Moments 14

Chloe

Ráno som vstala dosť neskoro. Keď som sa pozrela na budík, zdesene som vyskočila z postele. O 5 minút 9. Musím ísť rýchlo do stajne. Mám predsa tréning s Niallom. Niall! Bože môj! Čo budem robiť? Ako sa mám správať? Mám predstierať, že sa nič nestalo alebo v tom pokračovať? Uvidím, ako sa bude správať on. Ale už musím švihať.

Rýchlo som na seba hodila tričko, čo mi prišlo pod ruky a rajtky. Z kuchyne som si vzala banán a dúfala som, že ho budem mať čas zjesť. Vbehla som do stajne, akoby niekto umieral a zadychčane som zastavila pri Ladynom boxe. Nialla som nikde nevidela, a tak som bola pokojná.

Pripravila som Lady a vyviedla som ju von na vzduch. Čakala som a čakala, no Nialla nikde. Už bolo pol 10 a ešte sa neobjavil. Začala som sa o neho strachovať. Čo ak sa mu niečo stalo? Nervózne som pochodovala sem a tam a hrýzla som si nechty. O 9:35 prišla do stajne Lisa a zastavila sa pri mne.

„Čo tu tak chodíš, akoby si mala v riti červíky?“ spýtala sa ma so zdvihnutým jedným obočím.

„Čakám na Nialla, ale už veľmi mešká. Bojím sa, že sa niečo stalo.“

„Vy ste mali mať dnes tréning? Odkedy ste dohodnutý aj na nedele?“

„Dnes je nedeľa? To snáď nie je možné. A ja tu ako hlupaňa čakám a strachujem sa oňho.“

Lisa sa zachichotala a vyriekla:

„Máš s ním niečo?“ Včerajší príbeh som trošku upravila. To objatie a bozk na líce som jej zamlčala. Ani neviem prečo. Je to moja najlepšia kamoška a hovoríme si všetko, ale v tej chvíli som si to chcela nechať pre seba. Bolo to maličké tajomstvo medzi mnou a ním. Teda ak to nepovedal chalanom.

„Nie, ako ti to mohlo napadnúť. Bála by som sa o každého.“

„Aha,“ zamrmlala a zrejme si myslela svoje. Nechala som to tak a povedala som:

„Idem sa teda prejsť do lesa, keď už mám pripravenú Lady.“

„Nemám ísť s tebou?“

„Ďakujem, ale chcela by som byť sama. Musím rozmýšľať.“

„Tak dobre, ja budem v jazdiarni,“ riekla a vošla dnu.

Nasadla som do sedla a vydala som sa do lesa. Mierila som k vodopádom. Bolo to najlepšie miesto na rozmýšľanie. Keď som dorazila k potoku, sadla som si, ako zvyčajne, na veľký kameň. Pozorovala som tečúcu vodu a hlavou mi prúdili všelijaké myšlienky.

Ako som mohla byť taká tupá a zabudnúť, že dnes žiaden tréning nie je. Ešte dobre, že nemám jeho číslo a nevolala som mu. To by som sa totálne strápnila. A určite je ešte v posteli a vylihuje. Akurát by som ho zobudila.

No oveľa dôležitejší bol dnešný večer. Mal po mňa prísť Eric a ja som mu to chcela odplatiť. Lenže nemala som tušenia, ako. Chcela som vymyslieť niečo originálne, niečo čím by som ho aspoň ponížila, lebo nezraním ho už ničím.

Zrazu ma vytrhne z myšlienok zvuk kopýt a praskajúcich vetvičiek na zemi. Prudko sa otočím, aby som zistila, kto to je. S Lisou som sa predsa dohodla, že chcem byť sama. Prišla by len v prípade, že by sa stalo niečo vážne. Ježiš Mária, čo ak sa niečo stalo?

No vtom vyjde spoza kríkov kôň, no jazdcom nie je Lisa. Je to Niall. Neskutočne sa mi uľaví a s úsmevom ho pozdravím.

„Ahoj, čo ty tu?“

„Mal som chuť na jazdu, ale nebola si na ranči, a tak som získal povolenie ísť sám. Predpokladal som, že ťa tu nájdem,“ povedal a zoskočil z koňa.

„Tak to si predpokladal správne.“

„Premýšľaš?“ prisadol si.

