You Stole My Heart 19

Ráno som sa zobudila s úsmevom na perách a vynikajúcou náladou. Na posteli som bola sama a nemala som ani tušenia, kde je Zayn. Chýbal mi. Chcela som sa zobudiť vedľa neho a hneď ho objať a pobozkať. Nechcelo sa mi vstávať z postele, a tak som len tak ležala a čakala na neho. V zápätí sa objavil vo dverách s táckou na rukách.

„Ahoj, miláčik. Doniesol som nám raňajky,“ zvolal.

„Ahoj. Prvé, čo potrebujem, je tvoj bozk a až potom ma zaujíma nejaké jedlo,“ usmiala som sa na neho a posadila som sa na posteli. Hneď ku mne podišiel a na pery mi vlepil úžasný bozk. Tak sme sa spoločne naraňajkovali a ľahli sme si opäť do postele. Nerozprávali sme sa. Len som mu ležala na hrudi a on ma hladil po vlasoch.

Vtom som si niečo uvedomila. Preboha, veď dnes ráno odlietame naspäť do Londýna! Trhlo mnou a rýchlo som sa posadila. Hľadala som nejaké hodinky a ako prvý mi vošiel pod ruku Zaynov mobil. 9:27. To snáď nie je možné. Lietadlo odlieta o 10:15. Musím sa vrátiť do hotela, pobaliť sa a odviesť sa na letisko. To nemáme šancu stihnúť!

„Čo sa deje?“ opýtal sa Zayn.

„Dnes odlietame späť do Londýna. Už o 45 minút. To nemáme šancu stihnúť,“ odvetila som zúfalo. Zrazu mi začal vyzváňať mobil a ja som sa zľakla. Našťastie som sa hneď spamätala a začala som ho hľadať.

„Áno?“ zdvihla som.

„Kate, kriste pane, kde si?“ pýtala sa ma mamka.

„Mami, prepáč fakt. Ja som zaspala. Akurát som so Zaynom, ale nemám tušenie, kde sa nachádzame,“ riekla som.

„Vieš o tom, že nám za trištvrte hodiny letí lietadlo, však?“

„Áno, viem. Veľmi ma to mrzí. Asi to nestihneme, že?“

„Čoby nie. Aspoň sa o to pokúsime. Okamžite si zober všetky veci, ktoré máš so sebou a vezmi si taxík na letisko. Stretneme sa na Kennedyho letisku pred vstupom, jasné?“

„Dobre, takže na letisku JFK. A čo kufre a všetky veci?“

„Neboj, včera som sa nudila a balila som. No nedržiavaj a snaž sa tam dostať čo najrýchlejšie. Ahoj,“ a zložila.

„Čau,“ dokončila som, aj keď ma nepočula a začala som behať po izbe. Brala som si všetky veci na kopu a rýchlo som sa obliekla. Všetko ostatné som vložila do kabelky. Skontrolovala som hodinky. 10:35. Ešte to máme šancu stihnúť. Podišla som k Zaynovi a dala som mu rýchlu pusu.

„Prepáč, nemám čas na dlhé lúčenie. Musím sa ponáhľať na letisko. Keď prídem domov, zavolám ti,“ povedala som a utekala som k výťahu.

Zayn za mnou len nechápavo hľadel a kýval mi. Výťah bol našťastie rýchly a tak som za pár minút stála pred hotelom a vkročila som na cestu. Doslova som sa postavila pred taxík. Zastavil a ja som rýchlo vbehla dnu.

„Vy ste šialená,“ oboril sa na mňa, „Mohol som vás zabiť.“

„Fajn, prosím vás, nezdržujte. Veľmi sa ponáhľam. Na letisko JFK. A čo najrýchlejšie!“ skríkla som naňho.

Našťastie to ďalej nekomentoval a šliapol na plyn. Na letisku som bola za rekordných 30 minút. No do odletu lietadla ostávalo 5 minút. Mamka už stála vonku a hneď sme spolu utekali odovzdať kufre.

Zayn

Ráno som sa zobudil skôr ako Kate a rozhodol som sa, že jej donesiem raňajky. Obliekol som sa a pobral som sa dole do reštaurácie. Čašníčka bola veľmi ochotná a požičala mi aj tácku. Naložil som na tu hrianky, vajíčka a džús a šiel som späť do izby.

Kate už bola hore a čakala ma.

„Ahoj, miláčik. Doniesol som nám raňajky,“ zvolal som.

„Ahoj. Prvé, čo potrebujem, je tvoj bozk a až potom ma zaujíma nejaké jedlo,“ usmiala sa na mňa a posadila sa. Podišiel som k nej a na pery som jej vlepil bozk. Tak sme sa spoločne naraňajkovali a ľahli sme si opäť do postele. Nerozprávali sme sa. Len mi ležala na hrudi a ja som ju hladil po vlasoch.

