You Stole My Heart 12

Ahojte ... ospravedlňujem sa, včera som nemohla nič pridať, pretože som mala zaracha na pc, no dnes som doma kvôli maturám, a tak dve budú určite, a ak sa podarí tak aj tri :-) dúfam, že sa budú páčiť.

P.S.: pred tým než začnete písať, tak kto ešte nemá nakreslený zrak Directioner na zápästí, tak povinne urobiť :-) 

Kate

Chytil ma za ruku a už ma niekde ťahal. Ani som sa nenazdala a už sme boli pred domom a pri ceste sme zastavili.

„Zayn, kam to ideme?“ opýtala som sa.

„Nechaj sa prekvapiť. Chvíľku ešte musíme počkať na taxík, ale neboj nebude to dlho trvať. Len si priprav song, ktorý zaspievaš.“

„Čože? Aký song?“

„No predsa ten, čo zaspievaš.“

„Ja nebudem spievať!“ trucovala som.

„Ale no tak, Kate. Sľúbila si mi to. Že ešte raz zaspievaš.“

„Ale ...ale.. žiadne ale. Priprav si pieseň.“

„Tak teda fajn,“ kapitulovala som.

Vtom prišiel taxík a tak sme nastúpili, Zayn nadiktoval nejakú adresu a potom bolo ticho. Začala som teda premýšľať, čo zaspievam. Rozhodla som sa, že tá istá pesnička to už nebude. Ale aká iná teda? Vtom mi napadla na um speváčka, ktorú som niekedy milovala. Vybrala som si jednu z jej piesni a spokojne som sa usadila s očakávaním, čo bude nasledovať.

Zayn medzitým s niekým telefonoval a niečo dohováral. Netušila som o čom ide, lebo som bola ponorená do vlastných myšlienok. Keď zložil, opýtal sa ma.

„Tak čo, už si si vybrala pieseň?“

„Áno,“ odvetila som jednoducho.

„Super, o pár minút sme na mieste.“

A naozaj, onedlho sme stáli vonku z taxíka a Zayn ma opäť chytil za ruku a viedol. Vošli sme do nejakej budovy a tam nás čakala nejaká žena.

„Ahoj, Zayn. Poďte za mnou rovno dozadu,“ povedala.

Mlčky sme ju nasledovali a mnou začali zmietať pochybnosti.

„Zayn, kde to sme?“

„V jednej budove, viac ti nemôžem povedať.“

„A čo tu robíme?“

„Budeš spievať.“

„Ale veď dohoda znela, že budem spievať tebe.“

„Áno, to budeš.“

„No tak dobre.“

Trošku ma to upokojilo. Pokiaľ tam bude len Zayn, tak to nejako zvládnem. No nedokázala by som spievať pre cudzích ľudí.

Vošli sme do nejakej miestnosti a tam sme sa posadili.

„Počkaj ma tu, o chvíľku sa vrátim, len ešte niečo musím vybaviť,“ riekol Zayn a tak som osamela. Rozmýšľala som, prečo sme sem išli, keď som mala zaspievať len jemu. Veď to som mohla pokojne aj u nás doma. No nemohla som dlho rozmýšľať, pretože sa vrátil Zayn.

„Akú pieseň budeš spievať?“ opýtal sa.

„Nechaj sa prekvapiť,“ naťahovala som ho.

„Tak dobre teda, povedz to aspoň Mikovi, aby mohol pripraviť hudbu.“

Prišiel ku mne nejakú chlap a nastavil ucho. Šepla som mu doň názov skladby a hneď odišiel.

„Na čo je hudba?“

„S hudbou je to lepšie. Vyzneje to úplne inak. Uvidíš.“

Opäť ma chytil a zaviedol ma niekam. Samozrejme, že som nemala ani tušenia, kde sa nachádzam a Zayn mi to nechcel prezradiť. Povedal mi, aby som tu stála, potom mi dal do ruky mikrofón a odišiel preč. Chcela som za nim kričať, aby neodchádzal, no vyschlo mi v hrdle. Rýchlo som sa upokojila, aby som mohla spievať. Kŕčovito som stískala mikrofón, až som mala pocit, že ho rozdrvím na prášok.

