď si bola opitá, by som sa pokúsil prezliekať ťa?“

„A kto teda?“

„Danielle?“ usmial som sa. „Alebo som to mal urobiť sám?“ zvedavo som sa na ňu pozrel.

„Si vtipný Styles.“

Vtedy som opäť vybuchol smiechom a ona to už nevydržala a začala sa smiať tiež. Smiali sme sa tam ako dvaja blázni a váľali sa na posteli. Spadli sme na zem a ona dopadla rovno na mňa. Vtom smiech ihneď prestal. Ticho sme na seba pozerali, akoby malo k niečomu dôjsť. Cítil som jej telo na svojom a moje srdce začalo biť rýchlejšie. Dúfal som, že si to nevšimla, aj keď tá šanca bola veľmi malá, keďže aj ja som cítil tlkot jej srdca na svojich prsiach. Rýchlo sa však postavila a povedala:

„Prepáč.“

„Neospravedlňuj sa. Veď ty si ma nezvalila,“ vstal som a povedal.

„No ja sa idem najesť a hlavne potrebujem tabletku. Strašne mi duní v hlave,“ povedala a odišla.

Opäť som začal rozmýšľať o nej. Bola taká nádherná. Je smiech by som dokázal počúvať hodiny a nikdy by sa mi nezunoval. Takisto aj jej úsmev, oči, pery, nos, proste všetko na nej. Bola dokonalá.

Po chvíli som toho mal dosť. Ešte chvíľku premýšľania o nej a zbláznil by som sa.

Vybral som sa teda do kuchyne naraňajkovať. No to, čo som tam uvidel, mi vybilo dych. Louis sa poďakoval a nakláňal sa k Em, aby ju pobozkal na líce. Ona vykoktala, že nemá zač a začervenala sa. Louis prešiel popri mne a vtedy si ma všimla. Rýchlo sklopila zrak a nechcela sa na mňa pozrieť. Vo dverách so sa otočil a odišiel som preč.

Nedokážem to. Nedokážem sa pozerať, ako ho miluje a pritom tak trpí. A navyše ešte trpím aj ja. Takú ťarchu neznesiem. Tvárou mi stekali slzy, ale sa som si ich nevšímal a utekal som do izby. Našťastie som nikoho nestretol, takže som sa vyhol zbytočným otázkam. V izbe sa prúd mojich sĺz zdvojnásobil. Nemienil som ich zastaviť a nechal som ich stekať po mojej tvári. Musím ju presvedčiť, aby mu to povedala. Bude ju to bolieť, ak ju odmietne, ale aspoň to prejde rýchlejšie. Ak nebude súhlasiť, tak to narafičím tak, aby to Louis počul.

Pobral som sa teda za ňou, aby som jej to povedal. Zrazil som sa s ňou na schodoch.

„Musím ti niečo povedať,“ ozvali sme sa naraz.

„Ty prvá,“ povedal som. „Ale poďme si sadnúť do obývačky.“

Otočila sa a ja som ju nasledoval. Som zvedavý, čo také mi chce povedať. 

Always and Forever 14

Nevedela som, čo robiť. Po tom, ako som všetko Harrymu povedala, odpadol mi kameň zo srdca. Tak dlho som to v sebe dusila a nikomu to nepovedala. Trošku sa mi uľavilo. No slzy mi ešte stále tiekli prúdom po tvári. Ešte pár minút som tam sedela a plakala, no potom som si povedala, že sa musím spamätať. Harry má pravdu, musím sa cez to dostať. Musím na neho zabudnúť, lebo viem, že to čo k nemu cítim mu nikdy nepoviem. Nie pokiaľ bude s El a to bude určite dlho.

Rozhodla som sa využiť dnešný deň na oddych. Po včerajšku som určite vyzerala otrasne. Nabehla som do izby a narýchlo sa upravila. Obliekla som si prvú vec, čo som našla v skrini a zbalila kabelku. Následne som zišla po schodoch a zakričala:

„Idem von oci. Ak by sa tu zastavil Harry, povedz mu, že prídem o šiestej.“

A už ma nebolo. Prešla som sa na najbližšiu zastávku a počkala na autobus. Zviezla som sa do centra, kde som vedela, že je najlepší wellness salón v Londýne. Keď sa myslí oddych, tak poriadny. Zaplatila som si celodenný lístok a pobrala sa dnu. V šatni som sa vyzliekla a odložila si veci do skrinky. Na sebe som si nechala plavky, ktoré som si obliekla ešte doma a zobrala si uterák.

Tak, a teraz kam ísť. Najprv som sa pobrala na masáž. Potrebovala som uvoľniť všetky svaly a napätie v mojom tele. Po dvoch hodinkách som sa pobrala na zábaly a nakoniec do kúpeľov. Okolo pol druhej som sa šla naspäť prezliecť a šla som do reštaurácie oproti na obed. Veľmi mi to pomohlo. Presne toto som potrebovala. Na chvíľu si pretriediť myšlienky alebo vôbec nemyslieť a užívať si relax.

Nemala som chuť ísť ešte domov, a tak som sa pobrala nakupovať. Vždycky mi to pomáhalo v ťažkých chvíľach. Peňazí som mala dosť (už som dostala dve výplaty za fotenia), tak prečo ich neminúť. Kúpila som si viacero vecí, medzi nimi aj nejaké sexy tričko na dnes večer. Išla som sa opiť a baliť každého chlapa, ktorý o mňa bude mať záujem, a tak tomu treba prispôsobiť aj vhodný odev. Keď som sa nakupovaním skončila, bolo niečo okolo piatej a tak som vyrazila domov.

Na zastávku som prišla len tak tak a tesne som stihla autobus. Domov som dorazila pár minút pred šiestou. Harry tam už bol. Asi prišiel chvíľu predo mnou a tak ma tu počkal.

„Ahoj, kde si bola celý deň?“ opýtal sa ma.

„Bola som si užiť,“ veselo som zaspievala. Tvárou sa mu mihol výraz, ktorý som nevedela identifikovať. Predpokladala som, že si to asi vyložil inak ako som to myslela a tak som dodala. „Bola som vo wellness v centre. Trošku si oddýchnuť a zregenerovať si telo. A tak som šla nakupovať.“

„Jaj, taak,“ pochopil, „Ideme teda ešte von?“

„Jasné, že ideme. Len sa musím ísť prezliecť a upraviť. O pár minút som tu,“ odvetila som a utekala do izby. Rýchlo som sa nalíčila a vybrala si dnešný outfit. Vlasy som si rýchlo vyžehlila a nechala ich voľne rozpustené. Hneď ako som bola hotová, som zišla dole.

Harry

Mohlo byť okolo pol šiestej, keď som zazvonil u Emily. Otvoril mi jej otec, s tým, že tu teraz nie je, ale mala by sa vrátiť o šiestej. Rozhodol som sa tam na ňu počkať. O pár minút sa Emily dotrepala domov s náručím plným tašiek.

„Ahoj, kde si bola celý deň?“ opýtal som sa jej.

„Bola som si užiť,“ veselo zaspievala. Pocítil som prudké šklbnutie a tvár mi skamenela. Bola si užiť? Takto chce na Louisa zabudnúť? Toto ma bolelo ešte viac, ako skutočnosť, že nemilovala mňa. A tie tašky? To už jej ten milenec stihol aj nakúpiť?

„Bola som vo wellness v centre. Trošku si oddýchnuť a zregenerovať si telo. A tak som šla nakupovať,“ dodala po chvíľke. Asi si všimla zmenu v mojej tvári.

„Jaj, taak,“ odvetil som, „Ideme teda ešte von?“

„Jasné, že ideme. Len sa musím ísť prezliecť a upraviť. O pár minút som tu,“ odvetila a zmizla za rohom.

