Always and Forever 23

Emily

Po prehliadke Buckinghamského paláca ma Louis odviezol domov. Chcela som stráviť aspoň chvíľku s mojím otcom. Ten však opäť nebol doma. Šla som teda do záhrady a sadla som si na hojdačku.

Premýšľala som o tomto dni. V parku sme sa s Louisom o všeličom porozprávali a chvíľkami sme len ticho sedeli a objímali sa. Vôbec mi to ticho neprekážalo. Akoby sme boli myšlienkami aj tak pri sebe.

No odkedy sa stretli s El a potom odišla, Louis bol divný. Vôbec ma nevnímal a myšlienkami bol niekde úplne inde. Bála som sa, že sa v ňom prebudila stará láska. Čo ak ju ešte stále miluje? Mala som mu hovoriť o tom, že je voľná? Čo ak sa ju pokúsi získať a mňa kvôli nej opustí? Alebo horšie, čo ak ma s ňou podvedie. Nie! Nesmiem dopustiť, aby ma trýznili takéto myšlienky.

A tak som sa rozhodla, že zavolám Harrymu. Možno mi už dvihne. Čakala som s mobilom pri uchu a nič. Opäť sa ozval odkazovač. Čo sa deje? Stalo sa niečo vážne alebo sa mi len vyhýba? Snažila som sa zahnať tieto myšlienky a pobrala som sa do kuchyne niečo uvariť. Rozhodla som sa pre jednoduché palacinky. O pár minút boli hotové, no otec ešte stále nedorazil.

Už som na neho nechcela čakať, a tak som mu nechala odkaz a išla som k Louisovi. Pešo to netrvalo až tak dlho a o chvíľu som už stála pred dverami. Chcela som akurát zaklopať, keď sa otvorili a v nich stál Louis.

„Ahoj. Kam si sa vybral?“ spýtala som sa začudovane.

„Ahoj, moja. Akurát som chcel ísť za tebou. Musíme sa porozprávať!“ odvetil vážne.

A už je to tu. Teraz sa so mnou rozíde. Nechcem, aby ten moment prišiel. V očiach sa mi začali zbierať slzy, ale potlačila som ich. Potichu som nasledovala Louisa, ktorý vyrazil do svojej izby. Vošli sme a zatvoril dvere.

„Šiel som tu, pretože nechcem, aby nás niekto počúval,“ povedal.

„A o čom si sa chceš porozprávať?“ opýtala som sa ustráchane.

„No vieš ... Ide o to, že ... teda ... Začnem takto no. Mám ťa veľmi rád. Milujem ťa a nerád by som o teba prišiel. Odkedy som s tebou, cítim sa šťastnejší, ako kedykoľvek predtým. Keď som sa však poobede vrátil sem, omylom som si vypočul rozhovor, ktorý nebol pre moje uši. Po tomto rozhovore, som musel opäť zvážiť svoje city a musel som sa rozhodnúť správne,“ začal rozprávať. Vôbec som mu nerozumela. Vety, ktoré vychádzali z jeho úst mi nedávali žiaden zmysel. Myslela som si, že sa chce so mnou rozísť, prečo teda okolo toho robí také omáčky? A prečo vlastne hovorí, že ma miluje? Nerozumela som tomu.

„Loui, ale čo si si vypočul? Vôbec ti nerozumiem,“ riekla som.

„Dobre teda,“ nadýchol sa, „keď som prechádzal okolo obývačky, počul som, ako sa Liam s Danielle zhovárajú. Bolo to o Harrym.“ Srdce mi poskočilo. Konečne sa dozviem, čo také sa stalo, že musel odísť. Tá neistota ma už zožierala zvnútra.

