You Stole My Heart 15

Páni!!! Prekročili sme 20,000!!! Neskutočné. Ďakujem vám všetkým krásne :-*

Na ďalšie ráno som sa prebudila s miernou bolesťou hlavy a cítila som veľký hlad. Zazvonila som na sestričku, ktorá ku mne hneď dobehla a povedala som jej, čo potrebujem. Hneď mi doniesla obložené chlebíčky a pohár minerálky a odbehla s tým, že ide po doktora. V pokoji som sa naraňajkovala a čakala som, kým sa vráti.

Nečakala som dlho a už vošiel dnu pár primár aj s mojím záznamom. Pozorne si ma prezrel a popýtal sa ma, ako sa mám. Posťažovala som sa na ranné bolesti hlavy, ale odvetil mi, že po takejto operácii je to úplne bežné. Zmeral mi tep a povedal potešujúcu správu.

„Vyzerá to vskutku dobre. Myslím, že ti už môžeme dať dole šatku z očí.“

„To myslíte vážne, pán doktor?“

„Samozrejme. Hneď ti to dám dole, ale maj oči zatvorené, až kým ti nepoviem, že ich môžeš otvoriť.“ riekol a podišiel ku mne.

Opatrne mi začal odväzovať šatku z hlavy, až som nakoniec na očiach nemala nič. Chcela som za každú cenu otvoriť oči a pozrieť sa na svet. No nemohla som. Musela som vydržať, aby som niečo nepobabrala.

Doktor mi prstami skontroloval viečka a odstúpil odo mňa. Prikázal sestričke, aby zatiahla žalúzie. Až keď bolo v izbe prítmie, povedal:

„Teraz môžeš opatrne otvoriť oči. Pekne pomaly,“ prikázal mi.

Jemne som pootvorila oči a zadívala som sa na to, čo som mala na sebe. Postupne som ich otvárala čoraz viac, až som ich mala otvorené úplne. Neviete si predstaviť, aký to bol úžasný pocit znovu vidieť. Nepopísateľný. Cítila som sa ako vo sne.

Potom pomaly sestrička odťahovala žalúzie, aby som si zvykla na svetlo. Spočiatku ma pálili oči, no potom to už bolo v poriadku. Obzerala som si každú jednu maličkosť v izbe akoby som sa práve narodila. Keď som skončila s prehliadkou, podišla som k doktorovi so slzami šťastia v očiach a poriadne som ho objala.

„Neviete si predstaviť, ako veľmi vám ďakujem. O tomto som snívala každý deň a teraz sa môj sen stal skutočnosťou. Do smrti vám budem zaviazaná,“ povedala som.

„Nemáš za čo, Kate. Urobil som si len moju povinnosť. O hodinku po teba prídeme, aby sme ti urobili záverečné vyšetrenia, a potom budeš môcť ísť domov,“ usmial sa a spolu so sestričkou odišli.

Podišla som k oknu a pozrela som sa von na ulicu. Všetko, čo som videla ma uchvacovalo. Len som tam tak stála pri okne a plakala som od šťastia, keď sa otvorili dvere a dnu vošla mamka. Otočila som sa a rýchlo som sa k nej rozbehla. Silno som ju objímala a obe sme si plakali na pleciach. Boli sme také šťastné.

„Ďakujem ti, mami. Za všetko, čo si pre mňa urobila, keď to pre mňa bolo najťažšie. A ďakujem ti aj za túto operáciu. Cítim sa ako znovuzrodená. Do konca života ti nebudem schopná odplatiť všetko, čo si pre mňa urobila. Ľúbim ťa.“

„To nič nebolo, dcérka. Aj ja ťa ľúbim,“ zašepkala.

Pozrela som na hodinky. Bolo pol 9.

„O polhodinu po mňa prídu na posledné vyšetrenia a potom môžeme ísť domov,“ povedala som.

„Tak to je úžasné. Mala by si ešte zavolať Maggie. Určite je celá netrpezlivá.“

„Iste, už jej volám.“

Pozrela som sa na tvoj mobil a chcela som vytočiť Maggiene čislo. Všimla som si však, že mi svietil jeden neprijatý hovor. Samozrejme od Zayna. Úplne som zabudla, že mi bude večer volať. Večer mu to vysvetlím, rozhodla som sa a užívala som si vyťukávanie sestrinho čísla manuálne. Už som nepotrebovala rýchlu voľbu. Priložila som mobil k uchu a čakala som.