Ja som sa zatiaľ posadil a rozmýšľal som nad všetkým, čo sa doposiaľ udialo, ale aj čo sa udeje. V tom ma napadlo, že ak sa chce ísť Emily opiť, nebolo by veľmi vhodné, aby prišla domov v takom stave. Pobral som sa teda pohľadať jej otca. Našiel som ho v záhrade čítať noviny a tak som sa ho spýtal:

„Prepáčte, že ruším. Len som sa chcel spýtať, či by dnes Em nemohla prespať u nás.“

„Dnes? Opäť? No dobre teda,“ odvetil a vrátil sa späť k novinám. Našťastie sa nepýtal prečo.  

„Ďakujem. A príjemný zvyšok večera,“ poprial som mu a vrátil sa späť do domu. Super, takže toto je vybavené. Posadil som sa opäť na gauč a čakal som. Po pár minútach zišla dole. Takmer som ju nespoznal. Vyzerala tak ... sexy. Jej telo bolo dokonalé a v tom oblečení vynikli všetky jej prednosti. Nemohol som sa vynadívať.

„Je to príliš výstredné?“ opýtala sa nervózne.

„Wau ... teda, je to super. Vyzeráš v tom úžasne,“ musel som jej to povedať.

„Tak teda ďakujem,“ usmiala sa, „Ideme?“

„Áno, poďme.“

Pred domom nás už čakal taxík, ktorý som predtým zavolal. Nasadli sme a ja som šoférovi povedal adresu. Chvíľu mu trvalo, kým naštartoval. Nemohol z Emily spustiť oči. Pocítil som chorobnú žiarlivosť. A to je zatiaľ len taxikár. Čo to bude, keď prídeme do baru. Určite tam bude kopa chlapov, ktorí ju budú brať ako výzvu.

„Kam to ideme?“ vytrhla ma z myšlienok Emily.

„Do jedného baru. Občas tam zájdem so starými kamošmi,“ odpovedal som.

Viac sa ma nepýtala a ticho pozerala von oknom. Keď sme zastavili, zaplatil som taxikárovi a otvoril som dvere Emily.

„Uuu, aký gentleman,“ zasmiala sa a vystúpila. Chcela sa posunúť a zakopla. Zachytil som ju a usmial sa. Ponúkol som jej svoje rameno a ona ho s vďakou prijala. Cítil som sa ako v raji.

Spolu sme vošli dovnútra. Aj keď sme boli len priatelia, nevyzeralo to tak. Ostatní nás brali ako pár a nečumeli tak na ňu. Aspoň trošku to utlmilo moju žiarlivosť. Sadli sme si do boxu a ja som sa jej spýtal, čo si dá. Povedala, že mám objednať štyri vodky bez brzdy. Neriešil som to a šiel som ku baru.

Hneď ako mi naliali som sa pobral naspäť. No to tam už sedel nejaký chlap. Emily sa s ním srdečne bavila a smiala sa. Prisadol som si k Emily a položil som poháriky na stôl. Emily si ma ani nevšimla a ďalej debatovala s tým úlisným chlapíkom. Vôbec sa mi nepáčil. Jasné, veď ako by sa mi mohol páčiť, keď flirtoval s Emily. Zakašlal som a až vtedy si ma všimli.

„Ouu, ty si už tu,“ zasmiala sa, „toto je Cameron. Môj fotograf.“ Vydýchol som si, takže to nie je žiaden úchyl, ktorý sa ju snaží zbaliť. Predstavil som sa a počúval som ich. Po chvíľke sa rozlúčil a odišiel.  

„Prepáč, ale prisadol si sem a nechcela som ho len tak odbiť. Predsa len, on mi platí,“ ospravedlnila sa.

„To je v poriadku.“

„Tak na čo si pripijeme?“ zodvihla pohárik s vodkou. Ja som si zobral ten môj a povedal som:

„A čo takto na šťastné vyriešenie vzťahov?“ navrhol som.

„To znie dobre. Tak teda na šťastné vyriešenie vzťahov.“

Štrngli sme si a naliali to do seba. Takto to pokračovalo ďalej. Po štvrtom poháriku som poprosil barmana, aby mi do môjho nalieval čistú vodu. Nechcel som sa priveľmi opiť, aby som na ňu mohol dávať pozor. Ona však stiahla ešte pár ďalších a vydala sa na lov. Chcel som ju zadržať ale vytrhla sa mi. Čudoval som sa, prečo sa obliekla takto vyzývavo. Teraz som to pochopil. Chcela si dokázať, že môže zbaliť kohokoľvek. Nechal som ju tak, ale jedným okom som ju stále pozoroval, keby sa niečo dialo. Odrazu si ku mne prisadla jedna kočka. Keby som ju stretol pred mesiacom a za iných okolností, už sme bola moja. Teraz ma však zaujímala jen jedna jediná osoba. Emily. Ospravedlnil som sa jej a poslal som ju preč. Znechutene niečo odvrkla a už jej nebolo.

Vtom sa niečo stalo na druhom konci baru. Nebola to bitka. Bolo to kvôli Emily. Keď som videl, ako sa špinavé paprče slizkého štyridsiatnika dotýkajú jej hebkej pokožky a ona sa mu snaží vyvliecť z náručia, rýchlo som vyštartoval. Za päť sekúnd som bol pri nich. Hneď ju pustil a otočil sa mu mne. Ja som sa rýchlo ozval:

„Aaach, tak tu zlato. Všade som ťa hľadal. Už na nás vonku čaká Rob s bandou. Môžeme ísť?“

„Áno, poďme,“ odvetila a chytila ma okolo pása. Chlapík ani nestihol žmurknúť a už sme spolu vyšli von z baru a sadli sme si na neďalekú lavičku.

„Och, veľmi ti (hik) ďakujem. Neviem(hik), čo by sa stalo(hik), keby si tam nebol(hik),“ povedala opito a medzitým čkala. Vypila už toho toľko, že túto časť večera si už určite nebude pamätať. Vtom sa ku mne nahla a chcela ma pobozkať. Tak veľmi som po tom túžil, že najradšej by som len povolil. Vedel som však, že keby nebolo opitá, vôbec by ma nechcela. Zadržal som ju teda a povedal:

„Poď, Em. Ideme domov.“

Zavolal som taxík a naložil ju do auta. Cestou tuho zaspala, a tak som ju potom zobral do náručia a odniesol ju do domu. Vyšiel som na poschodie a na schodom som stretol Danielle.

„Ahoj, Harry. To je Emily? Čo jej je?“ opýtala sa.

„Je len opitá. Cestou sem zaspala,“ odpovedal som. Zrazu ma niečo napadlo, „Nemohla by si mi s ňou pomôcť? Prezliecť ju a tak?“

„Jasné, hneď za tebou prídem. Kam ju chceš zložiť?“

„Odnesiem ju do mojej izby. Budem tam pri nej, keby náhodou potrebovala zvracať alebo niečo.“

„Ok, hneď tam prídem. Donesiem aj vedro, dobre?“

„Dobre, čakám ťa.“

Potom som ju odniesol do mojej izby a opatrne som ju položil na posteľ. O chvíľu dorazila Danielle s vedrom a svojimi vecami. Nechal som ich tam samých a odišiel som do kuchyne po nejaké jedlo. Zjedol som pár sendvičov, čo som našiel v ľadničke a utekal naspäť do izby.

„Môžem vojsť?“ zaklopal som na dvere.

„Poď ďalej,“ zavolala Dan.

Otvoril som dvere a ona práve zakrývala Emily.

„Ďakujem ti veľmi pekne za pomoc,“ poďakoval som jej.

„Nie je zač,“ usmiala sa, „Keby si ešte niečo potreboval, budem u Liama.“

A zatvorila za sebou dvere. Ostali sme sami. Sadol som si na posteľ a pozoroval ju, ako sladko spí. Bola taká bezbranná.

