You Stole My Heart 16

Tak pri tejto časti som sa trošku rozpísala, tak dúfam, že sa bude páčiť. 

P.S.: Prosím vás, nezaškrťte ma v myšlienkach za koniec ... Ďakujem :-P

Na izbe som sledovala MTV a práve púšťali môjho milovaného Eda. Zistila som, že moja predstava nebola až taká vzdialená. Pomýlila som si akurát farbu vlasov. Ale oči mal modré a mohol mať tak okolo 20. So záujmom som sledovala, jeho klip a spievala som si spolu s ním. Za ním šiel na rad Enrique Iglesias, potom Pitbull a nakoniec pustili One Direction.

Presne na toto som čakala. Už som ich síce videla na bilboarde, ale nestihla som si ich poriadne všimnúť. Hneď ako ukázali prvú scénu, zastavila som obrazovku a pozorne som ich študovala. Musela som uznať, že Maggie mala pravdu. Všetci boli hrozne pekní a sexy. No najviac ma zaujal tmavší chalan s čiernymi vlasmi. Vyzeral fakt svetovo. Rozmýšľala som, ktorý z nich je asi Zayn. Nevedela som to však určiť, a tak som pustila pieseň One Thing.

Podľa hlasov som ich už však rozoznala. Ako prvý spieval Liam. To bol ten so svetlohnedými kratšími vlasmi a milým úsmevom. Za ním nasledoval Harry. On mal tmavohnedé vlasy a zlaté kučierky. A ten jeho úsmev mi vyrážal dych. Už som chápala, prečo sa všade spomínal Harryho nádherný úsmev.

A potom to prišlo. Začal spievať Zayn. Bol to presne ten, ktorý ma zaujal najviac. Vysoký chalan s tmavšou pleťou a čiernymi vlasmi ako uhoľ. V jeho výraze bolo toľko tajomnosti. Jednoznačne bol najčarovnejší.

Dopozerala som pieseň do konca, a zistila som, že Niall je ten malý blondiačik s modrými očami a Louis je tiež modrooký ale s hnedými rozcuchanými vlasmi.

Hneď ako skončila pieseň som vypla televízor a vytočila Zaynovi číslo. Vždy mi volal on, aj za posledné dni v NY, no teraz som to nevydržala. Keď som konečne videla, ako vyzerá, musela som ho počuť. No jeho telefón zdvihol Louis.

„Ahoj, zlato. Ako sa mi máš?“

„Louis? Vážne si si myslel, že ťa podľa hlasu nespoznám?“ zasmiala som sa.

„Joj, no dobre,“ odvetil podráždene.

„Kde je Zayn. Momentálne odišiel po nejaké technické veci s Jamesom. Pripravujeme pódium na zajtrajší koncert a zabudli sme v hoteli nejaké veci. A tak šiel po nich. Vieš, chceme dať pred pódium dve sedadlá navyše, pretože zajtra príde aj Danielle a Eleanor. To sú naše priateľky, moja a Liamova. Chceme im zabezpečiť VIP sedadlá.“

„Ach tak,“ vzdychla som si. No vtom ma niečo napadlo. Ak pripravujú sedadlá pre Eleanor a Danielle, prečo by som sa k nim nemohla pridať aj ja?

„Louis? Ešte si tam?“ spýtala som sa.

„Áno, som tu. Čo sa deje?“

„No vieš, ide o to, že som práve v New Yorku a ...“

„Čože? Ty si v New Yorku? Ako to je možné?“

„Pssst. Ticho, nech o tom nikto nevie, prosím ťa. To je jedno, prečo som tu, ale dnes som bola na Times Square s mamkou a ona videla váš plagát o zajtrajšom koncerte. Chceli sme kúpiť lístky, že prekvapím Zayna, lenže všetko je už dva mesiace vypredané. Nemohla by som prísť tak ako El a Dan?“ poprosila som ho. Viem, bolo to dosť trúfalé, no dúfala som, že mi to výjde.

„Páni, no tak ono by to šlo, len chalanom bude divné, keď tam budú tri stoličky.“

„Jáj, tak si skús niečo vymyslieť. Napríklad, že ti volala sestra, že za tebou príde na koncert. Máš sestru, že?“

„Áno, mám. No nie je to zlý nápad,“ uvažoval, „Tak teda dobre. Pod jednou podmienkou. Donesieš mi mrkvu!“

Začala som sa smiať.

