Moments 5

Niall

Zobudil som sa do ranného slnka, ktoré už bolo na polceste na oblohu. Pozrel som na hodinky a bolo 8:30. Dokelu! Ako to, že som si zabudol nastaviť budík?

Rýchlo som vstal z postele a obliekol som si staré rifle, biele tričko a tenisky. Z kuchyne som si vzal dva mizerné chlebíčky pripravené na stole, ktoré mi doobeda určite nebudú stačiť, a hneď som sa pobral k stajniam. Po ceste som zjedol všetko z rúk a tak som už utekal, aby som to stihol včas. Nepotreboval som ďalšie zjazdenie, že som neschopný. Už i tak mi vynadala dosť. Nemusel som jej dávať ďalšiu zámienku, aby po mne mohla skákať. No nepodarilo sa.

K ich domu som dorazil o 9:03 a kým som sa dostal k stajniam, už bolo o 9:05. Rýchlo som otvoril dvere a pomaly som ich zavrel, aby som netresol. Kráčal som pozdĺž boxov a hľadal som Lisu. Nakoniec som ju našiel, ako sedí pri jednom z boxov a neprítomne hladí koňa.

„Ahoj,“ pozdravil som ju.

„Meškáš!“ znelo jej privítanie.

„Prepáč, zabudol som si nastaviť budík a nestíhal som.“

„Máš o 5 minút skrátenú hodinu a ak ešte raz prídeš neskôr, bude skrátená celá,“ odvetila nahnevane a postavila sa.

„takže začneme základmi, a to je príprava koňa. Nasleduj ma.“

Pobrala sa smerom dozadu do nejakej miestnosti. Šiel som za ňou, a keď som vošiel snu, uvidel som kopu náradí na čistenie, kefovanie, postroje na kone, sedlá, bičíky, prilby a podobne.

Podišla k jednému zo sediel a podala mi ho. Nečakal som, že bude také ťažké. Trošku mnou ohlo, a na tvári som jej zbadal úškrn. To robila naschvál. Rýchle som sa narovnal a tváril som sa, že sa nič nestalo. Ďalej zobrala dlhšie lanko s pripínaním a nejaké pásy spojené dokopy s kusom kovu a naložila mi to na ruky. Potom ešte dve kefy, taký divný hrebeň, dve špongie, malú handričku, nejakú fľaštičku a háčik, ktorý som vôbec ani netušil, na čo sa používa.

Keď som mal všetko potrebné v rukách, otočila sa a vrátila sa k boxom. Nasledoval som ju a snažil som sa všetko udržať v rukách tak, aby mi nič nespadlo. Podarilo sa mi to odniesť až k stredu, kde stála a čakala na mňa.

„Tu to všetko polož, a pôjdeme po koňa,“ zavelila a z rúk mi vzala to lanko.

Opatrne som všetko položil na stolík a kráčal som za ňou. Blížili sme sa k sivému koňovi s čiernou hrivou.

„Tak toto je Brisk. Je to žrebec a je veľmi trpezlivý a pokojný. Vhodný pre začiatočníkov. Na ňom budeš jazdiť. Teraz mu nasadíme ohlávku, aby sme ho mohli bezpečne vyviesť von z boxu.“

Ukázala mi, ako sa to robí a vyviedla koňa von k stolíku, kde ho uviazala.

„Tak, a teraz ho môžeme vyčistiť. Najprv zoberieme tvrdú kefu a vyčistíme telo koňa od blata a špiny. Následné mäkkou kefou urobíme to isté v okolí hlavy,“ hovoril a pritom ukazovala. Potom nechala mňa nech si to vyskúšam. Keď bol kôň dôkladne vyčistený, vzala do rúk ten divný hrebeň a začala ním čistiť hrivu.

„Toto sa volá ryžiak. Je určený na prečesávanie hrivy a chvosta. Chvost sa ryžuje vždy smerom odspodu,“ hovorila a zároveň mi ukazovala, ako sa to správne robí.

Keď sme skončili s česaním, vzala do rúk menšiu z hubiek a namočila ju v neďalekom umývadle.

„Táto hubka je určená na vyčistenie okolia očí, nosa a pyskov. Tá väčšia je na konečník.“

Začala umývať hlavu koňa a potom prešla dozadu. Keď bolo telo koňa dokonale vyčistené, vzala do rúk ten háčik a podišla ku kopytám.

„Toto je šparák a ním sa čistia kopytá koňa.“

Kľakla si na zem a zdvihla zadnú nohu. Jemne hrabala v kopyte, až kým nebolo dostatočne čisté.

„Musíš byť opatrný, aby si mi neublížil. Čisť vždy jemne s malým tlakom. Skús si to na druhom kopyte.“

Podala mi šparák a ja som sa pobral ku druhej nohe. Obchádzal som koňa zozadu, keď mu zrazu vystrelila noha a snažil sa ma kopnúť. Našťastie som rýchlo odskočila tak ma netrafil celou silou. No aj tak to dosť bolelo. Určite tam budem mať poriadnu modrinu.

