Moments 12

Poobede som pocítila náhlu únavu, a tak som si ľahla po postele. Sníval sa mi úplne hlúpy sen o nejakých kozách. Večer ma zobudila Lisa.

„Ideme teda von, alebo si ešte unavená a necítiš sa dobre?“

„To už je toľko hodín? Jasné, že ideme. Len sa oblečiem a upravím, sekundu.“

Moja sekunda trvala ako vždy polhodiny, no konečne sme vyrazili. Hoci ešte nebolo ani 9, vonku sa zvečerievalo. Dorazili sme do baru a objednali sme si vodku s džúsom. Hodili sme to do seba a obzerali si dnešných návštevníkov. Bolo tu pár starších ľudí, čo sme už z videnia poznali, no pribudli aj nejaký noví. Lisa skomentovala stav mužskej populácie a znechutene si objednala ďalšiu vodku.

„To tu v celom meste nie je iný pekný chalan ako Eric?“ zamračila sa.

„Hou hou hou, bacha Eric je môj,“ zasmiala som sa.

„Veď to máš jasné. Ale štve ma, že tu nemôžem nájsť vhodný materiál na balenie. Chcela som aspoň nejaký krátky letný románik, no polovica prázdnin je fuč a ja som ešte nikoho nezbalila.“

„Neboj sa, určite sa objaví niekto, kto ťa osloví. To sme len veľmi nechodili do spoločnosti a preto si ešte nestretla nikoho, kto by ťa zaujal.“

„Asi máš pravdu,“ poznamenala a kopla do seba vodku, ktorú jej práve doniesli. „Nejdeme tancovať?“

„Tancovať? Ty si normálna, veď to je bar a nie diskotéka.“

„Škoda no. Mám chuť zo seba všetko dostať.“

„Zajtra to dostaneš na koni.“

„Veď hej, hej.“

„Dnes s tebou absolútne nie je reč. Čo ti je?“

„Ale nič nič.“

„To kvôli tým chalanom?“

„Nie, ja neviem. Možno.“

„To bude fajn, prenesieš sa cez to.“

Vtom mi zazvonil mobil a rýchlo som ho zdvihla. Bol to Eric.

„Ahoj, pusa.“

„Ahoj, stalo sa niečo?“

„Nie, malo by sa?“

„Prepáč Eric, ale vôbec ti nerozumiem. Počkaj chvíľu, nájdem si tichšie miesto.“

„Prepáč mi to,“ ospravedlnila som sa Lise a pobrala som sa von pred bar.

„Už som tu. Tak čo si vravel?“

„Nič také. Nechcela by si zajtra prísť ku mne a spravili by sme si pekný večer?“

„Prečo nie? A čo tak zrazu ťa napadlo?“

„Len tak som na teba myslel a tak som si povedal, že ťa už konečne musím vidieť.“

„Aj ja by som ťa rada videla. Prídeš po mňa?“

„Iste. O 7 ma čakaj pred domom. Maj sa.“

A zložil. Bol to rýchly telefonát. Vložila som telefón do kapsy a chcela som sa pobral späť dnu. Vtom ma však zarazil hurónsky smiech, ktorý vychádzal spoza budovy. Niekto zakričal „Zajtra bude len tvoja.“. Prišlo mi to divné. Niečo ma nútilo ísť sa tam pozrieť, a tak som podišla k rohu a opatrne som nakukla. Stála tam partia chalanov a na niečom sa zabávali.

„Tá je ale sprostá. Pekná, ale totálne naivná. Našiel si si peknú samičku.“

„Ja viem. Viem presne vycítiť, ktorá je tá pravá.“ Vtom som zamrzla. Ten hlas som veľmi dobre poznala. Bol to Eric. „Už dlho sa ju pokúšam dostať, no je až príliš plachá. Ale zajtra to spolu pekne roztočíme. Ak nebude chcieť, prinútim ju. Ale bude moja!“ zareval.

Zvyšok partie sa opäť rozosmial a mne na chvíľu zastavilo srdce. Nedokázala som uveriť tomu, čo som práve počula. Naozaj ma chcel len zneužiť? A ak by som sa mu bránila, bol by schopný znásilniť ma? Nie, nie, nie. To nemôže byť pravda. Veď bol ku mne taký milý. Ako je možné, že sa teraz správa ako úplný idiot?

