Moments 6

Chloe

Počas celej hodiny som sa snažila nebyť na neho príliš nevrlá, no párkrát sa mi to nepodarilo. Myslím, že vycítil môj postoj, ale nedával to veľmi najavo. Keď sme skončili, akurát prišla do stajne Lisa.

„Tak čo Chloe, ideme na ten šalát?“ opýtala sa ma.

„Jasné, pomôžem ti so Starkom,“ súhlasila som.

„Idete do Nando´s?“ ozval sa Niall. Bože nie, už včera sa ponúkal, že pôjde s nami. Len nech si to rozmyslel.

„Áno, robia tam najlepší Stredozemný šalát,“ povedala priateľsky Lisa.

„Pôjdem s vami, už mám hlad,“ odvetil. Dokelu. Ani sa len neopýtal, proste to bral ako samozrejmosť. Na tvári sa mi zjavilo znechutenie a rýchlo som sa odvrátila. No vedela som, že si to všimol. Trošku som ho aj začala ľutovať, pretože byť tak na jeho mieste, asi by som nemala takú trpezlivosť. Uvidíme, koľko vydrží, usmiala som sa v duchu.

Dala som Starkovi dole uzdu, zatiaľ čo Lisa do odsedlala a všetko sme odložili. V stajni už Niall nebol, a tak som dúfala, že to vzdal a šiel už preč. No ten nás čakal vonku a veselo si pískal. Namrzene som kráčala po ceste a nepreriekla som ani slova. Naopak Lisa s ním veľmi živo debatovala. Cítila som sa zradená a ako piate koleso na voze.

V Nando´s sme si sadli do rohu a objednala som nám dva šaláty. Niall si dal celé menu. Musel byť poriadne hladný. A asi mal aj dosť dobrý žalúdok, keď dokázal toľko zjesť a nepribrať. Ja som si naopak musela strážiť každé kilo. Na základnej škole som kvôli svojej váhe nebola veľmi obľúbená a tak som si upravila stravu a začala som cvičiť. Teraz som celkom spokojná, akurát že sa nesmiem napchávať, aby som opäť nepribrala.

Keď nám doniesli jedlo, s chuťou sme sa pustili doň. Počas tých minút nikto nerozprával. Každý bol zamestnaný zapĺňaním svojho žalúdka. Kým sme my dve dojedli jeden šalát, on už mal všetko zjedené a utieral si ústa do servítky. To je teda rýchlosť. Potom som vstala od, že pôjdem zaplatiť.

„Kam ideš?“ opýtal sa ma Niall.

„Mám sa ti snáď spovedať?“ obrátila som sa k nemu.

„To od teba nežiadam. Ja len, že či nejdeš náhodou zaplatiť, lebo to by som šiel s tebou.“

„Nie, idem na toaletu,“ odvrkla som. Nechcela som, aby išiel so mnou. A tak som musela zmeniť smer jazdy.

„Dobre, tak potom mi povedz.“

Joj, asi sa tomu aj tak nevyhnem. A teraz ešte musím predstierať, že idem na WC. Vošla som do chodby, kde boli dve dvere – pánske a dámske. Nechcela som ísť dnu a tak som sa len oprela o stenu a čakala som. Vtom sa otvorili dvere a z pánskeho vyšiel nejaký chalan. Vysoký, tmavovlasý, okolo 20. Poriadne som si ho prezerala, a to si samozrejme všimol.

„Prečo sa tak pozeráš?“ spýtal sa.

„Prepáč, len si mi niekoho pripomenul,“ vypotila som zo seba červenajúc sa.

„Hmm, niekoho známeho?“ zasmial sa. Mal príjemný smiech. Taký .... milý. Páčil sa mi. Moja zásada s nikým sa tu nezbližovať sa postupne rúcala k zemi.

„No, ani nie. Skôr bývalého,“ tresla som prvé, čo ma napadlo. Bývalého? Bože, niečo normálnejšie som vymyslieť nemohla.

„Tak to musel byť idiot.“

„Čože? Prečo?“

„Tak keď je bývalý, tak je jasné, že buď nechal on teba lebo ty jeho. V prvom prípade je ale úplný idiot, že nechal také pekné dievča, a ak si nechala ty jeho, tak stál za prd.“

Zasmial som sa: „Bol to ten prvý prípad.“

„No veď hovorím. Úplný idiot. A navyše slepý. Tsss. Treba si vyberať, takých čo im zrak dobre slúži. O jednom by som vedel,“ žmurkol na mňa. Zdalo sa mi to, alebo so mnou naozaj flirtoval. Tak dobre, GAME ON.