Emilin večerný sexy outfit 

Always and Forever 13

Ráno som sa zobudil na zemi vedľa gauča. Pomaly som vstal a poobzeral sa okolo seba. Vyzeralo to tam, akoby v dome vybuchla bomba. Všade bol neporiadok, dopité fľašky a jedlo. Na gauči ležal Liam s Dan a za gaučom spal Niall a Zayn. No kde sú ostatní?

Len čo som sa pohol, v hlave mi začalo dunieť. Rozhodol som sa teda, že skôr než ich pohľadám. Zoberiem si tabletku. Išiel som do kuchyne po vodu a tam už sedela Emily a jedla kúsok torty.

„Dobré ráno,“ pozdravila ma a opäť sa venovala jedeniu.

V tom momente na mňa doľahlo všetko z predchádzajúceho večera. Ako som mohol preboha zabudnúť?!? V hrudi sa mi opäť ozvalo búšenie srdca, o ktorom som ani nevedel, že ho ešte mám. Stále som ju miloval, aj keď ona mňa nie. Nemôžem sa teraz predsa tváriť, že neexistuje. Hneď by jej došlo, že niečo nie je v poriadku. A ja by som nevydržal deň bez toho, aby som s ňou mohol byť. To, že miluje Louisa ma bolelo, ale ona bola tiež v rovnakej pozícii ako ja. Louis miloval Eleanor, a boli spolu šťastní. Rozhodol som sa teda, že o to viac budem stáť pri nej a neopustím ju. Aj keď by som mal pri tom trpieť, aspoň pomôžem netrpieť jej.

Po tomto vnútornom monológu som si zobral pohár vody a sadol si oproti.

„Dobré ráno aj tebe,“ odzdravil som trošku oneskorene. „Ako sa cítiš po včerajšej noci?“

„Neskutočne ma bolí hlava a je mi zle. Ale aj tak mám celkom dobrý pocit. Bavila som sa a za to ďakujem len tebe,“ usmiala sa na mňa.

„Mne? Veď sme tam boli všetci, nielen ja?“ čudoval som sa.

„Ale ty si to všetko pre mňa zorganizoval.“

„No áno..“ priznal som, „Ale odkiaľ to vieš?“

„Liam.“

„A-a čo všetko ti povedal?“ preľakol som sa. Liam bol dobrý kamoš a nikdy by moje tajomstvo nikomu neprezradil, ale včera bol riadne pod parou. Čo ak sa náhodou prekecol?

„Aaale, nič také. Len som sa ho pýtala, že kto to všetko pripravil, a on odvetil, že ty.“

Fúúú, to som si teda vydýchol. Nikto iný o tom nevedel.

Vtom sa do kuchyne dovalil práve spomínaný Liam aj s Danielle. Prisadli si k nám a Liam sa ma spýtal, kde sú tabletky. Podal som mu ich aj s pohárom vody. Poďakoval a potom bolo ticho. Len dievčatá sa o niečom potichu bavili a za pár minút od nás odišli.

„Tak čo, povedal si jej to?“ spýtal sa ma, keď už boli preč.

„Vyzerá to tak, že som jej niečo povedal?“ odvrkol so.

„Nemusíš byť na mňa taký hnusný.“

„Prepáč, nemám veľmi dobrú náladu.“

„Kvôli Emily?“

„Čiastočne. A čiastočne aj kvôli sebe.“

„Povieš mi, čo sa stalo?“

A tak som sa pustil do rozprávania.

„...a tak, keď som videl, ako sa na neho Emily pozerá, vedel som, že je do neho zamilovaná. Ten pohľad dokonale ovládam,“ dokončil som smutne.

„No teda! Takže Emily je zamilovaná do Louisa?!? To je teda blbé brácho. Je mi to ľúto. Čo chceš robiť?“

„Čo by som mal asi robiť. Budem ticho trpieť a hrať, že o ničom neviem a nič k nikomu necítim. Bude to presne tak, ako doteraz. Alebo ešte lepšie. Ak mám trpieť ja, Emily trpieť nebude. Nejako jej už pomôžem,“ povedal som rozhodne a vstal som od stola. „Ospravedlň ma Liam, ale idem za Em.“

Práve som urobil veľké rozhodnutie. Porozprávam sa s ňou. O nej a o Louim. Budem pre ňu oporou, akou by mal byť jej najlepší kamarát. Veď ju teraz kvôli tomu neopustím. Nie len tak bez vysvetlenia. A vysvetľovať nemám v úmysle, takže jedinou možnosťou bude ten rozhovor.

Vošiel som do obývačky, kde som predpokladal, že bude. Tam však sedela len Danielle a pozerala televízor.

„Dan, kde je Emily?“ opýtal som sa jej.

„Odišla už domov. Nechcela, aby som o ňu jej otec bál.“

„Ok. Ak by sa niekto pýtal. Šiel som sa prejsť,“ odvetil som a pešo som sa vybral k Emily.

Cestou som si utriedil myšlienky v hlave a rozmyslel si, čo jej poviem. Ďaleko som sa však nedostal, pretože všetko záležalo na jej odpovediach, a tak som to nechal. Po chvíli som konečne prišiel k Emilinmu domu a zazvonil som. Otvoril mi jej otec, a povedal, že Emily je v záhrade. Obišiel som dom a šiel som k bazénu. Ležala tam ešte stále oblečená vo včerajších šatách a pozorovala oblohu. Sadol som si vedľa a pozdravil ju.

„Ahoj, Em. Prečo si ráno tak zmizla?“

„Prepáč, ale nechcela som, aby sa o mňa otec bál.“

„Chápem.“

Chvíľu bolo ticho, no potom som sa predsa len odvážil.

„Em, mám na teba otázku,“ povedal som.

„Tak sa teda pýtal,“ odvetila a sadla si.

Pozrel som jej do očí a spýtal sa:

„Em, si zamilovaná?“

Emily

Ležala som pri bazéne v šatách zo včera a pozorovala som oblohu. Zrazu si ku mne prisadol Harry.

„Ahoj, Em. Prečo si ráno tak zmizla?“

„Prepáč, ale nechcela som, aby sa o mňa otec bál,“ odvetila som.

„Chápem.“

Chvíľu bolo ticho, no potom sa opäť ozval.

„Em, mám na teba otázku.“

„Tak sa teda pýtal,“ odvetila som a sadla som si.

Pozrel sa mi do očí a spýtal sa:

„Em, si zamilovaná?“

Hlavou mi v tom momente prešlo milión myšlienok a nevedela som, čo odpovedať. Šokoval ma. Chcela som klamať a povedať, že nie, len aby sa nedozvedel pravdu o Louisovi. Ale bol to Harry. Môj najlepší kamarát, ktorý tu pre mňa vždycky bol, moja opora. Nemohla som mu klamať. Nie do očí. A tak som teda vyšla s pravdou von.

„Áno Harry, som zamilovaná,“ odpovedala som mu.

„Je to Loui, však?“

Ako to mohol vedieť?

„Ako si to zistil? Je to na mne až tak vidieť?“ šepla som.

„Najprv som si to vôbec nevšimol, až včera večer. Keď za nami prišiel Loui, zneistela si a keď sa na teba pozrel, červenala si sa. V tvojich očiach bolo vidieť niečo, čomu sa hovorí láska,“ usmial sa na mňa, „Nikto by si to nepoznal, ak ťa nepozná tak dobre, ako ja.“

„Och, Harry. Keď ja, už predtým sa mi páčil, ale nevedela som, že sa do neho zamilujem. Nechcela som to, prisahám, že nie. Nechcela som rozbíjať vzťah alebo ticho trpieť. No stalo sa. Ani neviem kedy a ako. Ach Harry, ja neviem, čo mám robiť,“ rozplakala som sa a hodila som sa mu okolo krku. Pevne ma objal a hladil ma po vlasoch, ako otec hladí malé dievčatko, ktoré sa udrelo. Pri ňom som sa cítila, tak v bezpečí. Vedela som, že mu môžem povedať čokoľvek a neodsúdi ma za to. Bol to ten najlepší najlepší kamarát, akého som mohla mať. Keď som sa konečne upokojila, Harry mi chytil tvár do svojich rúk a pozrel sa mi do očí.