„Tak trochu. Udialo sa toho veľa, ale najviac sa asi sústreďujem na vymyslenie pomsty.“

„Pomsty?“

„Eric, nechcem to nechať len tak. Možno si pomyslíš, že som blázon alebo čo, ale pre pokoj mojej duše to musím urobiť. Len ešte neviem ako.“

„Chápem. Inak by si sa cítila pokorená.“

„Presne.“

Na chvíľu zavládlo ticho a počúvali sme zvuk padajúcej vody. Bolo to príjemné sedieť tu s ním a nič nehovoriť. No potom to ticho prerušil.

„Chloe?“

„Áno?“ otočila som sa k nemu a čakala som, že sa nám stretnú pohľady. No on upieral svoj zrak na môj rukáv.

„Prečo máš naopak tričko? Je to naschvál?“

Pozrela som na to, čo mám oblečené. Doteraz som si nevšimla, že v tom zhone som si to obliekla naopak. Začala som sa smiať, a keď som uvidela výraz jeho tváre, rozosmialo ma to ešte viac.

„Prečo sa smeješ?“ zamračil sa. Bol taký zlatý. Ako malé dieťa, ktoré sa pokúša pochopiť nejakú záhadu a nejde mu to. Nevládala som zastaviť. Z hrdla sa mi rinuli tóny smiechu a pomaly ma už začínali bolieť brušné svaly. Donútila som sa upokojiť a pozrela som na Nialla.

„No vieš. Dnes ráno som zaspala a myslela som si, že máme o 9 hodinu. A tak som na seba hodila prvú vec, čo mi prišla pod ruku a utekala som do stajní. Potom som vyše polhodiny čakala s pripraveným koňom a ty si sa neukázal. Až keď prišla Lisa a čudovala sa, na koho čakám v nedeľu, pochopila som, že som si zmýlila deň. A tak som sa pobrala sem,“ vysvetlila som mu.

„Ach tak. A ja som si myslel, že rozbiehaš nejaký nový módny trend.“

„Otoč sa, nech si to môžem prezliecť.“

Slušne sa otočil a ja som si pretiahla tričko cez hlavu.

„A nepozeraj,“ dodala som, kým som si obliekala tentoraz už správne otočené tričko. „Môžeš.“

Pozrel na mňa a zasmial sa.

„Čo je?“

„Pekná hlava.“

„Čože?“

„Na tvojom tričku.“

„Aha,“ odvetila som a pozrela som sa na to, čo mám oblečené. A naozaj, na mojom bielom tričku sa vynímal obrázok človeka s dvoma pármi rúk a hamburgerom namiesto hlavy. Zasmiala som sa a povedala som.

„Vravela som ti, že som vôbec nevnímala, čo si obliekam.“

„Mne sa to tričko páči, veľmi,“ usmial sa.

Nevedela som, čo v tej chvíli dodať a tak som sa posadila naspäť na kameň a pokračovala v mlčaní. Vtom mi zapípala SMS-ka. Vytiahla som mobil a prečítala som si ju. Teším sa na večer. Ľúbim ťa, zlato. Xoxo Eric

„Pche,“ odfrkla som si.

„Čo sa deje?“ zaujímal sa Niall.

„Ten idiot mi napísal SMS-ku,“ odpovedala som a podala mu mobil.

„Uuu, už vieš, čo urobíš?“

„Nemám ani tušenia,“ odvetila som skleslo. Podal mi späť mobil a ja som ho zablokovala. Objavil sa na ňom šetrič displeja, na ktorom na sebe ležal párik a bozkávali sa. A v tom to prišlo.

„Mám to!“ skríkla som.

„Čo máš?“

„Ten plán. Už viem, čo mu urobím.“

„Mám sa pýtať?“

„Nie, nemusíš. Aj tak by som ti to nepovedala,“ zasmiala som sa. „Poďme rýchlo naspäť, musím sa ísť pripraviť.“

„Teraz, veď je sotva obed. To potrebuješ na prípravu polovicu dňa?“

„Musím ešte skočil do obchodu. Nemám celé príslušenstvo, čo budem potrebovať.“

„Začínam sa tvojho plánu báť.“

„Keby bol namierený na teba, mal by si sa. No našťastie máš kliku.“

„Tak to som si teda vydýchol.“

Vstala som a pobrala som sa ku koňom. Cestou som ho štipla do líca a povedala som:

„Poviem ti to, ale až zajtra, dobre? Myslím, že sa pobavíš.“

„Tak to budem celý deň napätý. No čo už s tebou.“

Vysadli sme na kone a vyrazili k stajni. V hlave sa mi rodil plán, ktorý bude perfektnou pomstou. Nikdy na mňa nezabudne.