Posledných pár dni utieklo
ako voda a zrazu som už mohla ísť domov. Síce s rukou v sadre,
ale aspoň som nemusela len tak nečinne ležať v nemocnici. Každý deň som
síce mala návštevy – chodili za mnou rodičia, Louis, Harry, Eleanor, a pár
krát sa zastavili aj Niall so Zaynom a Liam s Danielle. Ale predsa
len, keď môžem ísť domov, je to iné.
Pobalila som si tých pár vecí,
ktoré mi tu ostali. O 15 minút po mňa mal prísť Loui, pretože otec bol
opäť v robote a mamka už odišla späť na Slovensko. Aj Harry sa
ponúkol, lenže Louis ho prebehol a tak som ho musela odmietnuť. Zatváril
sa zronene, no rýchlo sa to snažil zakryť. Aj tak som si to všimla. Očividne
bol smutný, že už s ním nebudem tráviť toľko času. Boli sme veľmi dobrý
priatelia a vedeli sme o sebe všetko. Pochopiteľne, že sa mu cnelo.
No bude si musieť zvyknúť.
Z úvah ma prerušilo zavŕzganie dverí. Do izby vošiel Louis.
„Ahoj, kráska. Ako sa mi
dnes máš?“ povedal a pobozkal ma.
„Že sa vôbec pýtaš!“
zasmiala som sa, „Konečne odchádzam z tejto prekliatej izby a vraciam
sa domov. Budem môcť chodiť von a hlavne sa nebudem nudiť.“
„Tomu ver, že sa nebudeš
nudiť. So mnou nie. Už som nám vymyslel program na najbližšie dni,“ usmial sa
tým svojím neodolateľným úsmevom.
„A aký to je program?“
„Nebuď zvedavá. Dozvieš sa
to v pravý čas,“ povedal tajnostkársky. „Si pobalená?“
„Áno som,“ ukázala som na
tašku, „Len už prosím ťa odtiaľto rýchlo vypadnime, lebo budem mať z tohto
miesta nočné mory.“
„Ako povieš,“ schytil tašku
a mňa objal okolo pása. Takto sme zišli dole na parkovisko a nasadli
sme do auta. Tašku hodil na zadné sedadlo a otočil sa ku mne.
„Tak kam to bude,
princezná?“
„Asi by bolo najlepšie, aby
som sa najprv zastavila doma. Potom môžeme ísť ku vám, ak budeš chcieť. Alebo
môžeme ostať u mňa a pozrieť si nejaký film. Čo ty na to?“
„Čokoľvek si budeš priať.
Dnešný program určuješ ty, no od zajtra si program budeš len užívať,“
usmial sa na mňa a opäť ma pobozkal. Nechcela som, aby prestal, a tak
som ho pritisla k sebe a jazykom som skúmala všetky doposiaľ
nepreskúmané zákutia. Keď sme sa od seba odlepili, usmiala som sa na neho.
„Tak, a teraz už môžeme ísť.“
Loui sa zasmial
a vyrazili sme. Keď sme prišli k domu, pozvala som Louiho dnu.
V dome ešte nebol, tak som mu ho ukázala. Potom som ho zaviedla do izby a povedala:
„Posaď sa a urob si
pohodlie. Potrebujem si dať normálnu sprchu a trošku sa dať dokopy.“
Vošla som do kúpeľne a pustila
na seba teplú vodu. Keďže na mňa čakal Louis, bola som hotová za 10 minút.
Rýchlo som si vyfénovala vlasy a pobrala som sa do šatníka. Keď som
prechádzala okolo Louisa, cítila som jeho pohľad na sebe. Mala som okolo seba
omotaný len uterák. Pousmiala som sa a šla som si vybrať oblečenie. Našla
som staršie rozťahané tričko a legíny. Obliekla som sa a pobrala sa k naspäť
k Louimu.
„Wohohou. Niekto sa tu
vyparádil,“ zasmial sa.
„Čože, veď to je úbor na
doma. Staré rozťahané tričko a legíny. Čo som si mala obliecť?“
spýtala som sa so smiechom.
„Ja neviem, tepláky?“
„Ja nemám tepláky. Mojimi
teplákmi sú legíny.“
„Tak dobre, poď ku mne, ty
moja legínová kráľovná.“
Sadla som si k nemu a pozrela
sa na neho. Usmial sa na mňa a opäť ma pobozkal. Zvalili sme sa na posteľ
a vášnivo sme sa bozkávali. Rukou mi zašiel pod tričko.
