You Stole My Heart 20

Telom mi prebehol mráz a v momente som stuhol. Letisko JFK, let o 10:15, smer Londýn. Bože môj! „TO SNÁĎ NEMOŽE BYŤ PRAVDA! Nie, nie, nie, nie,...“ opakoval som nahlas stále dookola. Srdce mi bilo ako splašené a cítil som obrovský strach. No ešte väčšia bola moja bolesť. Toto sa v skutočnosti nestalo. Nemohlo sa to stať! Bože, prosím, nech to nie je pravda.

Pobehoval som tam po izbe ako šialenec a nevedel som, čo robiť. Harry ma mňa len pozeral a nič nevravel. Asi mu došlo, že ide o lietadlo, v ktorom bola Kate.

„Pár obetí tejto tragickej nehody prežilo,“ znelo mi v hlave. Musí tam byť. Musí prežiť. Toto sa predsa nestáva len tak. Konečne som našiel vo svojom živote niekoho, kto ma miluje preto, aký som a nie pre slávu a peniaze či vzhľad. A teraz toto?

„Prečo mi to robíš bože?“ skríkol som.

Nevedel som, čo si počať. No vtom ma napadla záchranná myšlienka. Čo ak to lietadlo nestihli? Mali to dosť natesno a cesta odtiaľto na letisko jej nemohla trvať menej, ako pol hodiny, aj keby bola úplne voľná cesta. Musel som si to overiť. Hneď som vytočil jej číslo a priložil som si mobil k uchu.

Zvoní. Raz...dvakrát...trikrát...päťkrát...desaťkrát... „Nie, nie, nie,“ kričal som, „Prečo mi nedvíha?!? Veď ona nemohla byť v tom lietadle. NEMOHLA!“

Zúfalo som sa hodil na gauč a plakal som. „Nemohla... nemohla...“ opakoval som. Ja sa z toho zbláznim.

Vtom do izby vtrhol Liam, a za ním hneď Niall a Louis.

„Čo sa preboha stalo? Zayn, počuť ťa až na koniec chodby,“ pýtal sa Liam. Vtom ma však zbadal a v momente sa mu zmenil výraz tváre. Šokovane ku mne podišiel a objal ma.

„Zayn, čo sa stalo?“

„Nie, nie, nie. Proste ona nemohla ... nemohla ...“ bol som ako v tranze.

„Harry, čo sa preboha stalo?!“ pýtal sa Louis Harryho.

„Zayn... on prišiel ku mne a ... a zapol si televízor...“ habkal Harry, „a potom bola na BBC tá reportáž.“

„Aká reportáž?“ vyzvedal šokovaný Niall.

„O páde lietadla... Z New Yorku... Do Londýna... Letela ním Kate,“ dostal zo seba horko-ťažko.

„NIE!!!!!“ skríkol som. Ona tam nesedela! NEMOHLA TAM BYŤ!!!“ skríkol som.

Chalani len šokovane pozerali raz na mňa, raz na Harryho a raz na telku, na ktorej ešte stále ukazovali zábery lietadla. Nikto už viac nič nepovedal. Ja som ešte stále sedel na gauči, tentoraz s kolenami pri sebe a kolísal som sa hore dolu. Neustále som si potichu opakoval: „Ona tam nebola. Nebola tam. Je v poriadku.“

Rozhodol som sa jej opäť zavolať. Nezdvíhala to.

„Nie, nie, nie. Len niečo má alebo nepočuje mobil. Nič sa jej nestalo,“ opakoval som znovu.

„Počkajte. Už majú zoznam tých, čo prežili. Idú to čítať,“ skríkol Niall.

Liam pridal hlas a všetci sme napäto pozorovali moderátora.

„Tak a už máme aj oficiálny list všetkých, ktorí prežili. Sú to:

Amanda Lineová, Courtney Brixtová, Sam Tourney, George Wayne, Ben Caston, Miranda Suneldová, Britney Orneskiová, Tom Gerald, Peter Daniels, Vanessa Herfetová, Naomi Bulletová, Harold Kazalski, Burton Livert, Anne Disenová, Daniel Hopkins, Emily Stevalonová, Edward Victar.

Tak toto  sú všetci pasažieri, ktorých vytiahli z lietadla ...“

„NIEEEEEEEEEEEE!!!!“ vykríkol som a zrútil som sa na zem. Pred očami sa mi zatmelo a chcel som umrieť. Ona musí žiť. Preboha. Veď by som to cítil, keby sa jej niečo stalo. Určite by som to cítil. Ale prečo potom nedvíha telefón.

V očí mi tiekli potoky sĺz a v srdci som cítil ukrutnú bolesť. Chalani čupeli okolo mňa a snažili sa ma upokojovať. Vôbec som ich však nevnímal a v mysli som mal len Kate. Ona žije! MUSÍ!!!