„Hmm, a kto to je? Poznám ho?“ usmiala som sa.

„Stojí na tejto chodbe a pozerá sa na teba.“

Znovu som sa začervenala a usmiala sa. Nevedela som, čo mu na to odpovedať.

„Si tu sama?“

„Nie, s priateľmi.“

„Škoda. A nedala by si mi tvoje číslo? Mohli by sme si niekedy vyjsť.“

„Jasné, ukáž mobil.“

Vytiahol z vrecka nadupanú dotykovku a podal mi ju. Rýchlo som mu naťukala číslo a uložila ho pod meno ´Dievča z Nando´s´. Podala som mu ho naspäť a hneď sa naň pozrel.

„Tak dobre teda, dievča z Nando´s, niekedy ti zavolám, keď si nájdem čas. Mám teraz veľa práce, vieš. Môžem ťa odprevadiť k tvojim priateľom?“

„Iste. Tadeto,“ ukázala som a pobrali sme sa k Lise a Niallovi.

Neďaleko stola sme sa rozlúčila a on ma objal.

„Tak sa ti teda ozvem. Maj sa.“

„Ahoj,“ zakývala som mu a sadla som si k Lise.

„Kto to bol?“ pýtala sa ma.

„Eric,“ odvetil cez zuby Niall namiesto mňa.

„Ty ho poznáš?“ spýtala som sa ho. Takže sa volá Eric, hmmm. Pekné meno.

„Kto by ho tu nepoznal. Najväčší macher v celom Mullingari. Vždy sa vozí na tej svojej motorke a predvádza sa. Všetky holky za nim šalejú a on sa s nimi hrá.“

„Ako si ho spoznala?“ padla otázka opäť od Lisy.

„Stretli sme sa na chodbe pri WC. Bol veľmi milý a nie taký, ako ho opisuje. Vôbec ho nepozná. Chvíľku sme sa rozprávali a potom si vypýtal moje číslo, aby sme sa niekedy stretli.“

„Dúfam, že si mu ho nedala,“ povedal Niall.

„Jasné, že áno. Taký chalani sa neodmietajú.“

„Len sa s tebou pohraje a potom sa odhodí ako použitú hračku.“

„Čo ty o tom môžeš vedieť. Vôbec ho nepoznáš. Idem zaplatiť.“

„Varoval som ťa. A nikam ísť nemusíš. Už som platil.“

„Nepotrebujem žobrať. Mám dosť peňazí, aby som bola za nás schopná zaplatiť. Koľko to stálo?“

„Dobre, spravíme dohodu. Dáš mi lekciu zdarma a sme si kvit. Platí?“

„Tak fajn. Lisa, mohli by sme už ísť. Chcela by som ešte trénovať s Lady.“

„Už idem. Ahoj, Niall.“

„Majte sa.“

Vyšli sme von na ulicu a hneď som bola zbombardovaná Lisou.

„Tak, a teraz mi všetko pekne dopodrobna porozprávaš. Nevynecháš ani jeden jediný detail, Jasné?“

„Dobre. Tak, šla som na to WC, ale vlastne mi ani nebolo treba, a tak som stála vonku opretá o stenu a čakala som. Potom vyšiel on zo záchodov a hneď som si ho obzerala. Je božský, veď si ho videla. Všimol si, že na neho čumím, a tak sa spýtal, že prečo. Nevedela som, čo povedať, a tak som zo seba vypotila, že mi pripomína bývalého. On na to odvetil, že to musel byť idiot, keď ma nechal a magor, keď som ho nechala ja. Tak som pokračovala v svojom maličkom klamstve a povedala som, že ma on nechal. A on na to, že úplný idiot a navyše slepý. A že si treba vyberať taký, čo im dobre slúži zrak a o jednom by vedel. Potom na mňa žmurkol a tak som začala hrať jeho hru a spýtala som sa, kto to je. On odvetil, že stojí na tejto chodbe a pozerá sa na mňa. Následne som už nevedela, čo povedať a začervenala som sa. Potom si vypýtal moje číslo a povedal, že keď bude mať čas, že mi zavolá a môžeme niekam skočiť. To je všetko.“

„Uuuuu, to je nádherné. Ako z romantického filmu. A čo všetky tvoje zásady, že sa tu s nikým nechceš zblížiť ani spriateliť?“ usmiala sa.

„Ja viem. Tiež som si to uvedomila. Ale tie padli, hneď ako sa na mňa usmial a prejavil o mňa záujem.“

„Ooo, tak to som zvedavá, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Lovestory.“

„Tak to zaujíma aj mňa,“ odvetila som. Ako to bude ďalej pokračovať, Eric?

Eric