„Základné pravidlo: Nikdy nepristupuj alebo neobchádzaj koňa zozadu,“ ozvala sa Chloe. Mal som pocit, že sa mi vysmieva. Akoby sa jej páčilo čoraz viac ma ponižovať. No ja to vydržím. Snažil som sa zakryť bolesť a podišiel som zboku k druhej nohe. Dvihol som ju a vyčistil. Postupne som tak vyčistil aj predné a podal som jej šparák.

„Dobre, to ti celkom ide. A posledná vec je naolejovanie kopýt.“

Zobrala handru a naliala na ňu trošku oleja z fľašky. Podišla ku kopytám a pretrela ich ňou.

„Tak a toto je základná starostlivosť o koňa. Mal by sa tak čistiť aspoň raz - dvakrát do týždňa. Nejaké otázky?“

„Nie.“

„Dobre. Teraz mu môžeme nasadiť uzdu,“ povedala a vzala do rúk tú kopu remienkov a ukázala na kov, čo ich držal pokope.

„Toto je zubadlo, ktoré sa zasunie koňovi do úst. Musíš byť opatrný, aby si mu pritom nebuchol do zubov. Keď je zubadlo na správnom mieste, pretiahneš nátylník cez uši dozadu. Niektoré kone sú na uši veľmi citlivé, preto si musíš dávať pozor. Ďalej zapneš nánosník a podbradník, no nie príliš tesno. Mali by sa ti tam vmestiť dve prsty. Keď je uzda pripevnená, môžeme ho osedlať. Pred nasadením sedla na koňov chrbát musia byť strmene vytiahnuté  hore a podbrušník je prehodený cez sedlo. Najprv umiestnime na chrbát deku, približne za kohútik koňa. Na ňu potom položíme sedlo. Opatrne, aby si nehodil a kôň sa nevyplašil. Keď je sedlo umiestnené na správnom mieste v najhlbšej časti chrbta, zapneme mu podbrušník tak, aby medzi neho a brucho vošla tvoja ruka. Napokon spustíme strmene podľa výšky jazdca a môže sa ísť jazdiť. Pochopil si všetkému?“

„Áno.“

„Dobre, teraz opačne. Ak chceš dať sedlo dole, musíš vyhrnúť strmene nahor a odopnúť podbrušník. Sedlo sťahuješ z chrbta spolu s dekou a to miernym posunutím dozadu. Uzdu dáš dole presne opačne ako si ju nasadzoval,“ riekla a odstrojila koňa. „Tak a teraz si to skús sám.“

Postupoval som presne podľa jej predchádzajúcich pokynov a snažil som sa neurobiť žiadnu chybu, aby sa nado mňa nemohla opäť vyvyšovať. Zvládol som to na jedničku a pozrel som sa na ňu. Na tvári mala výraz pokerového hráča, no vedel som, že ju to štve, že sa mi to podarilo bez pomoci.

Pozrela na hodinky a skontrolovala čas.

„Dobre, máme ešte päť minút. Takže mu daj ohlávku a zaveď ho do boxu. Potom všetko ulož na miesto do skladu a môžeš ísť.,“ vyhlásila.

Myslel som si, že už ide preč, no ona tam naďalej stála a sledovala ma. Snažil som sa ju nevšímať a odviedol som Briska do jeho kútika. Následne som sa vrátil po všetky veci a odniesol som ich. Chvíľu som tam len stál a sledoval, kde čo patrí a nakoniec som to uložil na správne miesto. No aj tak si našla nejakú zámienku opraviť ma.

„Kefy, ryžiak, šparák a špongie musia byť osobitne od ostatných. Každý kôň má svoje vlastné čistiace prostriedky, aby sa nepreniesla nejaká infekcia,“ riekla a preložila veci na poličku s menom Brisk, ktorú som si predtým nevšimol. Tam, kde som to uložil, boli asi čisté veci, pripravené na prvé použitie.

„Dobre, nabudúce už budem vedieť,“ odvetil som a vybral som sa von zo stajne.

„Počkaj!“ skríkla na mňa a dohnala ma. Netušil som, čo odo mňa bude chcieť. Pochybujem, že by sa ospravedlnila.

„Ďalší tréning, ak v tom chceš ešte pokračovať, bude v stredu opäť o 9. Chcem, aby si prišiel skôr a pripravil Briska na jazdu. Nemusíš ho znovu dôsledne celého umývať. Stačí len vykefovať od špiny a nasadiť uzdu so sedlom. O 9 ma čakaj pripravený v stajni, jasné?“

„Dobre,“ odvetil som, práve keď dnu vošla Lisa so svojím koňom.

„Ahoj, Lisa,“ pozdravil som ju.

„Ahoj,“ odzdravila, „Tak čo Chloe, ideme na ten šalát?“

„Jasné, pomôžem ti so Starkom,“ odsúhlasila Chloe.

„Idete do Nando´s?“ zaujímalo ma.

„Áno, tam robia najlepší Stredozemný šalát,“ usmiala sa na mňa Lisa.

V žalúdku som pocítil škvŕkanie. Bol som totálne vyhladnutý.

„Pôjdem s vami, už mám hlad,“ vyhlásil som. Sledoval som, ako znechutene sa Chloe zatvárila a v tom momente ma moje vyhlásenie zamrzelo. Nechcel som jesť v spoločnosti, kde som nebol vítaný. No už to nezvrátim. Aspoň tam bude aj Lisa. Tá je priateľskejšia.