You Stole My Heart 13

On the days I can't see your eyes,

I don't even want to, open mine.

On the days I can't see your smile,

Well i'd rather sit, wait the while.

For the days I know you'll be near,

'Cause a day without you, just isn't fair.

See the days I can hear you voice,

I'm left without a choice.

Plus I get weak in the knees,

Fall head over heels baby,

And everyother cheesy cliche`.

Yes I'm sweeped off my feet,

Oh my heart skips a beat.

But theres really only one thing to say.

God damn your beautiful to me,

Your everything, yeah thats beautiful

Yes to me, Ohhh

I can't find the words to explain,

Just how much you got me going insane.

When you speak to me sometimes we fight,

Oh I studder my words i say nevermind.

'Cause even when you just walk by,

Well I look around to seem occuppied.

'Cause i'm trying so hard to hide,

Yeah, All these feelings inside.

'Cause i get weak in the knees,

Fall head over heels baby,

And everyother cheesy cliche`.

Ohh I'm sweeped off my feet,

My heart skips a beat.

But theres really only one thing to say.

God damn your beautiful to me, Ohhh

Your everything, Yeah, thats beautiful

Yes to me, Ohhh

Yes to me, Ohhh

Yeah your beautiful..

Yeah your beautiful..

God damn, your beautiful,

To me,

To me.

(http://www.youtube.com/watch?v=jVl5s1e0Oo4)

O môj bože. Ja tomu proste neverím. Nie, nie, nie. Možno tú pesničku spieval mne, ale nie je o mne. Nemôže byť. Nemohol sa do mňa zamilovať. Aj keď ... koľkokrát ma už pobozkal. A to ako mu na mne záleží. Kristepane, veď on ... on ... ma miluje?

A čo ja? Milujem aj ja jeho? Tie bozky ... áno páčili sa mi, zbožňujem jeho spoločnosť, ale to je len tým, že je môj jediný priateľ. Ale je to naozaj tak alebo si to len nechcem priznať? Myslím, že to druhé je pravda. Dusím to v sebe, aby sa to neskomplikovalo, a aby som mala aspoň nejakého priateľa. Chcela som zachovať náš vzťah na takej úrovni, na akej už bol. Bála som sa, že by sa to neskončilo dobre, ak by v tom boli aj nejaké city. No čo ak to bude ešte lepšie? Čo ak to neskončí? Prečo tomu nedať šancu? Áno ... áno, dám tomu šancu. Rozhodla som sa a pousmiala.

Keď dospieval, ani sa neunúval ísť dookola. Jednoducho zoskočil z pódia a prišiel ku mne.

„Tak čo, páčilo sa?“

„Máš nádherný hlas. Krásne spievaš. Bolo to dokonalé. Ale mám jednu otázku,“ povedala som a postavila som sa k nemu.

„A akú?“ opýtal sa a z hlasu som mu pocítila náznak smútku.

„Tá pieseň, prečo si si vybral práve ju?“

„Nooo...“ chvíľu váhal, „Pred časom som ju niekde počul a zapáčila sa mi, a teraz to presne vyjadrovalo moje pocity,“ odvetil úprimne.

Zaleskla sa mi slza v oku a jemne som sa pousmiala.

„A aký odkaz z toho plynie pre mňa?“

„Že ťa milujem,“ šepol.

„Zayn, ja, ja ... bránila som sa tomu, pretože som nechcela, aby to narušilo naše priateľstvo. Vieš predsa, že si môj jediný priateľ. Lenže po tomto to už nedokážem. Moja obrana sa totálne zrútila vďaka tebe,“ zasmiala som sa, „ Už druhýkrát. Aj ja ťa milujem.“

„To ... to ... myslíš to vážne? Nerobíš si zo mňa žarty?“ šokovane sa pýtal.

„Je až tak ťažké tomu uveriť, že sa niekto zamiloval do tak úžasného chlapca ako si ty?“

„Ale ... ja ... ja,“ nevedel, čo na to povedať.

„Zayn, stíchni už a pobozkaj ma konečne,“ povedala som s úsmevom.

Nenechal ma dlho čakať. Pocítila som jeho nežné pery na svojich a objala som ho okolo krku. On ma objal okolo pása a bozkával ma ešte vášnivejšie. V hlave som to mala absolútne pomotané, vyprskovali mi v nej ohňostroje a petardy. Pritisla som sa k nemu ešte tuhšie a prehrabla som mu vlasy.

Vtom spoza nás niekto zakašľal. Odlepili sme sa od seba a Zayn nás ospravedlnil:

„Prepáčte, my už ideme.“

Chytil ma za ruku a viedol ma k východu. Šiel zavolať taxík, no zastavila som ho.

„Ešte stále nemám dosť. Nájdime si nejaké kľudnejšie miesto,“ navrhla som.

„Tak poď. Neďaleko je park.“

Ruka v ruke sme sa pobrali do parku a sadli sme si na lavičku. Otočila som sa k nemu, a on ma hneď pobozkal. Sedeli sme tam asi 15 minút neustále sa bozkávajúc. Keď sme sa od seba odtrhli, obaja sme chceli ešte viac. Ani sme sa to nasnažili zakrývať, ale vedeli sme, že už je veľa hodín.

„Zayn, chcela by som s tebou ešte ostať, ale už je veľa hodín. Myslím, že by som už mala ísť domov,“ riekla som zronene.

„Áno, máš pravdu. Radšej ťa poďme, aby som ťa si potom nabudúce mohol opäť ukradnúť. Celú len a len pre seba.“

Zasmiala som sa. Postavili sme sa a pobrali sa na ulicu. Zayn chytil taxík a nastúpili sme. Cestou sme sa len objímali a v tichosti sme sedeli. Keď auto zastavilo pri mojom dome, Zayn povedal šoférovi, aby na neho ešte počkal a šiel ma odprevadiť. Zastavili sme pred dverami tak ako naposledy, no tentoraz to bolo iné.

„Kedy opäť prídeš?“ opýtala som sa, hoc som tušila odpoveď.

„Nerád to hovorím, ale ďalší mesiac máme turné. Občas síce budeme doma, ale to len na pár hodín možno, alebo na skúšky.“

Presne toto som nechcela počuť. Vzdychla som si a snažila som sa byť silná. Mesiac bez neho – musím to nejako vydržať.

„Daj mi tvoje číslo na mobil. Každý deň ti budem volať, neustále budeme v kontakte. Ani nevieš ako rýchlo ten mesiac zbehne, uvidíš.“

Pokúšal sa ma rozveseliť, no nejako sa mu to nedarilo. Nadiktovala som mu číslo.

„Už budem musieť ísť. Neboj bude to v poriadku, budeme si volať a o mesiac som späť,“ riekol a objal ma.

Držala som ho silno a nechcela som ho pustiť. Slzy sa mi tisli do očí a ja som sa tomu nevedela ubrániť. Našla som si jeho ústa a vášnivo som ho pobozkala.

„Tak už choď. Aby to nebolo ešte ťažšie,“ povedala som a počula som, ako odišiel. Zaškrípali gumy auta a už tu nebol. Vošla som dnu a zatvorila za sebou dvere. Smerovala som rovno do svojej izby a hodila som sa na posteľ. Konečne sme si to ujasnili, a teraz musí odísť. Aký je ten svet nespravodlivý! Ako to bez neho vydržím?