„Em, miluješ ho?“ Prikývla som.

„Tak musíš urobiť všetko preto, aby si bola šťastná. Musíš mu to povedať.“

„Ale-ale, ja nemôžem,“ riekla som.

„Prečo?“

„Kvôli El, a taktiež kvôli Louisovi. Nechcem im rozbiť vzťah, keď sú spolu takí šťastní. Ľúbia sa a keď medzi nich vstúpim, budú ma nenávidieť. Navyše El je moja kamarátka. Nemôžem ju takto zradiť a prebrať jej priateľa. A ďalšia vec. Príliš sa bojím. Bojím sa, že by ma odmietol a veľmi by to bolelo. Nechcem zažiť tú bolesť.“

„Radšej sa budeš takto zožierať, čo? A teraz to nebolí. Pocit, že miluje inú a nie teba. Pocit, že ich nemôžeš rozdeliť, pretože ich máš až príliš rada. Samozrejme, že to bolí. Viem to. Prežil som to. Musíš mu to povedať. Nech už odpovie čokoľvek, budeš na tom lepšie ako si teraz. Táto neistota je bolestivejšia, ako strata. Tá prebolí a nájde sa niekto iný, kto tú ranu v tvojom srdci zacelí. Ale ak mu to nepovieš, budeš sa len stále zožierať a nikdy sa z toho nedostaneš. A čo vieš, možno neodmietne. Možno práve naopak,“ dohováral mi.

Mal pravdu. Vedela som to. Potrebovala som niečo, čo by ma od neho navždy odohnalo. A najlepší liek by bola krutá pravda. Lenže ja som nemohla. Čo ak by nejakou náhodou ma mal rád a zostal by som mnou. Ako by som sa potom pozrela ostatným do očí. Nemohla som to urobiť.

„Ja proste nemôžem Harry. Nie teraz. Teraz by som chcela byť sama. Ale chcem ťa poprosiť o láskavosť. Nešiel by si dnes so mnou sa niekam opiť? Viem, že sme včera vypili dosť, ale potrebujem to,“ požiadala som ho.

„Ale iste. Rád s tebou pôjdem. A poznám aj super podnik, kde nás určite nikto nenájde,“ usmial sa, „Tak ja teda bežím. Ale večer po teba prídem jasné?“

Prikývla som na znak súhlasu a už ho nebolo. Ostala som sama. Len ja a moje myšlienky.

Always and Forever 12

Dokelu, čo teraz. To podstatné som zabudol. Ako som mohol. Teraz musíme za dve hodiny vymyslieť a kúpiť darčeky. Čo teraz. Nejaké nápady? odpísal som mu. Dúfam, že ich niečo napadne. Dievčatá majú geniálne mozgy. Ich predsa musí niečo napadnúť. A ešte som musel kúpiť svoj darček pre ňu. Mal som vyhliadnutú krásnu retiazku, už len ju kúpiť. Musím ju nejako zamestnať. Holkám niečo napadlo. Išli to kúpiť. Má rada P!nk, že? Fúúú, uľavilo sa mi. Vedel som, že Danielle s Eleanor na niečo prídu. Áno, P!nk má veľmi rada. odpísal som a zo srdca mi spadol balvan. Už len kúpiť ten môj darček.

Keď sme skončili v Múzeu bolo okolo 3 hodín. Odviezol som nás k Emily, aby sa prezliekla do niečoho formálnejšieho. Keď sa ma pýtala prečo, pokrútil som hlavou a povedal, že sa to dozvie v pravý čas. Medzitým, som odskočil do zlatníctva na ulici, kde som videl ten náhrdelník. Zaplatil som ho a schoval do vrecka na saku. Pobral som sa späť k Emily. Akurát schádzala dolu schodmi, keď som vošiel. Bola prekrásna. Nemohol som sa na ňu vynadívať. Práve som pochopil tie zamilované pohľady vo filmoch, keď žena schádzala dolu schodmi v prekrásnych šatách.

Emily

Keď sme sa vrátili domov, Harry ma poslal hore sa prezliecť do niečoho formálnejšieho. Na moju otázku prečo len pokrútil hlavou a odvetil, že sa to dozviem v pravý čas. Tak som sa rozbehla do izby a otvorila som šatník. Tentoraz som presne vedela, čo si oblečiem. Len nedávno som si kúpila čierne šaty bez ramienok, ktoré mi ukázala Danielle. K tomu som vybrala čierne topánky a kabelku. Komplet som doplnila bielym opaskom, náramkom a náušnicami, aby to nebolo príliš tmavé. Keď som bola hotová, zišla som dolu do haly. Tam už stál Harry a nevedel odo mňa odtrhnúť oči. Usmiala som sa na neho a podišla som k nemu.

„Tak, čo povieš?“ otočila som sa o 360 stupňov, „Môže byť?“

„Je to perfektné,“ odvetil a otvoril mi dvere.

Potichu sme podišli k autu a tam vytiahol čiernu šatku.

„Harry? Načo ti je čierna šatka?“ opýtala som sa ho.

„Tá je pre teba,“ usmial sa, „Aby si nič nevidela.“ A zaviazal mi ju cez oči.

Ostala som tam slepo stáť, a nič som nevidela.

„Harry, ale ja nič nevidím. Potknem sa a spadnem,“ povedala som zúfalo.

„O to ide Em, aby si nič nevidela. A neboj sa nespadneš. Držím ťa,“ odvetil a pomohol mi nasadnúť do auta. Tak nasadol aj on a viezol nás bohviekam. Po pár minútach sme zastavili a opäť mi pomohol vystúpiť. Jemne ma chytil a viedol ma po nejakej cestičke. Nemala som ani poňatia, kde sa nachádzame. Po chvíľke som počula vrzgot dverí, a vošli sme niekam. Zastavil a dal mi dole šatku.

„Prekvapenieeeee!!!“ ozval sa krik. Neverila som tomu, čo moje oči vidia. Nachádzala som sa v obývačke u chalanov, ktorá bola vyzdobená ako na nejakú oslavu. Stáli tam všetci, ktorých som mala tak rada a usmievali sa na mňa. Preboha, oni mi pripravili oslavu!

„Aaaach...“ nemala som slov.

„Všetko najlepšie k narodeninám,“ zablahoželal mi Harry a objal ma.

„To je nádherné. Ďakujem vám. Ale a-ako, ako ste to vedeli,“ žasla som.

„To tvoj otec. Prišiel sem dnes ráno,“ riekol Louis.

Usmiala som sa a nevedela som sa vynadívať na tú nádheru. Postupne ku mne prišli všetci a osobne mi zablahoželali. Do rúk mi postrkali kopec darčekov a ja som ešte stále žasla, nad tým, čo pre mňa urobili.

„Bože môj, to ste nemuseli. Ďakujem vám. Veľmi,“ šepla som úplne dojatá. Aj pár slzičiek mi ušlo.

„Ale no... neplač moja. Mala by si byť šťastná,“ riekla Eleanor.

„Veď aj som. Som veľmi šťastná, že mám takých úžasných priateľov,“ usmiala som a utrela si slzy.

„Poďme! Rozbaľ si darčeky,“ naliehal na mňa Niall.

