Always and Forever 24

Ahojte ... toto by mohol, ale nemusel byť koniec tejto poviedky. Dúfam, že sa vám táto časť bude páčiť, pretože som ju písala najradšej a miestami som pri nej aj vyronila slzičku. Ak nechcete, aby sa príbeh skončil, píšte komentáre ... uvidíme, ak budete chcieť, môžem pokračovať v tomto, alebo vymyslieť nejakú inú poviedku :-) tak teda píšte svoje názory ... A ďakujem vám krásne všetkým za úžasné komentáre a pochvaly :-*

Harry

Ubehol už deň medzitým ako som prišiel. Celý ten čas som ležal na pláži a rozmýšľal som. O mne, o Emily, o Louisovi, o všetkých ostatných a podobne. No počas toho všetkého som mal pred očami vždy obraz Emily a Louisa ako sa bozkávajú. Nemohol som ich dostať z hlavy nech som sa akokoľvek snažil. Večer som prišiel do domu a rozhodol som sa zabiť zvyšok času v kuchyni. Rád som varil  a hlavne keď som bol sám. Dúfam, že ma to aspoň na chvíľu odpúta.

Rozhodol som sa uvariť grilované kura s ryžou a hranolčekmi a zeleným šalátom. Vybral som teda potrebné prísady a rozložil som si ich po kuchyni. Začal som kuchtiť a po hodine a pol som bol so všetkým hotový. Na jednu osobu toho bolo síce veľa, ale nevadí. Odložím si to na zajtra. V pokoji som sa najedol a začal som spratúvať riady. Všetko som poumýval a uložil som sa vonku v hojdacej sieti.

Zatvoril som oči a predstavoval si džungľu a všetky možné potvory, čo tam žijú. Viem, znie to šialene, ale aspoň ma to odpútavalo od dotieravých myšlienok na Em. Vykreslil som seba ako trosečníka, ktorý sa snaží nájsť nejaké východisko z toho bludiska.

Zo zajatia hadom ma vyrušil dievčenský hlas:

„Harry? Haló, je tu niekto? Harry ozvi sa!“

To snáď nie je možné. Veď to je hlas Emily. Nie, nie. Emily tu nemôže byť, veď ona ani nevie, že tu som. To sa len niečí hlas podobá na ten jej. Ale odkiaľ by ten niekto vedel, ako sa volám? Nedávalo mi to zmysel. Ostávala mi jediná možnosť. Zaspal som a opäť ma trýzni sen o Em. Teda nočná mora. Opäť do toho nejako vkročí Louis a odnesie mi ju. Ako vždycky.

Ale niečo mi nahováralo, že to nie je sen. Uštipol som sa tak silno, ako sa len dalo a nič sa nedialo. Čo ak je to naozaj skutočnosť? Ale ako by Emily vedela, že som tu? Jediný, kto by jej to mohol povedať bol Liam. Žeby ma zradil? Ak keď som si myslel, že by som Liama najradšej zaškrtil, srdce mi začalo búšiť ako splašené. Konečne som mal nejaký dôkaz, že ešte žijem. Nevydržal som to a rozbehol som sa ku dverám. Ešte stále vytrvalo klopala na dvere a vykrikovala po mne.

„Harry, okamžite mi otvor! Viem, že si tu tak sa neschovávaj. Nemôžeš sa mi vyhýbať večne!“ kričala.

Obišiel som dom a zbadal som ju aj s kuframi stáť pred domom. To nemôže byť pravda. To sa mi len sníva. Bože, prečo mi toto robíš? Prečo ma takto trýzniš? Vysielal som modlitby do neba.

Vtom sa otočila a zbadala ma. Šokovane ostala stáť a pozerala na mňa. Pár sekúnd na to pustila všetko z ruky a rozbehla sa za mnou.

„Harry!!! Bože môj, Harry. Ako si mi chýbal?“ plakala a objala ma. Ešte stále zmetený som jej objatie opätoval a nevedel som, čo povedať.

„Emily? Čo tu preboha robíš? Ako si ma našla? A hlavne prečo si sem prišla?“ neveriaco som sa pýtal.

„Och, Harry. Keby som ti tu mala hneď všetko vysvetľovať, stáli by sme tu do svitania. Ale môžem ti ponúknuť jednu odpoveď, ktorá myslím že bude hovoriť za všetko,“ usmiala sa od ucha k uchu s plačom.

„Emily, ja ti nerozumiem. Prosím ťa vysvetli mi to,“ pozeral som na ňu zmetene.

„Žiadne slová k tomu netreba,“ odvetila a nahla sa ku mne. Vtom momente som pocítil jej jemné sladké pery na svojich a mal som pocit, že omdliem. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude a kolena sa mi podlamovali. Ledva som sa udržal na nohách. Po chvíli sa odo mňa odtrhla a so šťastným úsmevom a slzami v očiach sa na mňa pozrela.   

„Emily, ty si pila?“

Neveriaco na mňa pozrela a začala sa smiať. Bože môj, Harry. Chápem, že jediný raz čo som sa ťa pokúšala pobozkať bolo v čase, keď som bola opitá, ale prisahám ti, že tentoraz nie som,“ smiala sa.