„Nie, Loui,“ odtiahla som
sa. „Ešte nie.“
„Ok,“ povedal krátko a naďalej
ma bozkával na ústa a krk a hrýzol mi do ucha.
Potom sme tam len tak
ležali vedľa seba na posteli a zhovárali sme sa. Keď sa zotmelo, navrhla
som, aby sme šli k nim. Chcela som ešte vidieť Harryho a aj ostatných.
Súhlasil a tak som sa opäť prezliekla, tentoraz do modrého pásikavého svetra,
bielych riflí, na nohy som si obula modré baleríny a doplnila som to
bielou kabelkou. Louis môj výber vychvaľoval do nebies. Samozrejme, pásiky. Ja
som sa len smiala a nasledovala ho do auta.
Odviezli sme sa teda k ich
domu a v spoločnom objatí sme vkročili dnu. Všetkých sme našli v obývačke
pri televízore. Hneď ma privítali a poobjímali. Najprv Liam, tak Danielle,
Zayn a Niall. Len Harry stál na konci izby a pozeral na nás.
„A ty ma neprídeš objať?“
opýtala som sa ho žartovne. Podišla som k nemu a objala som ho. Dlho
ma takto držal, no nakoniec ma predsa len pustil. „Poď von na lavičku.
Máme si toho veľa čo povedať,“ povedala som mu.
Harry
Pozerali sme spolu s ostatnými
telku. Vôbec som však ten film nevnímal. Celý čas som rozmýšľal nad tým, čo asi
teraz robia Louis s Emily. Nemal by som, viem, ale nedalo sa tomu
zabrániť. Očakával som, že prídu sem, ale už bolo pol ôsmej a oni nikde.
Vtom sa otvorili dvere do
obývačky a dnu vošli tí dvaja v pevnom objatí. Opäť tá bolesť v srdci.
Už som si na ňu pravdupovediac zvykol, lebo sa stala súčasťou mojej osoby, ale
vždy, keď som ich videl spolu, cítil som ju oveľa intenzívnejšie. Objala sa so
všetkými, a nakoniec sa otočila ku mne.
„A ty ma neprídeš objať?“
opýtala sa žartovne. Podišla ku mne a objala ma. Dlho som ju takto držal, no nakoniec
sme sa pustili. „Poď von na lavičku. Máme si toho veľa čo povedať,“ povedala.
Vyšli sme von na naše
klasické miesto v záhrade a rozprávali sa o všetkom, čo sme
nestihli za posledných pár dní. Keď však začala tému Louis, trhlo mnou.
Nevšimla si to a pokračovala ďalej. Naďalej o ňom básnila, aký sú
spolu šťastní a ani nevedela, akú bolesť mi tým spôsobovala. Každým slovom
sa moje srdce rozpadávalo na menšie a menšie kúsky. Nechápal som, ako to,
že ešte žijem. Veď si to srdce už ani necítim.
Po chvíľke zmenila tému a mne
odľahlo. Bolesť v srdci ustúpila a na chvíľu som zabudol, na všetko
zlé okolo mňa. Opäť sme to boli len my dvaja. Ako za starých čias, keď to bolo
také jednoduché. Občas som mal chuť sa jej dotknúť, či dokonca ju pobozkať, no
našťastie som sa ovládol.
Po pár hodinách
rozprávania sme sa vrátili k ostatným. Emily si sadla k Louisovi a oprela
si oňho hlavu. On ju objal okolo pliec a spolu pozerali film. Opäť som
nedával pozor. Cez reklamu, si šiel Loui zobrať mrkvu a predtým než
odišiel, ju pobozkal. Bol to dlhý a vášnivý bozk.
Dlhšie som to už vydržať
nemohol, a utiekol som preč. Ešte sekundu s nimi a niečo by som
tam fakt rozbil. Vošiel som do izby a zavrel som sa tam. Nemôžem tu dlhšie
ostať. Musím odtiaľto vypadnúť. Vytiahol som kufor a začal som do neho
hádzať všetky veci, ktoré mi prišli pod ruku. Musím si utriediť niekde v pokoji myšlienky a zabudnúť.
Odmilovať sa a prísť sem s čistým štítom. Vtom do izby vošiel Liam.
„Aach, tak tu si Harry.
Čudoval som sa, kde si zmizol.“ Vtom zbadal môj kufor a ostal tam zarazene
stáť.