„Louis, ak to pre mňa urobíš, do konca života ťa budem dennodenne zásobovať tuctom mrkiev.“

„Tak teda dobre. Koncert sa začína o 7 a mi tu budeme musieť byť už o 5. Príď tak na tu siedmu do Arena Event Space. Ale choď zozadu, pretože spredu púšťajú len na lístky a už by si sa k nám nedostala. Pri zadnom vchode uvidíš bodyguardov. Ešte dnes im nadiktujem tvoje meno, a ty im ho potom povieš a oni ťa pustia dobre?“

„Tak teda super. Ďakujem ti, Louis. Veľmi pekne ti ďakujem.“

„Ešte počkaj. Neviem tvoje celé meno.“

„Caitlin Summers.“

„Fajn, o 7 pri zadnom vchode. Potom už len chodbou stále rovno a to nás nájdeš. Ak by nie, tak sa niekoho spýtaš. Kedy sa niečo pýtali, tak im povedz, že si mi doniesla mrkvu na objednávku,“ zasmial sa.

„Tak teda ešte raz ti prekrásne ďakujem. Vidíme sa zajtra večer. A nezabudni, že to nesmieš nikomu povedať, jasné? A Zaynovi už vonkoncom nie!“

„Dobre, dobre. Čau,“ a zložil.

Úsmev mi hral na perách a veselo som si začala pospevovať. Keď si ma všimla mamka, hneď sa zaujímala, čo sa deje.

„Zajtra idem na koncert,“ odvetila som veselo.

„Čože? A ako keď nemáš lístok?“ nechápala.

„Práve som volala Zaynovi, no na moje šťastie to zdvihol Louis a s ním som to vybavila. A dokonca budem v zákulisí. Verila by si tomu?“

„Tebe sa teda darí, dievča.“

„V tomto, chvalabohu, áno.“

Odišla som do izby popozerať si, čo by som si mohla obliecť. No nenašla som absolútne, ale absolútne nič vhodné.

„Mamí,“ došla som za ňou, „Nemohli by sme ísť zajtra na nákupy? Nemám nič na seba.“

„Prečo nie. Aj ja by som si na seba potrebovala niečo nájsť.“

„Jupí. Ďakujem,“ odvetila som a pobrala som sa do postele.

S šťastným pocitom som si ľahla a o pár minút som už spala.

Ráno som sa zobudila veľmi skoro. Určite to bolo tým, že som sa na dnešný deň nesmierne tešila. Zobudila som mamku a spoločne sme sa vychystali von. Najprv sme sa pobrali do hotelovej reštaurácie na raňajky a potom už rýchlo na nákupy.

Celé doobedu sme strávili lietaním po rozličných obchodných centrách a skúšaním tých najrôznejších kúskov. No oplatilo sa. Nakúpila som si outfit na dnešný večer a taktiež kopu iných vecí. Samozrejme, že som nezabudla na Maggie. Keď už som tu v NY, musím jej niečo doniesť. A keďže nosí rovnakú veľkosť, nebolo veľmi ťažké vyberať.

Po náročných hodinách sme odniesli všetky tašky do hotela a vyrazili sme na obed. Do sýtosti sme sa najedli a potom sme už len oddychovali na izbe pri televízore. O štvrtej som sa pobrala do sprchy a vyšla som von asi o pol hodinu. Na seba som si obliekla modrú košeľu a béžové rifle. K tomu som dopasovala béžový opasok a modré lodičky s kabelkou.

Konečne som si mohla dovoliť obuť si moje obľúbené opätky, odkedy mi ich mamka dovolila, nedokázala som si predstaviť deň bez nich. Nosila som aj tenisky, ale len v niektorých prípadoch. Lodičky boli vždy moja srdcovka a nevedela som si bez nich predstaviť svoj život. No keď som oslepla, bolo jasné, že sa s nimi musím rozlúčiť. Našťastie boli odložené na povale, a tak sa s nimi budem môcť zvítať hneď ako dorazíme domov.

