Moments 3

Ďakujem krásne za 30,000 :-) ste úžasní. Nech sa páči ďalšia časť ... dúfam, že sa bude páčiť. 
P.S.: ak ste tu niektoré, čo jazdíte, tak sa vopred ospravedlňujem za chyby, ktoré napíšem. V živote som nesedela na koni (teda ak nepočítam ZOO a cisrku v detstve) a všetko info mám naštudované len z kníh, ktoré som čitala ešte pol rokom. Takže sorry, ak bude niečo zle :-)

Ráno som sa zobudila opäť skoro. Bolo ešte len pol 7 ráno, ale spať sa mi už nechcelo, a tak som si dala rannú sprchu. Kým som vyšla z kúpeľne, Lisa už bola hore a pozerala do laptopu.

„Dobré ránko. Ako si sa vyspala?“ opýtala som sa jej.

„Výborné. Už dlho som nebola takto oddýchnutá. Mám plno energie. Čo budeme dnes robiť?“

„No čo asi?“

„Jazdiť!“ vykríkli sme naraz a o pár sekúnd sme boli vychystané.

Rýchlo sme zišli do kuchyne a najedli sa. Potom sme vyštartovali k stajniam a vošli sme dnu. Lisa zastala na dverách neuveriteľne stáť a nemohla sa pohnúť.

„Lisa? Prečo tam len tak stojíš?“

„Ja ... ja len žasnem, aké je to tu veľké. Koľko máte koní?“

„No, spolu s Lady desať a pár boxov máme ešte voľných.“

„Páni. To je teda počet. Tak mi ich teda poď predstaviť.“

Postupne sme prechádzali od jedného boxu k druhému a predstavovala som jej kone.

„Tak toto je Brisk, , Collin, Delilah, Oscar, Sarcas, Neferet, Soronto, Stark, Lady a Calanthé.“

„Ona je ... je žrebná?“ opýtala sa s úžasom pri Calanthinom boxe.

„Áno, o mesiac a niečo by mala rodiť. Takže tu vtedy budeš. Nie je to úžasné?“

„O môj bože. Ja sa tak teším. Ešte nikdy v živote som nevidela žriebätko,“ rozplývala sa.

„Tak toto leto ho uvidíš,“ usmiala som sa, „A teraz si vyber, na ktorom koni budeš toto leto jazdiť. Samozrejme okrem Lady a Calanthé.“

„To je ťažké. Ako si mám vybrať jedného z týchto nádherných koní,“ riekla prechádzajúc sa po stajni a obzerajúc si kone. „No myslím, že tomuto sa páčim,“ usmiala sa a ukázala na hnedého žrebca s tmavohnedou hrivou a bielou ponožkou na pravej prednej nohe.

„Dobrá voľba. To je Stark. Určite si spolu budete rozumieť.“

„Tak to dúfam. Ideme si ich pripraviť?“

„Poďme,“ súhlasila som a zaviedla som ju do miestnosti s postrojmi, sedlami a ostatným náradím na čistenie. Vybrala som jej sedlo, postroj a kefy a poslala som ju k Starkovi. Ona si už bude vedieť poradiť. Následne som zobrala moje potreby pre Lady a pobrala som sa pripraviť ju. O pár minút sme boli hotové a spoločne sme vyšli von zo stajne.

„Chceš ísť do jazdiarne alebo niekam von?“

„Mohli by sme ísť poznávať prírodu, čo povieš. Aspoň, kým je celkom pekné počasie.“

„Dobre teda. Poobede môžeme cvičiť v jazdiarni. Chcela by som opäť trénovať na parkúr.“

„Ok. Tak teda poďme,“ prikývla a vyskočila do sedla. Nasledovala som jej príklad a už sme spolu klusali okolo domu. Tentoraz som naplánovala trošku inú cestu ako na lúku za domom. Raz som natrafila na obrovské pole za mestom, no bolo trošku ďalej, a tak sme časť museli prejsť okolo mesta.

Blúdili sme malými uličkami, kde chodili autá raz za deň a po čase sme sa konečne dostali na miesto.

„Nedáme si preteky?“ navrhla som.

„Ako za starých čias? Kto bude prvý pri tom strome v strede,“ povedala.

„Dobre. O hamburger v Nando´s,“ prikývla som, „ Raz ... dva ... TRI.“

Vyštartovali sme ako o život. Ten strom bol dosť ďaleko a vedela som, že keď sa pustím tryskom, tak ku koncu už Lady nebude vládať. A preto som si zvolila inú taktiku. Popchla som Lady k predlženému cvalu a tým som sa takmer vyrovnala Lise so Starkom, ktorý upaľovali tryskom. Po čase som začala za nimi zaostávať, no ako som predpokladala, Stark sa začínal unavovať a spomaľoval. Pomaly som sa k ním opäť približovala a keď som sme boli 20 metrov od stromu, zrýchlila som na trysk. Lisa sa ani nestihla spamätať a už som jej kývala spoza stromu s víťazoslávnym úsmevom na tvári.

„Dnes platíš obed,“ povedala som.

„Dobre, dobre. Mala si dobrú taktiku, musím uznať. Ale nabudúce vyhrajem ja,“ odvetila.

„To sa ešte uvidí.“

Zoskočili sme z koní a uviazali ich o konáre padajúce zo stromu. My sme sa sadli po neho do tieňa a opreli sme sa o kmeň.

„Neskutočne sa teším na nasledujúce týždne strávené s tebou. Strašne si mi chýbala a to sme sa nevideli len dva týždne,“ povedala som.