Vtom mi zazvonil mobil. Hneď som vyskočil a bežal som k nemu. Myslel som si, že je to Kate a všimla si moje zmeškané hovory. No na displeji sa objavil neznámy volajúci.

„Áno?“

Kate

Podišli sme k pultu na odovzdanie batožiny a podali sme pracovníčke letenky.

„Prepáčte, ale bohužiaľ vás už nemôžeme pustiť do lietadla. Vchody sa už oficiálne uzavreli a pilot o chvíľu štartuje. Je mi to ľúto,“ povedala nám a vrátila nám letenky späť.

Otočila som sa k mamke a riekla som:

„Mami, prepáč. Strašne ma to mrzí. Nechcela som zaspať. Ospravedlňujem sa.“

„No čo už teraz narobíme,“ odvetila pokojne a objala ma okolo pliec. Spoločne sme sa pobrali v východu.

„Povedz mi, mala si aspoň pekný večer?“ opýtala sa ma. Vedela to.

 „Bol ten najlepší.“ odvetila som a usmiala som sa na ňu. Následne som jej vyrozprávala všetko, čo sa stalo. Pikantnosti som si samozrejme nechala pre seba. Kým som rozprávala, taxík nás odviezol k hotelu. Vystúpili sme a zaplatili sme si izbu na jednu noc. Vošli sme do izby a kufre sme nechali na posteli. Zapli sme si televízor a vyvalili sa na pohovke. Dávali nejaký romantický film a tak sme sa doň pohrúžili, aj keď už bol skoro na konci.

Keď sa kinočas skončil, dostala som hlad a pobrala som sa dolu do reštiky. Zobrala som si pár muffinov a šla som späť do izby. Cestou vo výťahu som stretla dve dievčatá. Rozprávali sa o One Direction. To mi pripomenulo Zayna, a tak som sa mu rozhodla zavolať.

Vošla som do izby a položila som muffiny na poličku. Podišla som k taške a začala som hľadať mobil. Nemohla som ho nahmatať a tak som povyhadzovala všetky veci von. No mobil tam nebol. Kde len môže byť? Asi som ho nechala u Zayna na izbe. Tak mu teda zavolám z mamkinho. Číslo si pamätám a tak to nebude problém.

„Mamí? Mohla by som si požičať tvoj mobil? Chcela by som zavolať Zaynovi a ten môj som pravdepodobne nechala u neho,“ opýtala som sa.

„Ale iste, je v mojej kabelke na boku,“ odvetila a opäť uprela zrak na obrazovku.

Podišla som teda k jej kabelke a našla som mobil. Vyťukala som číslo a čakala som.

„Áno?“ ozval sa Zayn. No znel nejako zvláštne. Akoby bol strašne vystrašený a čakal na nejaký telefonát. No zároveň akoby plakal.

„Haló? Zayn? Si v poriadku? To som ja Kate. Volám z mamkinho mobilu, pretože ten svoj som si zabudla u teba,“ riekla som.

„O MÔJ BOŽE!!!! TY ŽIJEŠ!!! Myslel som si, že ťa už nikdy nebudem počuť ani vidieť! Óóó, aký som rád.“

„Zayn? Čo sa stalo?“

„To je nadlho. Povedz mi, kde si. Idem za tebou!“

„Čože? No dobre teda. Som v hoteli Belleclaire.“

„Ok, o pár minút budem tam,“ odvetil a zložil.

Čo sa preboha stalo, že sa choval tak divne?

Zayn

„Áno?“ zdvihol som hovor.

„Haló? Zayn? Si v poriadku? To som ja Kate. Volám z mamkinho mobilu, pretože ten svoj som si zabudla u teba,“ riekla.

Ona žije! Jupíííí!!!! Vedel som to! Vedel som, že to lietadlo nestihla. Ďakujem ti bože, že si ku mne taký milostivý. Srdce mi poskakovalo ako zmyslov zbavené a na tvári som mal úsmev od ucha k uchu. Bol som taký šťastný. Myslel som si, že ju už nikdy neuvidím.

„O MÔJ BOŽE!!!! TY ŽIJEŠ!!! Myslel som si, že ťa už nikdy nebudem počuť ani vidieť. Óóó, aký som rád,“ odvetil som.

„Zayn? Čo sa stalo?“

„To je nadlho. Povedz mi, kde si. Idem za tebou!“ rozhodol som sa.

„Čože? No dobre teda. Som v hoteli Belleclaire.“

„Ok, o pár minút budem tam,“ povedal som a zložil.

„Chalani, ona žije!!!“ skríkol som. Všetci sa začali radovať so mnou: objímali sme sa, skákali po sebe a kričali: „Ona žije!“

Keď nás to prešlo, ospravedlnil som sa a utekal som za Kate. Medzitým som sa zastavil v mojej izbe a pohľadal som jej mobil. Našiel som ho pod posteľou. Následne som vyšiel pred hotel a zastavil som si taxík.

„Hotel Belleclaire,“ zavelil som a tešil som sa na to, ako ju uvidím.