Always and Forever 21

Zobudil som sa o pár hodín. To bol v LA akurát obed. Zaškvŕkalo mi v bruchu a tak sa vybral do kuchyne. V ľadničke samozrejme nebolo. Šiel som teda do najbližšej reštiky a cestou späť som nakúpil nejaké potraviny. Doma som vyložil veci z tašiek a rozhodol som sa, že pôjdem k moru okúpať sa.

Obliekol som si teda plavky, do ruky vzal uterák a vykročil som. Po pár metroch som sa zložil a utekal som k vode. Bola príjemné chladivá. Chvíľu som si zaplával a následne som si ľahol na uterák. Opäť sa mi v hlave vynoril obrázok Emily. Nemohol som na ňu prestať myslieť. Boli sme spolu, smiala sa, keď vtom do toho obrazu vstúpil Louis. Všetko sčernelo a zmatnelo. Videl som obrysy postáv a to ako sa odo mňa vzďaľujú. „Emily,“ zakričal som. „Emily, neodchádzaj prosím.“

„Haló? Haló pane, zobuďte sa!“ triasol so mnou niekto. Ani som si to neuvedomil a zaspal som. Poslednú dobu som spal veľmi veľa. Pootvoril som oči do slnka a uvidel som nado mnou osobu.

„Emily? Si to ty?“

„Prepáčte, ja nie som Emily. Kričali ste zo spánku, tak som vás radšej zobudila.“

„Ou. Kto ste?“ opýtal som sa.

„Volám sa Melissa a bývam tu vedľa,“ povedala žena okolo 25.

„Ja som Harold. Teší ma,“ podal som jej ruku.

Po predstavení sa nasledovala menšia debata o záujmoch a podobne. Kým som si to uvedomil, začali sme sa bozkávať. Rukami mi hladila hruď a ja som jej vplietol prsty do vlasov. Rukami sa začala posúvať nižšie a nižšie. V tom momente sa mi opäť vynoril obraz Emily. Rýchlo som sa odtiahol. Bola veľmi pekná a mal som strašnú chuť, ale niečo mi v tom bránilo.

„Prepáč, ale ja nemôžem,“ povedal som a odišiel späť do domu. Tam som si sadol pred telku a pustil si nejaký film. Samozrejme, že som sa nedokázal sústrediť  a opäť som myslel na zakázané veci.

Emily

Pozerali sme spolu všetci v obývačke film a keď naskočila reklama, Louis si odišiel po mrkvu. Predtým ma však pobozkal. Vtom sa Harry zdvihol a odišiel tiež. Nechápala som jeho chovanie. Spočiatku som si myslela, že šiel za Louim, ale keď sa on vrátil s rukami, povedal, že Harryho nevidel. To bolo divné.

Avšak moje pochybné myšlienky sa stratili niekde vzadu, keď ma Loui začal bozkávať. Nevedela som mu odolať. Prestala som na všetko myslieť a užívala si jeho pery.

Keď sme prestali, zaregistrovala som, že tu nie je už ani Liam. Danielle sedela sama a sledovala televízor. Opäť ma premohli myšlienky na nich. Kde asi tak sú? Sú spolu? Donútila som sa však nemyslieť a uložila som sa v Louisovom objatí. Takto som zaspala.

Ráno som sa zobudila vedľa Louisa na posteli. Asi ma v noci preniesol. Bežala som do Harryho izby. Niečo mi nedalo pokoja a mala som zlý pocit. Zaklopala som mu, no nikto sa neozval. Vošla som teda dnu. Posteľ bola ustlaná, akoby v nej cez noc nikto nespal a skriňa bola otvorená. Vtedy som sa zarazila. Nemal tu skoro žiadne veci. Ostalo tu pár kusov oblečenia a nejaké haraburdy. Vošla som do kúpeľne a ani tam som nenašla známky obývania.

Čo sa stalo? Nechápala som. Môj zlý pocit naberal na veľkosti a ja som sa začala vážne báť. Utekala som po chodbe a vtrhla som do Niallovej izby.

„Niall, vstávaj! Nevieš, kde je Harry?“ skríkla som. On pomaly otvoril oči a pozrel na mňa.

„Čože. Veď je vo svojej izbe, kde by mal byť?“ odvetil. Viac som nečakala a rýchlo som vošla k Zaynovi. Situácia sa opakovala. Nemal ani tušenia. Tiež si myslel, že je v izbe.

Moja posledná nádej bol Liam. Určite tu bola aj Danielle, a tak som radšej zaklopala. Keď sa ozval, že môžem ísť ďalej, otvorila som dvere.

„Prepáčte, že ruším. Liam, prosím ťa, že vieš, kde je Harry? Si moja jediná nádej!“ riekla som zúfalo.

Posadil sa na posteli a pozrel na mňa:

„Včera večer odišiel preč,“ povedal pokojne.

„Čože? Odišiel?“ začínala som panikáriť, „Ale kde? A Kam? A prečo?“

„Upokoj sa Emily. Vraj mu volala mamka, a musel za ňou okamžite odísť. Narýchlo sa zbalil a ešte večer odišiel.“

Trošku som sa upokojila. Teraz, keď som vedela, že sa mu nič vážne nestalo, uľavilo sa mi.