Zdvihla mi takmer okamžite a hneď sa začala vypytovať, ako sa mám a čo sa deje. Všetko som je podrobne popísala a ani som nevedela ako, a už zbehla polhodina a prišiel po mňa doktor. Rýchlo som sa s ňou rozlúčila a nasledovala som primára do ambulancií. Mamka bola tento krát so mnou a dodávala mi sily. Všetky vyšetrenia prebehli rýchlo a hladko. Museli mi zrobiť CT hlavy, a všetky možné vyšetrenia oka. Našťastie bolo všetko v najlepšom poriadku a tak sme ešte naposledy poďakovali doktorovi a rozlúčili sme sa.

Nešli sme hneď domov, ale prešli sme sa trochu po meste. Chcela som všetko vidieť a vnímať aj očami, nie len sluchom. Konečne som opäť videla stromy, domy, lavičky, lampy, obchody, ľudí, vtákov, veveričky, psom a kopec iných vecí, ktoré neodmysliteľne patria k životu. Z každej maličkosti som sa radovala ako blázon. Mamka sa len usmievala a kráčala za mnou.

Keď sme už boli unavené a hladné, zobrali sme si taxík a pobrali sa späť do hotela. V momente, keď sme vošli do našej izby sa mi zreničky rozšírili na maximálnu veľkosť. Veď to nebola obyčajná izba ale luxusne zariadený apartmán.

„Mami? Odkiaľ si na toto všetko zobrala peniaze?“ udivene som sa jej pýtala.

„No vieš, zistila som, že polovičku operácie ti preplatí poisťovňa a tak som sa rozhodla, že za zvyšné peniaze by sme si to tu mohli poriadne užiť, čo povieš?“

„Wáááááá, mamííííí. Ty si úžasná! Ďakujem ti!“

„Tak dobre, prezleč sa a pôjdeme sa niekam naobedovať. Potom sa začína prehliadka mesta. Máme na ňu 5 dní!“ riekla a ja som sa pobrala rýchlo do kúpeľne. Za rekordný čas som bola vychystaná a pripravená na odchod. Do menšej kabelky cez plece som si zbalila mobil, peňaženku s dokladmi a foťák. Spoločne sme vyšli z hotela a vybrali sa na zájazd po New Yorku.

Postupne sme za tých pár dní navštívili Statue of Liberty, Central Park, Brooklyn Bridge, Wall Street, Bronx Zoo, New York Botanical Garden a Museum Mile, kde sme navštívili niekoľko najznámejších múzeí. Ako poslednú čerešničku na torte sme si nechali Empire State Building a Times Square. Bola som očarená tou atmosférou. Toľko ľudí na jednom mieste, všetky tie reklamy a bilboardy, pouličný umelci a predavači divadelných lístkov na Broadway. To všetko ma nesmierne uchvátilo a nevedela som, kam sa pozerať skôr. Len na tomto jednom mieste som spravila milióny fotiek. Medzitým šla mamka kúpiť lístky na nejaké predstavenie a spoločne sme sa pobrali na Broadway.

Bolo to niečo neskutočné. Najlepšie divadelné predstavenie, aké som kedy zažila. Tento týždeň si budem ešte dlho pamätať. Keď sme vychádzali z divadla opäť na ulicu. Všimla som si obrovský bilboard s oznamom o nejakom koncerte. Na plagáte stáli piati chlapci a usmievali sa. Nebol to len obyčajný koncert. Bol to koncert One Direction. Tu v New Yorku. Otočila som sa k mamke s otázkou v očiach. Hneď vedela, na čo myslím.

„Isteže môžeš ísť,“ znela jej odpoveď.

Koncert bol už zajtra večer a tak som dúfala, že budú ešte nejaké miesta voľné. No keď sme vošli do predajne, zistila som, že som dúfala márne. Lístky boli už dva mesiace vypredané. No toto? To je šialenstvo, pre Krista. Veď oni majú viac fanúšikov, ako ktokoľvek iný. Smutná som sa pobrala naspäť do hotela. 

Statue of Liberty 

Central Park 

Brooklyn Bridge

Empire State Building

Times Square