Len som tam ako hlupaňa stála a ani som si neuvedomila, že mi tečú, kým mi nenasiaklo tričko. Cítila som sa taká ponížená. Ako som mohla byť taká slepá. V tom momente som chcela ujsť niekam ďaleko, kde ma nikto nenájde. Z očí sa mi už spustili vodopády sĺz a ja som sa ani len neunúvala ich zastaviť. Rozbehla som sa neviem kam. Potrebovala som čo najrýchlejšie zmiznúť preč od toho baru.

Bežala som niekoľko minút, až som si uvedomila, že ani len netuším, kde sa nachádzam. Neďaleko som zbadala lavičku a tak som sa k nej rozbehla. Sadla som si a skrčila kolená k sebe. Oblapila som ich rukami a nechala som slzy, aby zo mňa vymyli všetku tú špinu, čo do mňa za posledné mesiace Eric nahustil.

Niall

Večer sme boli s chalanmi opäť v Nando´s a spoločne sme sa najedli. Ešte chvíľu sme len tak debatovali a následne sme sa pobrali späť ku mne. Harry načal tému o Chloe a rozplýval sa nad tým, aká je zlatá. Ani neviem ako a vošla do mňa zlosť a nepríjemne som mu odvrkol:

„To nie je dievča ja jednu noc.“

„Ale no tak, Niall. Čo si taký podráždený? Nebodaj sa ti páči?“ podpichoval do mňa.

A zasiahol citlivé miesto. Páčila sa mi. Vôbec som si to neuvedomil, kým bola ku mne odporná. Ale keď sa ku mne začala správať priateľsky, pozdvihovalo mi to náladu a cítil som sa šťastný. No hnevalo ma, že je to kvôli Ericovi. Ten blbec si ju nezaslúžil. S každou sa zahrával a vtedy som pochopil, že mi na nej záleží. Nechcel som, aby sa popálila. Preto som jej to aj jedného dňa naznačil.

Boli sme ako zvyčajne v stajni a odstrojovali sme kone z prechádzky. Napadlo mi to ako dobrý situácia, a tak som spustil:

„Si s ním šťastná?“ opýtal som sa jej a čakal na jej odpoveď.

„Čože? Čo to je za otázka?“ pozrela na mňa nechápavo a prestala odopínať nánosník.

„No, zaujíma ma to.“

„Vieš o tom, že sa ti vôbec nemusím povedať?“

„Áno, viem,“ potvrdil som, ale netrpezlivo som jej hľadel do očí.

„Tak dobre,“ kapitulovala, „áno, som s ním šťastná.“

„To je dobré. Ale mala by si vedieť, že dievčatá strieda dosť často. Každej nakecá somariny a pobalamutí ju, až sa s ňou nakoniec vyspí a odkopne ju.“

„Ako sa opovažuješ?!?“ skríkla Chloe. Takúto reakciou som nečakal. No ona pokračovala:

„Vôbec ho nepoznáš. Možno taký bol, ale teraz to je iné. Miluje ma a ja milujem jeho. Nie je to len o sexe. Neopováž sa ho viacej osočovať!“ zvolala a odniesla veci na miesto. Vrátila sa späť po Lady a bez slova ju odviedla do boxu. Prešla okolo mňa ako vzduch a ani na mňa nepozrela.

Po tomto incidente sa ku mne správala opäť odmerane. Po pár hodinách som to však nezniesol a ospravedlnil som sa jej. Všetko sa vrátilo späť do starých koľají a ja som už tú tému nevyťahoval. Nechcel som sa s ňou opäť hádať. Ale bolelo ma, aká je zaslepená a že vôbec nevidí jeho pravé ja. Veď ten chalan nemal chrbtovú kosť. No nikdy neuzná, že mám pravdu, kým sa na vlastnej koži nepopáli.

Na tento moment som si spomenul hneď, ako sa ma Harry spýtal, či sa mi páči. Neodpovedal som, no aj napriek tomu to všetkým došlo. Kto mlčí, ten svedčí. Nevšímal som si ich a zahĺbil som sa do svojich myšlienok. Poobzeral som sa, kde sme, aby som zistil, ako dlho nám ešte bude trvať cesta. Nachádzali sme si neďaleko parku v centre, a práve keď som sa chcel otočiť naspäť, zbadal som na neďalekej lavičke niekoho sedieť. Pozrel som sa bližšie a v svetle lampy som rozpoznal dievča. No nebolo to obyčajné dievča. Bola to Chloe.

„Chalani, choďte ďalej bezo mňa. Prídem neskôr,“ povedal som im a pobral som sa k nej.