V tom sa ozvali prvé tóny piesne. Nervózne som ešte niekoľkokrát prehltla a začala som spievať.

Sometimes you think you'll be fine by yourself

Cause a dream is a wish that you make all alone

It's easy to feel like you don't need help

But it's harder to walk on your own

You'll change inside

When you realize

The world comes to life

And everything's bright

From beginning to end

When you have a friend

By your side

That helps you to find

The beauty of all

when you open your heart

And believe in

The Gift of a Friend

The Gift of a Friend...

Someone who knows when you're lost

And you're scared

There through the highs and the lows

Someone you count on, someone who cares

Beside you wherever you go

You'll change inside

When you realize

The world comes to life

And everything's bright

From beginning to end

When you have a friend

By your side

That helps you to find

The beauty of all, when you open your heart

And believe in

The Gift of a Friend...

And when your hope crashes down

Shattering to the ground

You, you feel all alone

When you don't know which way to go

And there's no signs leading you home

You're not alone

The world comes to life

And everythings bright

From beginning to end

When you have a friend

By your side

That helps you to find

The beauty of all, when you open your heart!

And believe in

When you believe in!

You can believe in...

The Gift of a friend...

Ooh...

(http://www.youtube.com/watch?v=UsiCoIZPY3Y&feature=related)

Hneď ako som dospievala sa ozval obrovský potlesk desiatok ľudí. Nemohla som tomu uveriť. Zayn povedal, že bude spievať len jemu. Pochopila som, že sa nachádzam na nejakom mini pódiu. Ako mohol! Ale... ten potlesk bol úžasný. Neverila som, že by sa niekomu môj spev mohol páčiť. A zrazu mi tu tlieska celá miestnosť. To nie je možné. Usmievala som sa, až kým ku mne neprišiel Zayn. Odviedol ma naspäť dozadu a spýtal sa ma:

„No tak už si nemyslíš, že spievaš hrozne?“

„ZAYN JAWAAD MALIK. Ako si mohol?!?“ skríkla som a začala som ho mlátiť všade, kam som dosiahla. Len nemo stál a nechal sa udierať. Očividne to nečakal. Čo som sa mu mala hodiť k nohám a ďakovať mu, že mi ukázal, aký je môj hlas? Tak to teda nie. Plánovala som mu za to poďakovať, ale nie hneď. Najprv som si musela vybiť zlosť.

Keď sa Zayn spamätal, šikovne sa mi uhol a chytil mi ruky. Nevzpierala som sa mu a len tak som tam stála.

„Prepáč mi to. Asi som ti to mal povedať, ale potom by si už nechcela spievať. Musel som ťa nejako donútiť. A ako si mohla počuť, bola si úžasná. Všetkým si sa nesmierne páčila,“ povedal.

„Áno, Ďakujem ti, že si mi to ukázal. Chápem, prečo si to urobil, ale to nemení nič na tom, že sa na teba pekelne hnevám!“ odvetila som.

„A ako to môžem odčiniť?“ zaujímal sa.

Mozog mi pracoval na plné obrátky. Chcela som ho počuť spievať. A tak som mu povedala:

„No.. ak tu teraz niečo zaspievaš pred všetkými, tak ma moja zlosť možno postupne prejde.“

„Tak teda dobre,“ riekol, „Zavediem ťa k stolu pred pódiom a potom niečo zaspievam. A bude to len a len pre teba, dobre?“

„Súhlasím, poďme.“

Odviedol ma na moje miesto, aby som si sadla a už sa ponáhľal naspäť za javisko. Netrpezlivo som čakala, kedy vyjde a čo vlastne bude spievať. O niekoľko minút som začula prvé zvuky melódie a tak som sa usadila a započúvala som sa do piesne.