A tak som sa teda do toho pustila. Dostala som od nich krásnu voňavku v tvare srdca, nové lodičky, kabelku a náramky. Ako posledné som rozbalila malinky, tenučký darček. A v ňom boli dva lístky na koncert P!nk. Zvrieskla som nadšením.

„Bože môj, ďakujem vám. Tak veľmi som chcela ísť na jej koncert, ale už bolo vypredané. Ako ste sa k tým lístkom dostali?“ vyzvedala som.

„No vieš, na tom koncerte mám tancovať a tak som dostala dva lístky zadarmo,“ usmiala sa Danielle.

„Oooch, ďakujem ti veľmi pekne. Toto sú tie najlepšie narodeniny v mojom živote,“ skríkla som.

„Je čas na tortu,“ ozval sa Zayn a niesol na rukách krásnu čokoládovú tortu v tvare darčeka. Sfúkla som sviečky a želala som si, aby som našla tú pravú osobu, ktorá ma bude milovať. Potom som ju rýchlo nakrájala a každému som naložila obrovský kus. Keď sme ju dojedli, Zayn zakričal.

„A teraz je čas na poriadnu párty!“ a zapol repráky na plné pecky.

Domom sa rozliehala hlasná hudba a žúr bol v plnom prúde. Smiali sme sa, pili, tancovali – proste zábava ako sa patrí. Keď sa zotmelo, prišiel za mnou Harry a požiadal ma, aby som za ním prišla von na záhradu. Nečakala som dlho a zamierila som na čerstvý vzduch.

Záhrada bola nádherne vysvietená mesiacom, ktorý bol práve v splne. Možno práve preto vybral Harry práve ju. Našla som ho ako sedí na lavičke uprostred. Posadila som a mlčala som. Po chvíľke sa Harry ozval:

„Vieš Em, mám pre teba ešte jeden darček, ktorý som ti chcel dať v súkromí. Zavri oči, prosím ťa,“ riekol. Poslušne som zatvorila oči a čakala som, čo sa bude diať. Pocítila som na krku niečo studené a ihneď som otvorila oči.

„Harry! To je nádherné,“ šepla som a v očiach sa mi zaligotali slzy. „Ešte nikto mi nikdy nedal taký krásny darček. Ďakujem ti.“

Podišla som k nemu a tuho som ho objala. Objatie mi opätoval a dlho sme tam len tak stáli, objímajúc sa.

„Emily, musím ti niečo povedať,“ šepol mi do ucha.

„Tak tu ste vy dvaja,“ ozvalo sa za nami a z tmy sa vynoril Louis. Rozpačito som Harryho pustila a začervenala som sa. Určite to nevyzeralo na priateľské objatie. Keď som sa na Louisa pozrela, opäť sa mi rozbúšilo srdce a v bruchu mi lietalo milión splašených motýľov. „Len tak ste zmizli, tak sme sa o vás začali báť,“ usmial sa a pozrel na mňa, „poďme teda naspäť dovnútra, keď som vás už našiel.“ V tej chvíli som mala pocit, že som v siedmom nebi. Aj slepý by si vtedy všimol, ako veľmi ho milujem.

Louis

Skvele sme sa bavili. Smiali sme sa, pili a tancovali. Objímal som Eleanor, no všimol som si, že Harry s Emily tu nie sú. Určite budú spolu, ale kde mohli zmiznúť. Sčasti som pocítil radosť, že sa s ňou Harry predsa len dá dokopy, ako som to plánoval. No v maličkom kútiku duše som žiarlil. V srdci ma pichalo a nevedel som, prečo. Mal som Eleanor a mal som ju veľmi rád. Nie, ja som ju ľúbil. Ale k Emily ma niečo ťahalo. Nejaká čarovná sila, ktorá spôsobovala aj túto žiarlivosť.

Šiel som ich teda pohľadať, ale v dome neboli. Napadla a ma ešte záhrada a tak som sa šiel pozrieť. Záhrada bola krásne osvetlená, pretože bol spln a mesiac pôsobil ako jedna obrovská lampa. Vedeli, prečo ísť na záhradu. Krásna romantická atmosféra. Opäť ma pichlo pri srdci. Nie to musí prestať! Okríkol som sa. V tom som ich zbadal, ako sa objímajú. V krvi sa mi začala búriť žlč a v srdci mi vzbĺkli plamene. Keby to nebol Harry v jej objatí, určite by som vybuchol a jednu mu vrazil. Lenže to som nesmel pripustiť. Nikto sa nesmel dozvedieť o tom, ako sa mi Em páči. A tak som sa premohol a ozval som sa pokojným hlasom: „Tak tu ste vy dvaja,“ a vyšiel som spoza kríkov. Keď si ma všimli, hneď sa rozpačito pustili a pozreli na mňa s červeňou v tvárach.

„Len tak ste zmizli, tak sme sa o vás začali báť,“ usmial som sa nasilu, „poďme teda naspäť dovnútra, keď som vás už našiel.“

Harry

„Emily, musím ti niečo povedať,“ šepol som jej uška.

„Tak tu ste vy dvaja,“ ozvalo sa za nami a z tmy sa vynoril Louis. A je to v keli. Rozpačito som ju pustil a začervenal som sa. Určite, to nevyzeralo na priateľské objatie. Sledoval som Emilinu reakciu, no to som radšej nemal. Pozerala na Louisa takým pohľadom plným lásky, aký som chcel, aby patril iba mne. V očiach jej žiarili iskričky a vyžarovala z nich láska. V tom momente mi moje srdce puklo na milión kúskov. Mal som pocit, že ho už nikdy nikto nezlepí. Louis si ten jej pohľad asi nevšimol, pretože sa len tak ozval.

„Len tak ste zmizli, tak sme sa o vás začali báť,“ usmial sa, „poďme teda naspäť dovnútra, keď som vás už našiel.“ Otočil sa a kráčal smerom k domu. V tichosti sme ho nasledovali a opäť sa zapojili do párty. Lenže už to nebolo ako predtým. Moje srdce umieralo a ja som sa potreboval poriadne opiť. Moju náladu si nik nevšimol, až na Liama. Spýtavo na mňa pozrel, no ja som sa len otočil a opäť sa nalieval alkoholom. Celý svet pre mňa skončil. Môj život už nemá zmysel. Mojím najlepším priateľom sa stal alkohol.

Emilin outfit na oslavu

darčeky, čo dostala

retiazka od Harryho

Always and Forever 11

Trošku kratšia časť .. chcela som to tak dramaticky zakončiť :-P nabudúce bude dlhšia :-*

Emily

Porozbaľovala som si darčeky od otca, mamky a starých rodičov a zapla som si televízor. Zo sebou som si zobrala dva toasty a pomaly som ich jedla, zatiaľ čo som prepínala programy. Zastavila som sa na MTV, kde práve hrali One Thing.

So get out, get out, get out of my head,

And fall into my arms instead,

I don´t, I don´t, don´t know what it is,

But I need that one thing

And you´ve got that one thing.

Spievala som si na celý dom, keď zazvonil zvonček. Vyšla som pred dom a pri bránke stál Harry. Rýchlo som mu otvorila a pozvala ho dnu.

„Vidím, že niekto tu počúva One Thing,“ usmial sa.

„Dávali na MTV, tak čo som to mala prepnuť?“ zasmiala som sa.

„Nie, nie.“

„Dáš si niečo?“ opýtala som sa ho.

