Always and Forever 11

Trošku kratšia časť .. chcela som to tak dramaticky zakončiť :-P nabudúce bude dlhšia :-*

Emily

Porozbaľovala som si darčeky od otca, mamky a starých rodičov a zapla som si televízor. Zo sebou som si zobrala dva toasty a pomaly som ich jedla, zatiaľ čo som prepínala programy. Zastavila som sa na MTV, kde práve hrali One Thing.

So get out, get out, get out of my head,

And fall into my arms instead,

I don´t, I don´t, don´t know what it is,

But I need that one thing

And you´ve got that one thing.

Spievala som si na celý dom, keď zazvonil zvonček. Vyšla som pred dom a pri bránke stál Harry. Rýchlo som mu otvorila a pozvala ho dnu.

„Vidím, že niekto tu počúva One Thing,“ usmial sa.

„Dávali na MTV, tak čo som to mala prepnuť?“ zasmiala som sa.

„Nie, nie.“

„Dáš si niečo?“ opýtala som sa ho.

„Vlastne ani nie. Mal som chuť sa prejsť po meste, keď je dnes tak pekne. Nechcela by si ísť so mnou. Už si tu týždeň a ešte si nenavštívila ani jednu Londýnsku pamiatku.“

Rozmýšľala som, či ísť. Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem. Veď nebudem na narodeniny sedieť sama doma. Budem to brať ako darček, aj keď on o tom nebude vedieť. Bude mi robiť súkromného sprievodcu. Usmiala som sa a odvetila:

„A vieš, že by som aj šla. Len sa musím prezliecť a zbaliť.“

„Zbaliť?“ nechápal. „Veď nejdeme cestovať!“

„To len tak, peniaze, mobil, foťák a podobne,“ odpovedala som mu. „Idem sa teda prichystať. O chvíľu som späť,“ zakričala som na ceste hore schodmi.

Rýchlo som vbehla do izby a otvorila šatník. Opäť rovnaká dilema. Čo si oblečiem? Po dlhom premýšľaní vyhralo biele tričko so šedou vestou, šedé rifle, biele tenisky a bielu kabelku. Ideme predsa chodiť po meste, tak si nezoberiem lodičky, aj keď ma to lákalo. Rýchlo som sa obliekla, naniesla jemný make-up, špirálu a rúž, do kabelky som vložila mobil, tablet, peňaženku, kľúče, foťák, doklady, púder, lesk a zápisník s perom a zbehla som dole k Harrymu. Našla som ho v obývačke ako pozerá Morský svet na Discovery.

„Už som tu. Môžeme ísť,“ oznámila som mu.

„Tak teda poďme,“ zahlásil a vypol televízor. Vyšli sme z domu a nasadli do Harryho auta. Naštartoval a už sme sa viezli ulicami do centra Londýna.

„Čo by si chcela vidieť ako prvé?“ opýtal sa ma.

„Hmmm ... tak ako prvé ma určite napadne Buckinghamský palác, Westminsterské opátstvo, Londýnske oko, Tower Bridge, Tower of London a samozrejme Madamme Tussaudsm,“ vymenovala som najznámejšie pamiatky. „Ešte som zabudla Katedrálu sv. Pavla,“ dodala som.

„Dobre, väčšinu z toho máme po jednej ceste, a tak to prejdeme peši. Potom sa môžeme zviesť autom k Madam Tussauds a London Eye by som odporúčal ísť v noci, keď bude tma. Vtedy je mesto najkrajšie,“  odvetil jedným dychom a pozrel na mňa.

„Nechám to na teba,“ usmiala som sa a ďalej sme sa viezli v tichosti.

Do jednej sme stihli prejsť väčšinu zoznamu. Po celý ten čas mal Harry v rukách môj foťák a kázal mi hádzať rôzne pózy. V polovici cesty bola karta plná, a tak šiel Harry do obchodu kúpiť ďalšiu a pokračoval vo fotení. O jednej sme sa vybrali najesť a pokračovali sme prehliadkou Múzea voskových figurín. Na to som sa tešila asi najviac. Keď sme prišli pred múzeum a uvidela som ten rad ľudí, moja nálada razom klesla. Nečakala som, že tu bude tak plno. Išla som sa postaviť do radu, no Harry ma zastavil.

„Kam ideš?“ spýtal sa.

„No predsa postaviť sa do radu,“ hlesla som.

„My nemusíme čakať v rade. Volal som dopredu a rezervoval som nám lístky. Môžeme ísť rovno dnu,“ usmial sa.

„Jupí, ďakujem, ďakujem, ďakujem,“ skočila som mu okolo krku a poriadne ho poobjímala. Potom sme vošli dnu a začal sa opäť dopoludňajší rituál.

Harry

Keď sme vystúpili pri Madamme Tussauds, Emily badateľne klesla nálada. Asi preto, že videla ten obrovský rad. Pobrala sa teda na koniec šory, no ja som ju zastavil.

„Kam ideš?“ spýtal som sa.

„No predsa postaviť sa do radu,“ hlesla.

„My nemusíme čakať v rade. Volal som dopredu a rezervoval som nám lístky. Môžeme ísť rovno dnu,“ usmial som sa na ňu.

„Jupí, ďakujem, ďakujem, ďakujem,“ skríkla a hodila sa mi okolo krku. Totálne ma, tým šokovala. Keď som sa konečne spamätal a začal si užívať jej objatie, pustila ma. Vošli sme dnu a znovu som ju začal fotiť. Bola nádherná. Pri každej figuríne hodila aspoň tri pózy. Nečudujem sa, že ju ten fotograf chcel ako modelku. Veď je perfektná – má úžasnú postavu a skvele pózuje. Čo viac sa od modelky očakáva?

Z myšlienok ma vytrhlo zapípanie mobilu. Máme problém. Zabudli sme na darčeky. xx Louis. 

Emilin outfit na prechádzku mestom