No potom zvážnela.

„Harry, milujem ťa!“ vyšlo z jej úst. Ešte stále som bol mimo a ničomu som nechápal.

„Nie Emily, ty miluješ Louisa,“ opravil som ju.

„Harry,“ pozrela na mňa so smrteľným výrazom na tvári, „To je tak ťažké pochopiť, že ťa milujem? Celý čas som ťa milovala. Odkedy sme spolu tancovali v tom klube, priťahoval si ma. Postupne som sa do teba zaľúbila, lenže ja hlúpa som si to neuvedomila. Myslela som jedine na Louisa a to bola osudová chyba. Po celý ten čas som milovala teba, a to som pochopila až dnes, keď si Louis tajne vypočul rozhovor Liama s Danielle. Potom mi to povedal, a ja som si začala všetko uvedomovať. Po celý ten čas som potrebovala byť s tebou. Strašne si mi chýbal, Harry,“ plakala.

Začal som si uvedomovať, čo hovorí. Je to naozaj pravda? Nesníva sa mi? Naozaj ma miluje? Konečne som začal chápať túto situáciu a pomaly sa mi na tvári rozjasňoval úsmev.

„Je to naozaj pravda, Emily? Naozaj ma miluješ?“ opýtal som sa.

„Áno, ty hlupáčik,“ usmiala sa na mňa. Bože ako mi ten úsmev chýbal. „Milujem ťa z celého srdca.“

„O môj bože. Ona ma miluje!“ zakričal som šťastne a zobral som ju do náručia. Celý svet sa točil okolo nás a my sme sa len šťastne smiali. Potom som zastavil a zahľadel sa jej do očí.

„Milujem ťa, Emily,“ zašepkal som a priblížil som sa k nej. Nežne som ju pobozkal a ona mi môj bozk opätovala. Pevne som ju objal a pritisol som sa k nej. Náš jemný, nežný bozk prerástol vo vášnivý súboj jazykov. Naše bozky nemali konca. Nikto z nás nechcel prestať. Táto chvíľa mohla trvať večne. Vtom mi prstami zašla popod tričko a vytiahla mi ho hore. Prekvapene som sa od nej nachvíľu odtiahol a zadíval som sa jej do očí. 

„Naozaj to chceš?“ opýtal som sa chrapľavo. Iba tíško prikývla a opäť ma začala bozkávať. Jemne som ju zdvihol zo zeme a vložil si ju do náručia. Celý čas som bol pritom prisatý na jej perách. Opatrne som ju odniesol dnu do spálne. Položil som ju na zem a bozkával ju ako nikdy predtým. Rukou som jej prešiel po čiarke na chrbte. Jemne sa zavlnila a odlepila sa od mojich pier. S ohníčkami vášne na mňa pozrela a ja som vedel, že toto je ten čas.

Vyzliekla mi tričko a opäť sa vrhla na moje pery. Pomaly som jej rozopínal zips na šatách a ramienka som jej zosunul nižšie. Šaty spadli na zem a ona predo mnou stála len v spodnom prádle. Okamžite som skamenela a lačne som hľadel na jej dokonalé telo. Rukami prešla k mojim šortkám a pomaly mi ich stiahla až k členkom. Potom sme si ľahli a nasledovala najlepšia no v mojom živote.

Ráno som sa zobudil vyčerpaný, ale neskutočne šťastný. Vedľa mňa ležalo to najkrajšie dievča na svete, a milovalo ma. Jemne som ju pohladil po vlasoch a pozoroval ju v spánku. Bola taká sladká. Spala pokojne s úsmevom na perách. Chcel by som vedieť o čom sa jej snívalo. Vtom otvorila oči a ospalo na mňa pozrela.

„Ahoj slniečko,“ pobozkal som ju. „Ako si sa vyspala?“

„Že sa vôbec pýtaš. Ako som sa tak mohla po včerajšku vyspať? Je mi úžasne. Som taká šťastná. Toto sú najkrajšie okamihy môjho života. Milujem ťa,“ odvetila a zvalila sa na mňa. Začala ma všade bozkávať a nikto nevedel, kto má kde ruky a nohy. Boli sme navzájom prepletení, ale spokojný.

„Aj ja ťa milujem. Najviac na celom svete. A už ťa nechcem nikdy stratiť. Oddnes sa odo mňa nepohneš ani na krok,“ povedal som so smiechom.

„Bude mi potešením byť vo vašej prítomnosti celý čas, môj pane,“ zahlásila a opäť sa na mňa vrhla. Rozosmial som a užíval som si chuť jej pier a sladkosť jej bozkov. Celý ten čas som ju hladil po nahom tele a spôsoboval jej zimomriavky.  Potom vedľa mňa ostala ticho ležať, a tak som ju objal. Nič viac sme k životu nepotrebovali. Len sami seba navzájom. Emily ma naozaj milovala. Viac som si ani želať nemohol. Kto by to bol povedal, že to nakoniec takto dopadne?