„Vlastne ani nie. Mal som chuť sa prejsť po meste, keď je dnes tak pekne. Nechcela by si ísť so mnou. Už si tu týždeň a ešte si nenavštívila ani jednu Londýnsku pamiatku.“

Rozmýšľala som, či ísť. Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem. Veď nebudem na narodeniny sedieť sama doma. Budem to brať ako darček, aj keď on o tom nebude vedieť. Bude mi robiť súkromného sprievodcu. Usmiala som sa a odvetila:

„A vieš, že by som aj šla. Len sa musím prezliecť a zbaliť.“

„Zbaliť?“ nechápal. „Veď nejdeme cestovať!“

„To len tak, peniaze, mobil, foťák a podobne,“ odpovedala som mu. „Idem sa teda prichystať. O chvíľu som späť,“ zakričala som na ceste hore schodmi.

Rýchlo som vbehla do izby a otvorila šatník. Opäť rovnaká dilema. Čo si oblečiem? Po dlhom premýšľaní vyhralo biele tričko so šedou vestou, šedé rifle, biele tenisky a bielu kabelku. Ideme predsa chodiť po meste, tak si nezoberiem lodičky, aj keď ma to lákalo. Rýchlo som sa obliekla, naniesla jemný make-up, špirálu a rúž, do kabelky som vložila mobil, tablet, peňaženku, kľúče, foťák, doklady, púder, lesk a zápisník s perom a zbehla som dole k Harrymu. Našla som ho v obývačke ako pozerá Morský svet na Discovery.

„Už som tu. Môžeme ísť,“ oznámila som mu.

„Tak teda poďme,“ zahlásil a vypol televízor. Vyšli sme z domu a nasadli do Harryho auta. Naštartoval a už sme sa viezli ulicami do centra Londýna.

„Čo by si chcela vidieť ako prvé?“ opýtal sa ma.

„Hmmm ... tak ako prvé ma určite napadne Buckinghamský palác, Westminsterské opátstvo, Londýnske oko, Tower Bridge, Tower of London a samozrejme Madamme Tussaudsm,“ vymenovala som najznámejšie pamiatky. „Ešte som zabudla Katedrálu sv. Pavla,“ dodala som.

„Dobre, väčšinu z toho máme po jednej ceste, a tak to prejdeme peši. Potom sa môžeme zviesť autom k Madam Tussauds a London Eye by som odporúčal ísť v noci, keď bude tma. Vtedy je mesto najkrajšie,“  odvetil jedným dychom a pozrel na mňa.

„Nechám to na teba,“ usmiala som sa a ďalej sme sa viezli v tichosti.

Do jednej sme stihli prejsť väčšinu zoznamu. Po celý ten čas mal Harry v rukách môj foťák a kázal mi hádzať rôzne pózy. V polovici cesty bola karta plná, a tak šiel Harry do obchodu kúpiť ďalšiu a pokračoval vo fotení. O jednej sme sa vybrali najesť a pokračovali sme prehliadkou Múzea voskových figurín. Na to som sa tešila asi najviac. Keď sme prišli pred múzeum a uvidela som ten rad ľudí, moja nálada razom klesla. Nečakala som, že tu bude tak plno. Išla som sa postaviť do radu, no Harry ma zastavil.

„Kam ideš?“ spýtal sa.

„No predsa postaviť sa do radu,“ hlesla som.

„My nemusíme čakať v rade. Volal som dopredu a rezervoval som nám lístky. Môžeme ísť rovno dnu,“ usmial sa.

„Jupí, ďakujem, ďakujem, ďakujem,“ skočila som mu okolo krku a poriadne ho poobjímala. Potom sme vošli dnu a začal sa opäť dopoludňajší rituál.

Harry

Keď sme vystúpili pri Madamme Tussauds, Emily badateľne klesla nálada. Asi preto, že videla ten obrovský rad. Pobrala sa teda na koniec šory, no ja som ju zastavil.

„Kam ideš?“ spýtal som sa.

„No predsa postaviť sa do radu,“ hlesla.

„My nemusíme čakať v rade. Volal som dopredu a rezervoval som nám lístky. Môžeme ísť rovno dnu,“ usmial som sa na ňu.

„Jupí, ďakujem, ďakujem, ďakujem,“ skríkla a hodila sa mi okolo krku. Totálne ma, tým šokovala. Keď som sa konečne spamätal a začal si užívať jej objatie, pustila ma. Vošli sme dnu a znovu som ju začal fotiť. Bola nádherná. Pri každej figuríne hodila aspoň tri pózy. Nečudujem sa, že ju ten fotograf chcel ako modelku. Veď je perfektná – má úžasnú postavu a skvele pózuje. Čo viac sa od modelky očakáva?

Z myšlienok ma vytrhlo zapípanie mobilu. Máme problém. Zabudli sme na darčeky. xx Louis. 

Emilin outfit na prechádzku mestom

Always and Forever 10

Trošku som sa rozpísala, takže to je dlhšie ... Enjoy it :-*

Za uplynulé dni som sa ešte viac zblížila s chalanmi a samozrejme s babami. El ma pozvala na fotenie, kde si ma všimol fotograf a povedal mi, že mám super postavu a vraj sa hodím na modeling. Dal mi svoju vizitku, aby som mu zavolala, keď si to rozmyslím. Nemusela som rozmýšľať a hneď som to prijala. Samozrejme len do konca leta. Ďalší deň sme boli s El a Dan na nákupoch a podarilo sa mi uloviť šťavnaté kúsky, takže som opäť raz trošku zaplnila šatník. Potom ma chalani pozvali k nim na kino večer. Bola som prvýkrát u nich v dome a tak sa Harry ponúkol, že mi ho ukáže. S Harrym som si veľmi dobre rozumela a trávili sme spolu veľmi veľa času, takže sme sa celkom dobre poznali. Následne sme pozerali Titanic, čo bol Harryho obľúbený film. Ja som ho tiež zbožňovala, ale mala som aj obľúbenejšie. 

Dnes som sa zobudila so super náladou. Dnes mám narodeniny. Oficiálne 19. Jupí! Veľmi som sa tešila na tento deň. Určite bude zábavný. Zišla som dole do kuchyne a tam mňa už čakala torta s darčekmi a lístočkom. Na ňom stálo: Prepáč, že tu nie som, ale dnes mám veľmi rušný deň a strašne veľa stretnutí. Všetko najlepšie k narodeninám, moja a pekne si ich uži. Zamrzelo ma, že tu otec celý deň nebude. Čo mám teraz robiť? Nikto iný tu nevie, že mám dnes narodeniny. Tak si to užijem sama. Rozhodla som sa, že večer pôjdem do Dreamy Nights a poriadne to tam roztočím. No do večera je ešte ďaleko a tak som sa pustila do rozbaľovaia darčekov. 

Harry

Ráno som sa zobudil veľmi skoro a už som nemohol zaspať. Tak som sa obliekol a zbehol som do kuchyne pripraviť si raňajky. Dostal som chuť na lievance a tak som vybral všetky potrebné prísady a pustil som sa do varenia. Urobil som ich dosť pre 20 ľudí a nie to pre 5 chalanov. No nejako sa hádam zjedia. Zobral som si svoju porciu a šiel som do obývačky k televízoru. Vtom niekto zazvonil. Koho to čerti nesú tak skoro ráno. Veď nie je ešte ani 8 hodín. Išiel som otvoriť a pred dverami stál Emilin otec. 

„Dobrý deň, pán Everald. Poďte ďalej. Čo vás sem zaviedlo?“

„Emily,“ odpovedal.

„Čo je s ňou?“ preľakol som sa.

„Neboj sa, nič sa jej nestalo,“ upokojil ma a dodal, „Dnes má narodeniny a predpokladám, že vám to nepovedala, však?“

„Nie, vôbec sa o tom nezmieňovala,“ dumal som.

„To som si myslel. Nie je ten typ, ktorý by sa tým chválil, len aby o tom vedeli všetci. Prišiel som, pretože poslednú dobu trávila veľmi veľa času s vami. Myslím, že ste jej jediný kamaráti tu v Londýne, a tak by ste to mali vedieť. Ja mám dnes veľmi veľa práce, a nemôžem byť s ňou ani jej pripraviť oslavu, tak som sa chcel spýtať, či by ste sa o to nepostarali,“ opýtala sa s nádejou v očiach.

