Moments 11

Chloe

Odkedy sme sa s Ericom dali dokopy, prešlo už pár týždňov. Vždy keď mohol, tak sme sa stretávali, a zvyšný čas som trávila tréningom s Lady alebo s Lisou a Niallom. Už som na neho nebola protivná. Žiadne uštipačné poznámky alebo nepríjemné správanie. Dá sa povedať, že sme sa celkom spriatelili. V mojom živote sa zmenilo toľko vecí, že už som to nepovažovala za potrebné. Všetky moje zásady o samote v tomto meste stroskotali na plnej čiare. Spoznala som Ericových kamarátov a už som nebola ku všetkým taká neznesiteľná.

Keď sme v pondelok trénovali s Niallom vyššiu úroveň, celkom mu to šlo. Párkrát som ho aj pochválila a obdarila ho priateľským úsmevom. Bolo na ňom vidno, že je rád, že som mu už konečne dala pokoj. Občas sme aj prehodili pár slov, no väčšinou sme sa venovali len prekážkam.

Práve som mu zvýšila úroveň a sledovala som, ako ju zvládne. Pripravil sa na štart a pustil sa zdolávať jednotlivé prekážky. Vyštartoval celkom dobre a výšku 75 cm zvládol na jednotku. No keď sa blížil k 90-ke, spomalil a skok mu veľmi nevyšiel. Zhodil poslednú tyč a dopadol na zem. Podišiel ku mne, zosadol a povedal:

„Tak toto mi veľmi nevyšlo. Čo som robil zle?“

Vtom sa spoza našich chrbtov ozval potlesk a podišli k nám 4 chalani asi v jeho veku. Zdali sa mi povedomí, no nemohla som prísť na to, odkiaľ. Všimla som si, že sú všetci veľmi pekní. Kto to je?

„Bravo, Niall. Ešte pár takýchto skokov a môžeš ísť na olympiádu,“ smial sa chalan z hnedými vlasmi rozcuchanými na všetky strany.

„Chcel by som vidieť teba, ako by si si s tým poradil,“ odvetil Niall.

„Ukáž sa Loui!“ skríkol chalan s hnedými kučeravými vlasmi, čo stálí vedľa.

Takže tamten sa volá Loui. Zrazu som len sledovala, ako si zobral od Nialla uzdu a vyhupol sa do sedla.

„Hej, to nemôžeš!“ skríkla som naňho. „Zraníš koňa!“

„Neboj, nezraním,“ znela odpoveď a už sa rútil na prvú prekážku. S porazeneckým výrazom na tvári som sledovala jeho výstup. Čím ďalej, tým viac sa mi otvárala sánka a čumela som naňho s vypúlenými očami. Ten chalan to teda na koni vie. Poslednú prekážku zvládol bez chybičky a vrátil sa späť k nám. Ľahko zosadol zo sedla a podal mi uzdu.

„Louis? Ako si to? Čo to malo byť? Odkedy vieš jazdiť na koni?“ prekrikovali otázky jeden cez druhého.

„Keď som bol malý, chodieval som na neďaleký ranč a učil som sa jazdiť. Keď som mal 12, tak som s tým prestal,“ pokrčí plecami Louis.

„Aké vysoké prekážky dokážeš preskočiť?“ nevydržala som.

„Najviac som skákal cez 150 cm, ale to som už dosť dlho neskúšal.“

Páni, 150 cm. Už niekoľko dní sa snažím preskočiť cez 120-ku, ale nedarí sa mi. Neviem prísť na chybu. Budem to musieť urobiť. Požiadam ho o pomoc.

„Nemohol by si mi s tým pomôcť? Nedokážem sa dostať cez 120-ku a na preteky potrebujem minimálne 140.“

„Iste, prečo nie. Ale mám podmienku. Budem si sem niekedy môcť prísť zajazdiť. Už dlho som pod sebou koňa necítil a chýba mi to.“

„Iste, s tým nebude problém. Vybavím to.“

„Tak platí,“ podal mi ruku. Stisla som mu ju a pozrela mu do očí. Vzápätí som sa otočila k Niallovi a vyriekla som:

„Tak čo, pokračujeme alebo chceš mať na dnes pokoj?“

„Koľko ostáva to konca hodiny?“

„Asi 10 minút.“

„Tak to teda dokončíme. Oni počkajú,“ riekne a vysadne na koňa.

„Ehm ehm, Niall. Nechcel by si nám predstaviť túto očarujúcu dámu?“ spýta sa opäť ten kučeravý.

„Chalani, to je Chloe. Chloe, to je Harry, Louis, Liam a Zayn,“ odvetil ukazujúc na jednotlivých chalanov.

„Ahojte,“ pozdravila som im.

„Veľmi ma teší. Nechcela by si si večer niekam vyraziť?“ usmial sa na mňa Harry.

„Je zadaná,“ zvolal Niall a pomaly ide k prekážkam.