„Ale-ale, čo sa stalo?“ opýtala som sa ho.

„Neviem, to mi nepovedal. Hovoril, že musí súrne odísť a už ho nebolo.“

„Tak dobre teda. Ďakujem ti, Liam. Trošku si ma upokojil.“ A zmizla som von na chodbe.

Čo také sa stalo, že musel súrne odísť domov? Mala jeho rodina nejaké problémy? A prečo mi nič nepovedal? Prečo to povedal Liamovi a so mnou sa ani len nerozlúčil? Všetky tieto otázky ma ťažili.

Rozhodla som sa, že mu zavolám. ´Cŕŕŕn .... cŕŕŕn... cŕŕŕn ... Haló, tu Harry. Práve tu nie som. Po zaznení signálu nechajte odkaz.´ ozvalo sa v telefóne. Zložila som. Dokelu, čo asi teraz robí? Prečo mi nedvíha? Zavolám mu neskôr.

Nechala som to tak a vošla naspäť k Louisovi do izby. Už bol hore.

„Kde si bola, miláčik?“ opýtal sa ma.

„Hľadala som Harryho. Včera večer pri filme niekam odišiel a už sa nevrátil. Mala som zlé tušenie a tam som šla do jeho izby. Nebol tam, celú noc tu nebol a nemá tu ani svoje veci.“

„Čože? Kam ten tupec odišiel?“ opýtal sa Loui zmätene.

„Liam povedal, že k rodine. Vraj mu včera volali, a musel súrne odísť.“

„Ach ták, tak to potom nič. Zľakol som sa, že od nás odišiel.“

„Presne na to som myslela aj ja. Preto som pobudila všetkých v dome, či o ňom niečo nevedia. Ale ešte stále mám taký divný pocit. Čo ak sa stalo niečo vážne?“

„Ale nie. Nesmieš si robiť starosti. Keby sa stalo niečo vážne, určite by nám to povedal. Poď ku mne a upokoj sa.“

Ľahla som si vedľa neho a on ma objal. V jeho náručí som sa cítila tak bezpečne. Všetky starosti zo mňa odpadli.

„Aký máme na dnes program?“ spýtala som sa.

„Piknik v Hyde Parku,“ usmial sa na mňa. „Už si tam bola?“

„Myslím, že ešte nie. To je ten veľký park neďaleko Buckinghamského paláca, však?“

„Áno, presne ten. A potom si môžeme urobiť prehliadku spomínaného paláca.“

„Čože? To myslíš vážne? Veď minule som tam bola s Harrym a nepustili nás dnu.“

„To preto, lebo sa musíš dopredu nahlásiť. Aspoň tri dni. Chce tam ísť veľmi veľa ľudí, ale dnu púšťajú každú hodinu len malú skupinu asi 15 osôb.“

„Wau, ďakujem ti. Si úžasný. Milujem ťa!“ povedala som.

„Ja ťa milujem viac,“ odvetil a rýchlo ma pobozkal. Bol to taktický ťah, lebo vedel, že by som sa s ním hneď začala hádať, že ja ho milujem viac. Takto ma uspokojil vášnivým bozkom a na hádku som zabudla.

„Kedy vyrážame?“ spýtala som sa.

„O tretej máme prehliadku tak o tej 11 môžeme vyraziť z domu. Asi sa budeš chcieť ísť prezliecť, že?“

„Áno, to si píš. Nepôjdem predsa na verejnosť v týchto pokrčených veciach. A navyše neupravená so strapatými vlasmi. Veď by si sa za mňa hanbil.“

„Za teba? Nikdy a nikde! Ľúbim ťa takú aká si. A je mi jedno, aké máš vlasy a čo máš na sebe. Pre mňa za mňa môžeš byť aj nahá,“ usmial sa na mňa zvodne.

„To by sa ti páčilo čo?“ zasmiala som sa.

„Nooo... „ začal ale umlčala som ho bozkom.

„Ok. Je 10 hodín. Najvyšší čas niečo pripraviť. Alebo nebodaj už máš všetko zbalené?“ riekla som.

„Nie to ešte nemám. Ale ty to nesmieš vidieť. Takže sa ťa teraz odveziem pekne domov, ty sa zatiaľ upravíš a ja všetko nachystám. O 11 prídem po teba a zatrúbim ti, áno?“

„Tak dobre,“ usmiala som sa.

Odviezol ma a rýchlo sa otočil späť. Vošla som do domu a utekala do izby. Dala som si poriadnu horúcu sprchu a usušila som sa. Rozmýšľala som, ako si upravím vlasy. Keďže je to romantický piknik v parku, rozhodla som sa pre jemné kučery. Keď som bola so svojím výzorom spokojná, vypla som kulmu a naniesla si jemný make-up. Riasy som si vytočila špirálou a na pery som si naniesla jemný ružový lesk. Vybrala som si broskyňové letné šaty a k tomu zladené topánky.

Rozmýšľala som, aké doplnky si k tomu mám zobrať, no nakoniec som si nechala Harryho náhrdelník, ktorý som nosila odvtedy, čo mi do zapol na krk. Spomenula som si, že som mu chcela zavolať a tak som vytočila jeho číslo. Opäť sa ozval záznamník. Opäť ma to znervóznilo. Prečo mi nedvíha?