„Jasné. Veľmi radi sa toho ujmeme. Škoda, že sme to nevedeli skôr, ale urobíme, čo bude v našich silách,“ usmial som sa na neho.

„Ďakujem. Veľmi mi odľahlo. Ale teraz už musím ísť, lebo nestihnem na stretnutie. A ešte som zabudol, ja nebudem môcť prísť, takže so mnou nepočítajte. A Em tu môže prespať. Maj sa, Harry,“ rozlúčil sa.

Hmmm, Emily má dnes narodeniny. Takže, večer pripravím oslavu - treba kúpiť tortu, sviečky,... Rozmýšľal som, čo všetko treba kúpiť. Vtom som narazil do Liama. 

„Och, prepáč,“ ospravedlnil som sa, „Liam, mohol by si prosím ťa zavolať všetkých do kuchyne. Musím vám niečo povedať.“ A už ma nebolo. Začal som spisovať všetko potrebné na papier a dvakrát som ho prekontroloval, či som na niečo nezabudol. Po chvíľke dorazili chalani.

„No konečne. Takže ... vie niekto, čo je dnes za deň?“

Liam: „Sobota.“

Niall: „12. júna 2012.“

„Nie! Dnes má Emily narodeniny,“ vyhŕkol som. Začali sa jeden cez druhého prekrikovať, že ako je to možné, prečo im to nepovedala, odkiaľ to viem a podobne.

„Viem to od jej otca. Dnes ráno prišiel sem a povedal mi to. Pretože má veľa práce a nemôže jej zorganizovať oslavu sám, požiadal nás, aby sme to urobili my. Samozrejme, že som súhlasil a už som aj niečo vymyslel,“ povedal som.

„No poďme, tak nás nenapínaj,“ zahučal Loui.

„Dobre. Tak teda...“ začal som rozdávať inštrukcie, „Tu som spísal zoznam vecí, ktoré budeme potrebovať na ozdobu. Louis ty by si mohol ísť do obchodu pretože máš auto, ale zober zo sebou aj El, aby si nekúpil hlúposti. Ona už bude vedieť, čo treba dokúpiť, ak náhodou niečo chýba. A objednajte aj nejakú peknú tortu. Nech ju vyberie Eleanor, ona má dobrý vkus. Najlepšie by bolo čokoládovú, Em miluje čokoládu. Ale nech tam nie sú oriešky. Je na nich alergická. Ďalej, ty Liam zavolaj Dan a spoločne to tu nejako upracte. Keď potom príde Louis s El s nákupom, tak sa pustite do ozdobovania domu. Ale len vnútri, aby nič netušila. Niall, ty zaobstaráš jedlo. Bude to len taká súkromná oslava, len my 5, Danielle s El a Emily. Jej otec nebude môcť prísť. Nejako to rozpočítaj, aby toho nebolo málo. Chipsy kúp paprikové, tie má najradšej. A nezabudni kúpiť nejakú vodu. Aj alko, ale aj nealko. Zayn, ty budeš mať na starosti hudbu. Nechcem od teba, aby si nám robil DJ-a, ale skús zatiaľ namixovať nejaké pesničky a nahraj ich, aby sme ich len potom pustili a viac sa nestarali. Daj tam aj niečo pomalé, ale aj rýchle. A Em nemá rada techno a house. Skús vybrať niečo nové, nejaký pop. Ja pôjdem po Emily a zoberiem ju niekam do mesta, napríklad pozrieť nejaké pamiatky. Aby sa náhodu nešla ku nám prejsť a niečo nezbadala. O štvrtej tu budeme. Takže máte celý deň na to, aby ste to tu pripravili. Je niečo nejasné?“ Všetci na mňa pozerali s vyvalenými očami. „No načo čakáte, poďme do roboty!“ skríkol som. 

Všetci sa rozpŕchli, len Liam pri mne ostal.

„Potrebuješ niečo?“ opýtal som sa ho.

„Harry, ...“ začal pomaly, „Čo cítiš k Emily? Ale úprimne!“

Tak takúto otázku som teda nečakal.

„J-j-ja? Ale vôbec nič. Sme len dobrý kamaráti.“

„Neklam Harry. Celý čas ste poslednú dobu trávili spolu a vieš o nej toľko vecí. A to ako sa na ňu dívaš alebo ako s ňou hovoríš. To nie je len priateľstvo. Rozhodne nie s tvojej strany.“

Tak teraz ma dostal. Ocitol som sa v pasci a jediným únikom bola pravda. A tak som teda spustil. 

„No vieš Liam... Už keď som ju prvýkrát videl stáť v tých dverách, zapáčila sa mi. No to sa mi len páčila. Netušil som, že to prerastie v niečo väčšie. Myslel som si, že ju viac neuvidím a tým sa to skončí. Lenže keď sme v ten večer zišli z pódia a nenašiel som ju vzadu v izbe, musel som ju ísť hľadať. Počas vystúpenia som si všimol, že sedí pri bare a dúfal som, že tam aj ostala. Samozrejme, keď som ju našiel, presviedčal som ju, aby sa vrátila k nám, ale ona veľmi nechcela a tak som ostal pri nej a pozval ju na drink. Niečo ma k nej ťahalo. A vtedy ma zavolala tancovať. Vieš predsa, že ja netancujem, ale keď ma volala ona, tak akoby sa niečo vo mne zlomilo. Keď sme sa dostali na parket, bolo tam strašne veľa ľudí a takmer sa tam nedalo hýbať. Pritisla sa na mňa a tancovali sme tak spolu asi dve pesničky. Celý čas som cítil, že k nej začínam pociťovať niečo viac. Nechcel som sa zamilovať, ale stalo sa. Potom ako zaspala na gauči, som ju nechcel budiť, a tak som ju niesol na rukách. Užíval som si to. Držal som ju tesne pri sebe, až kým sa nezobudila. Potom som ju musel pustiť na zem. A ďalší moment bol, keď sme ju hodili do bazéna. Keď sa tvárila, že nevie plávať a že sa topí, úplne som sa zasekol. V hrdle mi vyschlo a strašne som sa bál. Vtedy som si uvedomil, ako veľmi mi na nej záleží a ako ju milujem. Hneď ako som sa spamätal, tak som skočil do bazéna, ale to tam bol už Louis. A keď sme ju potom naháňali po záhrade a šteklili sme ju, teda pokúšali sa štekliť, keďže to na ňu nezaberalo, pocítil som príval lásky k nej. Ten pocit, keď som sa dotýkal jej nahého tela bol nepopísateľný.“ Skončil som svoj monológ a zahľadel sa do zeme. Liam, ktoý  ma celý čas ticho počúval, sa ozval: 

„Tak teda brácho. Jednoznačne si zamilovaný. Ale prečo jej to nepovieš?“

„Neprežil by som, keby ma odmietla. Až príliš ju milujem,“ odvetil som ticho.

„Aj tak si myslím, že by si jej to mal povedať. Čo vieš, možno ti tvoju lásku bude opätovať. Veď kto by odolal čarovnému Stylesovi,“ zasmial som sa.

„Možno to skúsim. Ale nikomu o tom, prosím ťa, nehovor. Nechcem, aby o tom vedeli,“ poprosil som ho.

Ticho prikývol a pobral sa preč.
Bolo načase, aby som sa chopil svojej úlohy a šiel vyzdvihnúť Emily. Vyšiel som von na cestu, nasadol do auta a zapol motor. A ide sa  - smer Emilin dom.