„Veď aj ty si mi strašne chýbala. No aspoň, že som s ostatnými aj keď bez teba to už nie je ono. No ty, chudinka moja, si tu úplne sama a ani sa nechceš socializovať.“

„Už som ti to vysvetľovala. Nechcem si tu nájsť priateľov, keď o rok aj tak odchádzam na vysokú. Stačí mi, ako veľmi sa mi cnie po vás. Nezniesla by som o to viac žiaľu.“

„Tak to chápem.“

Na chvíľu sme sa odmlčali a len sme tam sedeli a užívali si príjemné teplo. No potom mi začalo škvŕkať v žalúdku a spomenula som si na stávku.

„Lisa? Začínam byť hladná. Čo keby sme sa vrátili a šli sa najesť?“

„Áno, aj mne už začínajú vyhrávať cigáni v bruchu.“

Nasadli sme na kone a cvalom sme sa pustili cez pole. Pri meste sme už museli spomaliť a tak sme až do stajne došli klusom. Odsedlali sme kone a vyčistili ich. Lisa si šla do izby po peniaze a vyrazili sme do Nando´s. Boli to celkom blízko a tak sme šli pešo. O 15 minút sme už sedeli v boxe a napchávali sa hamburgerom. K tomu ešte veľkú spoločnú kolu a bolo to ako za starých čias.

Po výdatnom obede som sa podujala odniesť tácky. Šla som ich zasunúť do police, keď do mňa opäť niekto vrazil. Samozrejme, že sa mi tácka vyšmykla z rúk a všetko sa rozsypalo po zemi. Našťastie tam tentoraz boli len obaly a papiere.

„Dokelu, prečo ma v tomto prekliatom meste každý všade drgá!“ nadávala som zohýnajúc sa k zemi.

„Prepáč, vážne ma to mrzí. Som nemehlo,“ začula som hlas a videla som, ako sa dve nohy znížili a čupli si. Obzrela som sa a koho nevidím.

„To si zase ty?“ zavrčala som, „Mal by si začal ovládať svoju rovnováhu, lebo ak do mňa ešte raz štuchneš, prisahám, že ti jednu vrazím.“

Rýchlo som pozbierala všetko do zeme a odložila som to. Kým sa stihol spamätať, už som bola preč.

Vyšla som von nadávajúc na celý svet a pripojila som sa k Lise.

„Čo sa stalo, že si taká rozčúlená.“

„To zase ten blbý chalan zo včera. Opäť mi zvalil všetko z rúk.“

Lisa sa začala náramne smiať. Pozrela som na ňu vražedným pohľadom a cez zuby som precedila: „Je ti niečo smiešne?!“

To ju rozosmialo ešte viac a nedokázala prestať. Na pokraji s nervami som sa vybrala smerom domov a ju som tam nechala, nech sa smeje. Na polceste ma dohnala a ospravedlnila sa mi:

„Prepáč, Chloe. Nemyslela som to tak, ja len že si vyzerala tak vtipne, keď si zúrila. A keď som si predstavila výraz toho chudáka, nemohla som nevybuchnúť. Poriadne si to zlízol čo?“ zasmiala sa.

To už dostalo aj mňa a vybuchla som smiechom.  

„Mala si ho vidieť. Keď som mu povedala, že ak do mňa ešte raz drgne, tak mu vrazím, načisto onemel a vypleštil na mňa oči. Vtom momente som bola tak nahnevaná, že som si to ani neuvedomila, ale za iných okolností, by som sa nezdržala a začala by som sa smiať rovno pred ním.“

„To si teda viem živo predstaviť.“

Takto smejúc sme došli až k domu a opäť sme sa vybrali do stajní. Kone sme vyčistili už predtým a tak sme im len nasadili ohlávku a sedlo, no tentoraz sme si zobrali aj prilby. Pri skokoch bolo zvýšené riziko pádov a tak sme nechceli pokúšať osud. Viedli sme kone do jazdiarne, kde boli popripravované prekážky tak, ako som ich naposledy nechala.

Radostne som nasadla do sedla a spravila som si menšiu rozcvičku. Lisa sa pridala a opakovala po mne. Najprv sme si dali kolečko chôdze, tak prechod do klusu a osmičky, následne jedno kolečko cval. Tak naspäť do klusu a prebehli sme menšie prekážky. To už Lisa len stála a sledovala ma. Pokračovala som čoraz vyššími, až nasledovala tá zradná s jedným metrom.

Popchla som Lady do predĺženého klusu a vyrazili sme. Povedala som si, že to hravo preskočíme a tesne pred prekážkou som sa nadvihla zo sedla. Lady sa odrazila a vyskočila do výšky. Ani som si neuvedomila ako, a už sme boli za prekážkou. Bezchybne.

Lisa mi tlieskala a kričala bravó. Neuveriteľne som sa tešila, že sa nám podarilo zdvihnúť laťku a zvládli sme bezchybne meter. Pustila som uzdu a víťazoslávne som dvihla ruky do vzduchu. No vtom niekto tresol dverami do jazdiarne a Lady sa splašila. Zdvihla sa na zadné a ja som už len letela. Keby som mala uzdu v rukách, udržala by som sa. No takto som nemala šancu. Pocítila som prudký náraz na chrbát a vybilo mi to dych. Lisa sa preľakla a rýchlo ku mne utekala.

„Chloe, si v poriadku?“ pýtala sa ma ustráchane.

„Bude to OK,“ dostala som zo seba a pokúsila som sa vstať. Chrbát ma bolel ale nebolo to nič vážne. Pozrela som sa k dverám, čo spôsobilo ten hluk. 

pole so stromom :-)