Potom som si naniesla jemný make-up a na oči ceruzku. Na záver som použila špirálu a lesk a bola som hotová. Keď som skončila, bolo o pár minúť štvrť na 6. Cesta trvá pol hodiny, no pre istotu som si brala nejakú tú rezervu, keby bola zápcha. Rozlúčila som sa s mamkou a pobrala som sa pred hotel. Tam som si odchytila taxík a odviezla som sa pred arénu.

Keď som sa viezla okolo vstupu do arény, neverila som koľko tam je ľudí. Strkali sa jeden cez druhého, len aby boli čím skôr dnu. Pousmiala som sa nad tým, že ja tam nemusím čakať. Auto zastavilo vzadu ako som to šoférovi prikázala a ja som vystúpila. Zaplatila som potrebnú sumu a otočila som sa k tej obrovskej budove. Vchod som nemusela hľadať príliš dlho. Ako Louis povedal, stáli tam dvaja bodyguardi a nechceli ma pustiť dnu. Keď som im však povedala meno, bez zbytočných otázok mi uvoľnili cestu. Ucitla som sa v sieti chodieb a miestností. Určite by som tu zablúdila, a tak som sa pobrala stále rovno, ako mi kázal Loui. Po ceste som stretla Harryho.

„Kate? Si to ty? Čo tu ty robíš?“ šokovane na mňa hľadel, akoby som bola duch.

„Ahoj, Harry. Prišla som na váš koncert,“ usmiala som sa.

„Ale, ako to, že si v New Yorku? A ako si sa sem dostala. Veď tí týpci vonku nikoho nepustia.“

„Neodolali môjmu šarmu. Čo dodať.“

„To vážne? Tak to si s nimi musím vážne pohovoriť. Nemôžu sem len tak hocikoho pustiť. Nejde o teba, ale nabudúce by to mohol byť nejaký paparazzi.“

„Kľud, Harry. Pustili ma preto, že Louis im včera nadiktoval moje meno, aby mi dovolili vojsť.“

„Čože? Louis? A čo s tým má spoločné on? Ja už vôbec ničomu nechápem,“ riekol zmätený Harry.

„Potom vám to vysvetlím všetkým naraz. Len ma zaveď za Zaynom, prosím ťa.“

„Jasné, tak poď,“ povedal a chytil ma za ruku. Zasmiala som sa. Bol to zvyk a nevedel, že už nepotrebujem pomoc. A tak som mu to musela povedať.

„Harry, ja už nepotrebujem viesť.“

„Čože? Ako to?“

„Nooo, už vidím,“ odvetila som.

„Čo sa tu dočerta deje? Čím ďalej, tým viac ma prekvapuješ! No toto mi už musíš vysvetliť!“ naliehal.

„Tak dobre,“ kapitulovala som, „ ale len v skratke. Doktor zistil, že tu v New Yorku už operovali slepotu takého štádia, ako mám ja. A tak sme prišli sem, aby som mohla opäť vidieť. A voilà, vidím,“ usmiala som sa.

Ešte stále mu to nejako nešlo do hlavy.

„Prosím ťa, zatiaľ nikomu o ničom nehovor dobre? Chcem to povedať sama.“

„Ok.“

„Tak ma už teda zavedieš za Zaynom.“

„No poď za mnou,“ vyhlásil a vybral sa po chodbe.

Nasledovala som ho asi niekoľko metrov a potom zastavil pred dverami. Otvoril mi ich a nechal ma vstúpiť prvú. Vošla som dnu a rozhliadla som sa. No toto som nemala vidieť. V miestnosti bol len Zayn s nejakým dievčaťom. Sedeli spolu na gauči a tuho sa objímali. Vyzeralo to, že majú k sebe dosť blízko. Srdce mi na chvíľu prestalo tĺcť a skamenela som v dverách. Kolená sa mi roztriasli, hlava sa mi zatočila, celý svet sa mi zrútil. Myslela som si, že odpadnem. No udržala som sa na nohách a do očí sa mi začali tisnúť slzy. Rýchlo som sa otočila a rozbehla som sa niekam po chodbe. Musela som sa odtiaľ dostať čo najskôr preč.

outfit na koncert