Always and Forever 9

Dnes sme prekročili prvých 1000 návštev.
Ďakujem vám veľmi pekne. :-*

Zastavili sme za obrovskou halou. Určite sa tam vmesti viac než 100 000 ľudí. Vystúpili sme z auta a pri zadnom vchode nás už čakal náš “sprievodca“. Vyzeral ako manažér nejakého hotela. Čierny oblek, vyleštené topánky, na očiach čierne okuliare a za uchom handsfree. Zaviedol nás do šatne, kde sme sa mali stretnúť s chalanmi. Bola to väčšia miestnosť s pár zrkadlami, skrinkami a gaučom. Sadli sme si a ja som to nevydržala a musela som sa ich spýtať. 

„Už ste boli s chalanmi na ich koncerte, však? Ako to bude prebiehať?“

„Nooo ... vačšinou sme sa na nich pozerali z boku pódia, no raz sme sa dostali niekde úplne pred pódium. Neviem ako to bude teraz,“ zamyslela sa Danielle.

„Hmmm ... no uvidíme. A povedzte mi niečo o sebe. Nič o vás neviem. Ako ste sa spoznali s chalanmi?“ vyzvedala som.

„Mňa s Louisom zoznámil Harry. Dohodol nám schôzku a ... čo ti poviem... padli sme si do oka a hneď na druhý deň ma Loui pozval von,“ usmievala sa El.

„Ja som sa Liamom spoznala počas X-Factoru. Tancovala som v pozadí a tak nejako sme sa spoznali. A vznikla z toho láska,“ odvetila Danielle so zasneným pohľadom v očiach.

„Wau ... mali ste vy teda šťastie.“

„Veď aj ty. Stretla si Louisa a on ťa zoznámil s ostatnými,“ dodala El.

„Áno, máš pravdu, ešte stále nad tým žasnem. Nedokážem pochopiť, ako sa mne mohlo prihodiť niečo také. Ale som rada. Veľmi rada. Inak by som nebola tu a nespoznala by som vás,“ usmiala som sa na nich.

V tej chvíli sa dnu vtrepali chalani.

„Liam, preboha, čo sa ti stalo?“ skríkla Danielle a utekala k nemu. Vyzeral hrozne. Roztrhaná košela , rozcuchané  vlasy, akoby ho parný valec prešiel. A ostatní na tom neboli o nič lepšie. Šokovane som na nich pozerala s otvorenými ústami.

„Tunajšie fanúšičky sa trošku zbláznili,“ skonštatoval zdrvene Zayn.

„Ale to až tak?“ neverila som vlastným ušiam.

„Až tak!“ pritakal Niall.

„V čom budete vystupovať?“ zaujímalo Eleanor.

„Našťastie tu máme oblečenie na koncert. Ideme sa prezliecť!“ zavelil Harry a už vyťahoval zo skrine tričká a nohavice. Chalani sa začali vyzliekať. Počkať, to akože sa budú prezliekať tu? Pred nami? O môj bože. Neustále ma prekvapujú.

Snažila som sa na nich veľmi nepozerať. Ale keď som očkom mrkla na Louisa, nevládala som sklopiť zrak. Bola som ako zhypnotizovaná. Veď on je dokonalý. Perfektné vlasy, nádherný úsmev, úžasná osobnosť, dokonalé telo. Nemal síce vypracované svaly ako Liam, ale aj tak bol božský. Rýchlo som odvrátila zrak a dúfala som, že si nikto nevšimol, ako som nad ním slintala. Hlavne Eleanor nie. Nechcela som si  to u nej pokaziť. Páčila sa mi.

Keď sa doobliekali bolo už za päť osem. Dnu vošiel ten „sprievodca“ a zavolal na nás:

„Dámy, na miesta!“ Pozreli sme sa na seba, že čo od nás chce. Asi pochopil, že sme ho neporozumeli a tak povedal:

„Poďte za mnou, odvediem vás na vaše miesta. Počas koncertu máte obsadené VIP sedadlá vpredu.“

Hneď sme ho nasledovali. Naše sedadlá boli presne pred pódiom. Okrem nás tam sedelo ešte pár dievčat. Nechápala som načo nám sú stoličky. Aj tak budem celý čas stáť a spievať s nimi. Len, čo sme sa usadili, už vyšli chalani na pódium. V hale sa strhol neskutočný krik a potlesk. Keď sa to trošku utíšilo, Louis vzal mikrofón a chystal sa na príhovor. Dnes asi vyšiel rad na neho.

„Ahojte, sme veľmi radi, že ste prišli v takomto hojnom počte a dúfame, že sa budete celý večer baviť. Dnes sú tu s nami tri výnimočné osoby, ktorým by sme chceli venovať prvé pesničky. Dve z nich už poznáte. Je to moja priateľka Eleanor a Liamova Danielle. Tou treťou osobou je dievča, ktoré sme spoznali len nedávno, ale hneď nás zaujala svojou charizmou. Našli sme v nej úžasnú kamarátku. Týmto, by sme ju chceli privítať v našej rodine. Vitaj, Emily.“ Dokončil Loui a všetci sa na mňa usmiali.

Sedela som tam v nemom úžase s otvorenými ústami a pozerala som na nich. Neverila som tomu, čo počujem. Tí chalani teda vedeli prekvapiť. Hneď ako Loui skončil, ozval sa v hale potlesk a kamera zamierila na mňa. Ocitla som sa na obrovskej obrazovke nad pódiom, a tak som radšej rýchlo zavrela ústa a usmiala som sa. Našťastie začali hneď hrať prvú pieseň a kamera už sledovala len ich.

Spamätala som sa z toho šoku a pozrela som na Dan a El. Porozumeli sme si aj bez slov. Všetky tri sme sa naraz postavili a začali sme tam tancovať a spievať. Celý teň čas sme sa držali za ruky a pozerali sa na chalanov.

Po skončení koncertu sme sa pobrali naspäť do šatne. Chalani ešte rozdali pár podpisov a prišli za nami.

„Tak čo, ako sa vám páčil koncert?“ opýtal sa Liam a pobozkal Dan.

„Bol úžasný, super, skvelý, neskutočný, ...“ chrlila som so seba všetky tie slová. „A ďakujem vám.“

„Ďakuješ? A za čo?“ čudoval sa Niall.

„Že ste ma tak veľkolepo prijali medzi seba a že som sa stala súčasťou vašej veľkej šťastnej rodiny,“ usmiala som sa.

„Jasné, že si jej súčasťou. Za to ani nemusíš ďakovať,“ zasmial sa Zayn a pozrel sa do zrkadla. Ako inak, čistý Zayn. Louis objal Eleanor a pobozkal ju. Opäť ma zalial príval žiarlivosti. Ale už som ju mala viac-menej pod kontrolou, pretože to bola práve El, ktorá sa nachádzala v Louisovom náruči. A ak sú spolu šťastní, tak sa medzi nich pliesť nemienim.

„Poďme sa najesť,“ žobronil Niall. „Som hladný!“ Všetci sme sa zasmiali a pustili sme sa chodbou von k autám. Tento krát tu už Boby nebol, a tak sme sa opäť rozdelili do áut ako cestou do Southamptonu. Spoločne sme sa navečerali a rozišli sme sa do svojich izieb. Bola som neskutočne unavená, a tak som hneď zaspala.

Ráno ma zobudilo klopanie na dvere. Rozospatá som otvorila. Stál tam Harry a súril ma.

„Poďme Em, už vyrážame.“

„Už idem, len si zoberiem kabelku.“ Radšej som sa ani nepozrela do zrkadla ako vyzerám. Ešte by som dostala infarkt. Rýchlo som si rukou prečesala vlasy a pobrala sa za Harrym. Všetci už boli dole a čakali len na mňa. Nasadli sme do áut a vyrazili späť do Londýna. Celú cestu som prespala.

1D on the stage