Vtom znenazdania vyletela z postele ako raketa a začala ako šialená behať po izbe. Zdvihla môj telefón a pozrela sa naň. V očiach sa jej zrkadlil strach. Preľakol som sa, čo sa stalo.

„Čo sa deje?“ opýtal som sa jej.

„Dnes odlietame späť do Londýna. Už o 45 minút. To nemáme šancu stihnúť,“ odvetila zúfalo.

Zrazu jej zazvonil mobil a ona ho rýchlo zodvihla.

„Áno?“ ... „Mami, prepáč fakt. Ja som zaspala. Akurát som so Zaynom, ale nemám tušenie, kde sa nachádzame.“ ... „Áno, viem. Veľmi ma to mrzí. Asi to nestihneme, že?“ ... „Dobre, takže na letisku JFK. A čo kufre a všetky veci?“ ... „Čau.“

Odložila telefón a behala po izbe a zbierala všetky svoje veci. Rekordne rýchlo sa obliekla a zbalila. Potom podišla ku mne a dala mi rýchlu pusu.

„Prepáč, nemám čas na dlhé lúčenie. Musím sa ponáhľať na letisko. Keď prídem domov, zavolám ti,“ riekla a už utekala na chodbu k výťahu. Vyšiel som na dvere izby a nechápavo som na ňu hľadel. Stihol som jej ešte zakývať a už zmizla dnu.

Vošiel som späť do izby a zvalil som sa na posteľ. Premýšľal som o všetkom, čo sa od včerajšieho večera stalo. Ako ma videla objímať El; ako utekala preč a ja som ju naháňal; ako si to nechcela nechať vysvetliť, no napokon som jej to vnútil; ten úžasný bozk , ktorý nasledoval po udobrení;  koncert, počas ktorého som sa vôbec nevedel sústrediť na piesne a v hlave som mal len ju; tancovanie na diskotéke v tesnom objatí a taktiež ako vrcholne tancovala na salsu; ako mi navrhla, aby sme vypadli niekam, kde budeme sami a taktiež na čo, čo nasledovalo potom.

Boli to tie najkrajšie chvíle môjho života. Obaja sme to robili prvýkrát a tým to bolo ešte silnejšie. Ráno som sa prebudil so skvelou náladou, no potom nasledovalo to rýchle rozlúčenie. Nestihol som ani len rozmýšľať, nie to ešte niečo povedať. No čo už. Už len týždeň to nejako vydržím a opäť sa uvidíme. Neviem sa toho dočkať.

Zastavil som prúd myšlienok a postavil som sa z postele. Nechcel som byť sám, a tak som šiel k Harrymu na izbu. Predpokladal som, že Louis a Liam budú s dievčatami, a tak som ich nechcel otravovať. Niall určite spí a tak moja jediná nádej bol Harry.

Zaklopal som mu na dvere a po pár sekundách mi otvoril, len v boxerkách. No aj tie mal naopak. Určite spal opäť nahý a teraz si ich len narýchlo obliekol, aby neprekvapil hosťa za dverami. Nemohol tušiť, že to budem ja. Pousmial som sa nad tým a povedal som:

„Ahoj, neruším? Nemohol by som ísť k tebe? Nechcem byť sám.“

„Jasné, poď ďalej,“ odvetil a odstúpil od dverí. „A prečo vlastne nie si s Kate?“ usmial sa.

„Musela rýchlo ráno odísť na letisko. Práve teraz by mala sedieť v lietadle nad Atlantikom,“ riekol som smutne a sadol som si na gauč.

„Ach tak. Neboj, už len týždeň a opäť sa stretnete,“ snažil sa ma podporiť.

„Veď ja viem. Ale aj tak mi chýba.“

„To chápem.“

Ďalej som už tento rozhovor nerozvíjal a zapol som telku. Prepínal som jeden kanál za druhým. Zastavil som na BBC. Ukazovali niečo o bojovom stave v Afganistane. Nezaujímalo ma to, ale nechal som to bežať. V myšlienkach som bol úplne inde. No vtom ma z nich vytrhol šokujúci záber padnutého lietadla. Titulok hlásal: „Tragický pád lietadla z New Yorku.“ Rýchlo som to dal hlasnejšie a zachytil som reč moderátora:

„Dnes pár minút po štvrť na 11 spadlo lietadlo neďaleko New Yorku. Pravdepodobnou príčinou bolo zlyhanie oboch motorov, no až neskoršie prešetrenie zistí viac. Práve sa nachádzame na mieste nešťastia. Je tu neskutočne veľa sanitiek a hasičov. Lietadlo po páde totiž začalo hneď horieť. Práve sme dostali správu, že toto lietadlo odlietalo z medzinárodného letiska J.F.Kennedyho. Cieľom bolo Anglicko, Londýn. Pár obetí tejto tragickej nehody prežilo. No väčšina je bohužiaľ mŕtva...“