„Ide o to, že odkedy ste sa s Harrym spoznali, mal ťa veľmi rád. Iste si si to všimla a určite si mala aj ty jeho veľmi rada, keďže ste boli najlepší priatelia. Lenže on ťa nepovažoval len za kamarátku. Bola si pre neho viac. Začal k tebe pociťovať nejakú náklonnosť, ktorá neskôr prerástla v lásku. Liam si to všimol a vytiahol to z neho. Vtedy na tvojej oslave, keď ste boli v záhrade, ti to chcel povedať, lenže ja som vás vyrušil. Netušil som, že k tebe niečo cíti. Myslel som si, že ste len kamaráti. A potom, keď si sa na mňa pozerala sa nejako dozvedel, že ty miluješ mňa a šiel sa s tebou porozprávať. O tom už ale ty vieš. Nútil ťa, aby si mi to povedala, aby si aspoň ty bola šťastná a netrpela. Keď sme sa však nakoniec dali dokopy, nezvládal to. Veľmi ho to bolelo. Nedokázal sa na nás pozerať, akí sme spolu šťastní, či ako sa objímame a bozkávame. Rozhodol sa na istý čas odcestovať. Včera večer. Zbalil si kufre a odišiel do ich letného sídla v Malibu, aby si utriedil myšlienky a možno zabudol,“ dokončil.

Celý čas som s otvorenými ústami na neho pozerala a snažila som sa pochopiť, čo mi to vlastne rozpráva. Harry bol do mňa zamilovaný? To predsa nie je možné! Ako by to mohla byť pravda? Ako by do mňa mohol byť zamilovaný a ja som si to nevšimla?

No vtom som si spomenula na ten večer v záhrade. Podaroval mi nádherný náhrdelník so srdiečkom. Už len to niečo znamenalo. Potom, keď som ho z vďačnosti objímala mi chcel niečo povedať, ale Louis nás prerušil. Áno, pamätám si to. A čo tie ďalšie dni. Ako na mňa pozeral a so záujmom sledoval aj tú najmenšiu činnosť, čo som robila. Ako sa vždy prispôsobil mojím želaniam a vždy sme šli tam, kam som chcela ja.

A čo v tú noc, keď som sa tak opila? Keď som v tom vyzývavom oblečení schádzala schodmi, pozeral na mňa ako na bohyňu. Nevedel sa pri pohľade na mňa vykoktať. Zrazu som si pamätala všetko, čo sa tej noci udialo. V bare nepil len preto, aby ma mňa dával pozor. Keď ma ten chlap obťažoval, prišiel ma zachrániť. Keď sme sedeli vonku a ja som ho chcela pobozkať, odtiahol sa. No nie preto, lebo ma nechcel, ale preto, lebo som bola opitá a nechcel to zneužiť. A keď som v aute zaspala, sám ma odniesol až k nemu do postele. Postaral sa o mňa a dokonca poprosil Danielle, aby ma prezliekla.

A nasledujúce ráno sa na mňa tak úžasne pozeral a usmieval sa. A keď sme spadli z postele a ja som pristala na ňom, pozeral mi zamilovane do očí a nič nepovedal. Keď vošiel potom do kuchyne a videl, ako mi Louis dáva pusu na líce, keď mi ďakoval za raňajky. Alebo ten výraz jeho tváre, keď za mnou prišiel do nemocnice, a uvidel ma, ako sa bozkávam s Louisom. A zakaždým mi niečo doniesol, či to boli kvety alebo čokoláda.

Hlavou pri lietali všetky tie udalosti. Začala som si uvedomovať veci, ktoré som si predtým nevšímala. Buď som ich nevidela, alebo som sa tak len tvárila. Všetky kúsky skladačky začali do seba zapadať.

Veď on ma naozaj miloval a ja som bola taká slepá. Vôbec som si to neuvedomovala a on kvôli mne tak trpel. V hrudi som pocítila neskutočnú bolesť. Bolesť, ktorú prežíval on, keď sa na mňa pozeral. Bolesť, ktorú musel pretrpieť, lebo ja som bola taká nevšímavá a zaujatá sama sebou. Bolesť, ktorú som mu spôsobovala vždy, keď som mu básnila o Louim. V srdci sa mi začala tvoriť diera a myslela som si, že sa o chvíľu rozpadnem na kusy. Musela som si sadnúť, aby sa mi nepodlomili kolená a ja som sa nezniesla na zem.

Uvedomila som si však jednu vec. To, ako som ho aj ja milovala. Aj keď som o tom nevedela, podvedome ma k nemu vždy niečo ťahalo. Vždy, keď mi bolo ťažko som chcela byť s ním. V tých zlých udalostiach mi vždy pomohol práve on. Vždy stál pri mne a práve za to som ho tam milovala. Myslela som si, že je to obyčajná kamarátska láska, lenže to bolo niečo viac. Zamilovala som sa do neho.