„Nepovedal si nám, že máš priateľku?“

„Nie je moja!“

„Škoda no,“ vzdychol si Harry a nahodil trpiaci výraz šteňaťa. Zasmiala som sa a preniesla som svoju pozornosť na Nialla. Išlo mu to skvele a s napätím som čakala, ako zvládne poslednú prekážku. Určite bol poriadne nervózny, pretože sa pred chalanmi nechcel strápniť. Vyrazil vpred a ľahko preskočil 90 cm.

„No vidíš, že si to zvládol!“ zakričala som na neho. Ukázal mi zdvihnuté prsty a prešiel si dráhu ešte raz.

„Ty tu robíš trénerku?“ ozval sa Liam.

„Nie tak celkom. Moji rodičia nedávno kúpili tieto pozemky a ja som tu len pokračovala v jazdení. Ešte stále som amatér. No Niallova mamka prišla a chcela prihlásiť Nialla. Keďže moja mamina už nejazdí a stará sa len o kone, zvalila to mne a tak som skončila s ním,“ ukázala som rukou na Nialla.

„Nemohli by sme sa ísť pozrieť do stajne?“ spýta sa Louis.

„Iste. Len nenarobte hluk a nevyplašte kone, prosím.“

„Môžeš sa spoľahnúť,“ odvetil a všetci štyria odišli.

Opäť som sa sústredila na Nialla a pozorovala som ho. Keď opäť bezchybne zvládol celú trasu, prikázala som mu prebehnúť jedno kolečko cvalom a potom vykrokovať. Tak mohol ísť odstrojiť koňa.

Nechala som ho tam samého a pobrala som sa do stajne. Do obeda ostávala ešte hodina a pol, a tak som chcela ten čas stráviť na koni. Rozhodla som sa, že sa vyberiem za Lisou na lúku, kde sme boli v prvý deň. V stajniach ešte stále stáli chalani a obzerali si kone. Chvíľu som ich pozorovala z diaľky a opäť ma ovládol ten pocit, že ich odniekiaľ poznám. No nemohla som prísť na to odkiaľ. Lámala som si nad tým hlavu, no potom som to jednoducho vzdala a podišla som k nim.

„Neustále mám pocit, že vás odniekiaľ poznám. Kto ste?“

„Ou, máme skupinu One Direction,“ odvetí Liam.

„Prepáčte, nechcem vás uraziť, ale nič mi to nehovorí. Hudbu nejako veľmi nesledujem.“

„Nevadí, nie sme až tak slávny.“

Dumala som nad všetkým a dávala si súvislosti dokopy. Vtom sa nad mojou hlavou rozsvietila žiarovka a pred očami som uvidela obraz klipu z televízie, kde boli oni v Londýne.

„Aha, už viem! Videla som vás v tom klipe v Londýne.“

Usmial sa na mňa a potvrdil moje slová.  

„Tak, rada som vás spoznala, ale už musím ísť. Chcem sa ešte prebehnúť s mojou kobylou.“

Pobrala som sa k jej boxu, no náhle som zastavila.

„Ty Louis. Príď kedykoľvek, keď si budeš chcieť zajazdiť, no nezabudni na oplátku!“

„Ok!“ zavolal späť a až potom som začala pripravovať postroj pre Lady.

Keď som odchádzala zo stajne, Niall už bol dnu a skladal Briskovi sedlo. Ostatní stáli pri ňom a sledovali ho. Nasadla som do sedla a pobrala som sa von. Predtým som im ešte pozdravila a pustila som sa na pole. Cestou som rozmýšľala, že aj keď sú určite dosť slávni, keď im v tom klipe skákali tucty dievčat a šaleli, mne pripadali celkom normálni. Žiadne namyslené hviezdičky ani nič podobné.

Keď som došla ku nášmu stromu, sadla som si vedľa nej. Lisa ležala s hlavou opretou o kmeň stromu a spala. Jemne som zatriasla, aby sa zobudila. O pár sekúnd otvorila oči a pozrela na mňa.

„Ahoj. Čo ty tu robíš? Nemala si cvičiť Nialla?“

„Už sme skončili. Prišli po neho kamaráti.“

„A boli pekní?“

Typická Lisa. Pokiaľ je reč o nejakom chlapcovi, zaujíma ju či je pekný.

„Popravde, boli fakt na zožratie,“ zasmiala som sa.

„Chcem ich vidieť!“ skríkla.

„Pokoj. S jedným z nich som sa dohodla, že ma bude trénovať, lebo vie skočiť 150-ku. A ostatní sa určite niekedy zastavia. A keď nie, tak sa možno niekedy stretneme v Nando´s. Vieš, že tam stále chodí Niall a oni tam budú určite s ním.“

„Tak dobre. Musíš ma s nimi zoznámiť.“

„Jasné, to si píš. Počuj, napadlo ma, či by sme dnes nezašli do baru. Nemám chuť ostať doma.“

„Prečo nie. Rada pôjdem. Ale nejdeme už na obed. Vyzerá, že bude poludnie.“

„Tak poďme.“