„Ty niekam cestuješ?“
„Musím odtiaľto vypadnúť. A to
čím skôr. Už sa na nich ďalej nedokážem pozerať.“
„Ale-ale, kam chceš ísť?“
„Ešte neviem. Asi pôjdem do
nášho letného domu na Malibu. Potrebujem pokoj, aby som mohol rozmýšľať. Ak by
sa niekto pýtal, volala mi mama a súrne som musel odísť. Nevieš, čo sa
stalo, jasné?“
„Tak dobre, ak ti to pomôže
Harry.“
„Tak to dúfam. Kvôli tomu
tam idem.“ Zobral som kufor a zišiel po schodoch. Odniesol som ho do auta
a otočil sa k Liamovi, ktorý mi stál za chrbtom.
„Ahoj, braček. A drž sa!“
poprial mi a ja som nasadol do auta. Stihol som mu zakývať a už ma
nebolo.
Obrovskou rýchlosťou som
upaľoval na najbližšie medzinárodné letisko a kúpil som si letenku do LA.
Lietadlo odchádzalo o pol hodinu. Stihol som to práve včas. Nasadol som do
lietadla s kapucňou na hlave, aby ma nikto nespoznal a nasadil som si
slúchadlá. Toto bude dlhý let. Asi by bolo najlepšie si pospať, rozhodol som sa
a o pár minút som nevedel o okolitom svete.
„Pane, o chvíľu pristávame,
musíte vypnúť všetku elektroniku,“ zobudila ma letuška a a hľadela na slúchadla v mojich
ušiach.
„Iste, prepáčte,“
ospravedlnil som sa a vypol MP3-ku. Tak, a už som tu. Nevedel som,
ako dlho tu zostanem. Pravdepodobne dovtedy, kým si nebudem istý, že návrat
domov zvládnem bez problémov. A to určite nebude tak skoro.
Hneď ako lietadlo pristálo,
som vystúpil, vyzdvihol si batožinu a chytil prvý taxík, ktorý tam bol.
Nadiktoval som mu adresu a za hodinu som už stál pred malým domčekom na pláži. Konečne pokoj. Zložil som sa a ľahol si na hojdaciu sieť.
Nemal som chuť rozmýšľať, a tak som tupo hľadel do diaľky. Toto bude
zaslúžený oddych. Pomyslel som si a opäť som zaspal.
Emilin outfit do domu 1D
Harryho a Emiline obľúbené miesto v záhrade
Harryho letný dom v Malibu
Harry :// ale inak supersky píšeš ! :D Laura neskúsiš ešte niečo vypotiť ? :D
OdpovedaťOdstrániťprosim .. to odo mna nechci :-) LTT som dopisala toto .. vobec som sa nevedela sustredit ... zajtra dam nieco ... ale az poobede, mozno az vecer lebo mi zacina skola :-/
Odstrániťbožéééé :/// mne sa akurát začali prázdky, budem spať až do poobedia! :D
Odstrániťfajne ti :-) ja sa musim treoat do tej blbej budovy s nazvom skola :-(
OdstrániťFuha... som myslela že to už nemože byť lepšie...ale je!! zajtra prosíííím pridaj aspon tri časti prosíím
OdpovedaťOdstrániť=D dakujem ... no neviem ci dam tri casti az .. zacina mi skola tak budem rada ked budem stihat jednu alebo dve :-)
Odstrániť:) úžasná celá FF-ka nenormálne ju žeriem :) teším sa na ďalšiu časť :):) slová chváli :) nestačia tak úžasné to je
OdpovedaťOdstrániťdakujem krasne =D
OdstrániťBoze chudacik Hazza :( normalne sa viem do toho vzit aj kvoli tomu ze daco podobne ako Harry prezivam ale aj vdaka tomu ako to skvelo pises. Dnes uz asi nedas dalsiu ale zajtra by si mohla aspon dve :) velmi rada to citam a zakazdym ked pridem domov pozeram ci si nepridala dalsiu i ked to az tak dlho nepises tento pribeh :)
OdpovedaťOdstrániťdakujem :-) no jedna dnes bude urcite ale az niekedy poobede pravdepodobne .. ak sa podari tak dve ale neslubujem lebo uz mam skolu :-)
OdstrániťProsiim dalsiu :)) :D uzasne pise :)
OdpovedaťOdstrániť*pises
Odstrániťdakujem :-) uz bude o chvilu
Odstrániťwauuu :O s Hazzom sa to fajne zaplietlo ;)
OdpovedaťOdstrániť