Aj v tej chvíli, keď som na ňom ležala a bolo ticho, cítila som, ako sa mi rozbúšilo srdce a roztriasli kolená. Ako som mohla byť taká hlúpa? Ako je možné, že som všetky moje city k nemu skryla niekde do úzadia a zaoberala som sa len Louisom. Samozrejme, že aj jeho som milovala, ale Harry bol vždy niečo extra. Vedela som o ňom všetko a predsa nič. Moje city k nemu boli búrlivé a vášnivé. Také, aké k Louisovi nikdy byť nemohli, pretože som ho milovala najmä po jeho fyzickej stránke. Nepoznala som ho. Myslela som si, že ho milujem z celého srdca, lenže to srdce patrilo Harrymu.

Od nášho prvého tanca, keď sme boli spolu tela na telo a cítili sme navzájom tlkot našich sŕdc, od toho momentu mi moje srdce ukradol. A ešte stále ho mal so sebou. Niekde ďaleko za oceánom, kde sa na mňa snažil zabudnúť. Lenže to som nesmela dopustiť. Nemohla som tu len tak nečinne sedieť a čakať, kým sa mi vráti alebo kým nebude neskoro.

Ale čo ak si tam už našiel náhradu, ktorá ho uspokojila a nahradila mu moju lásku? Čo ak už na mňa zabudol, a nič už ku mne necíti? Nezniesla by som pocit, keby som opäť niekoho stratila. Nemôžem ho stratiť, veď len teraz som ho objavila! Musím ísť za ním. Za každú cenu. Musím mu to povedať, aj keby to malo byť to posledné, čo urobím.

„Louis, ďakujem ti, že si mi to povedal. Milovala som ťa, a to veľmi, ale po celý ten čas som si vlastne neuvedomila, že milujem aj jeho. Odkedy sme boli prvýkrát sami, odvtedy patrí moje srdce jemu, a ja som si to ani len nevšimla. Bola som taká zaslepená, a kvôli tomu som zlomila mnoho sŕdc. Veľmi ma mrzí, že musím zlomiť aj to tvoje, ale nemôžem to nechať tak, keď som konečne zistila pravdu. Prepáč mi to,“ povedala som mu a pozrela na neho.

„Je mi to ľúto, ale je to správna vec. S Harrym ste pre seba stvorení a patríte jeden k druhému. Dúfam, že vám to vyjde,“ odvetil a objal ma.

Potom som odišla z izby a pobrala som sa pohľadať Liama. Musela som zistiť adresu. Keď som ho konečne našla, rýchlo som zo seba vysypala:

„Liam, prosím ťa, daj mi Harryho adresu. Tú v Malibu.“

Šokovane na mňa pozrel. „Odkiaľ to vieš?“

„To je teraz jedno. Potrebujem tu adresu. Rýchlo!“ skríkla som.

Napísal mi ju na papier a ticho mi ju podal.

„Ďakujem ti, Liam. Ostatným môžeš povedať, že som odišla za Harrym ale jemu nie jasné?“

Prikývol a ja som už utekala k sebe domov. Tentoraz som si na ceste dala riadny pozor. Nepotrebovala som žiadnu nehodu. Doma bol už otec, ale ja som ho ignorovala. Rýchlo som si pobalila pár najdôležitejších vecí. Zobrala som so sebou zarobenú hotovosť a modlila som sa, aby to stačilo na letenku. Zišla som dole schodmi a v krátkosti som otcovi vysvetlila, čo sa deje. Hneď ma odviezol na letisko a kúpil mi letenku do Los Angeles. Lietadlo odlietalo o dve hodiny, takže som ešte mala čas. Pobozkal ma na čelo a poprial mi šťastnú cestu a nech si dávam na seba pozor. Potom odišiel a ja som sa pobrala cez všetky tie kontroly. Keď som konečne sedela v lietadle, bola som ako na ihlách a nedokázala som zaspať. Celú cestu som premýšľala, čo mu poviem. Keď som vyšla z letiska, nastúpila som do taxíku a nadiktovala som šoférovi adresu. Ďalej som sa nestarala a nechala som nervozitu, aby mnou poriadne lomcovala. Nevedela som sa dočkať, kedy ho uvidím.