You Stole My Heart 8

wauuuu... ďakujem vám krásne všetkým ... 15,000 návštev neskutočné ... hrozilo, že dne už nová časť nebude, pretože mi môj úžasný psíček rozkusal kábel od internetu... no našťastie mám šikovného otecka, ktorý to rýchlo opravil a tak sem môžem pridať novú časť :-) hope you'll like it :-*

Kate

„No myslela som si, že neskôr. Tak dobre teda,“ súhlasila som.

Chytila som ho za ruku a nechala som ho, aby ma viedol. Ten pocit bol veľmi príjemný. V jeho stisku bolo niečo, čo ma nútilo držať ho a nepustiť. Úplne som mu dôverovala. Phoebe len tak cupkala vedľa nás. Asi vycítila, že nie je potrebné, aby dávala až taký pozor. Cestou po lúke ešte stihol Zayn niekomu zavolať. Povedal  len, že už ide a nech ho čaká na tom mieste. Netušila som s kým sa to rozpráva a ani o čom.

Keď sme došli na cestu pochopila som. Zastavilo pri nás nejaké auto a Zayn mi otvoril dvere. Pomohol mi nastúpiť a potom uvoľnil cestu Phoebe. Tá s istotou naskočila na sedadlo, akoby sa na ňom vozila každý deň a nakoniec sa ku nej vopchal Zayn.

„Do hlavného stanu, James,“ zavelil Zayn a auto sa pohlo.

„Do hlavného stano?“ zasmiala som sa, „Tak voláte váš dom?“

„Občas, ale väčšinou iba medzi nami navzájom. Nikto iný o tom nevie, takže pssst.“

„Jasné, budem mlčať ako ryba. Ako dlho potrvá cesta?“

„Asi takú polhodinku ak nebude veľká zápcha. Je to dlho?“

„Nie to zvládnem,“ usmiala som sa.

„Preboha! A čo Phoebe? Nemôžem ju len tak nechať vonku!“ zvolala som.

„To je v poriadku. O Phoebe sa neboj. Po prvé, chalanom psy nevadia. Aj keď Harry by bol radšej, keby si mala mačku, ale určite nebude namietať. A po druhé, záhradu máme oplotenú kvôli novinárom, takže ju tam pokojne môžeš pustiť,“ odvetil Zayn.

„Ok. A nebudú tam novinári? Nechcem byť zajtra na titulke časopisu.“

„Tak to teda neviem, ale môže ti to byť jedno, pretože vojdeme s autom až dnu do garáže. A Sklá sú tmavé, takže cez nich neuvidia.“

Až potom som sa upokojila a pohodlne som si sadla. Cesta zbehla celkom rýchlo a hlavne potichu. Zayn sa zrejme nechcel baviť pred šoférom a ja som žiadnu tému nezačínala. Keď sa za nami zavreli dvere od garáže, vystúpili sme z auta a ja som uvoľnila Phoebe z vodítka. Zayn jej otvoril očné dvere na záhradu a už som ju nevidela. Potom ma chytil za ruku a viedol ma dverami do domu. Len čo sme sa ocitli dnu, počula som dupot po schodoch a niečí hlas.

„Zayn, už si tu? Konečne, potreboval som ....“ no tu sa zarazil. V tom momente totiž zistil, že Zayn tam nie je sám.

„Ahoj Niall. Už som tu. Toto je Kate. Včera som ti ju spomínal,“ prehovoril Zayn.

Zdvihla som ruku a zakývala som mu. Nevedela som, čo v tejto situácii robiť.

„Ahoj Kate, rád ťa spoznávam. Zayn mi už o tebe hovoril. Poď ďalej a cíť sa tu ako doma.“

Nervózne som sa usmiala a ešte pevnejšie som chytila Zayna za ruku. Nechcela som sa náhodou potknúť o nejaký maličký schodík a rozpľacnúť sa tam na zemi. Zayn sa objal okolo pása a voviedol ma do nejakej miestnosti. Predpokladala som, že je to obývačka, pretože som začula televízor.

„Ahojte chalani, toto je Kate,“ ozval sa opäť Zayn.

V tom momente som počula ako sa všetci zbehli pred nami.

„Ahoj Kate,“ pozdravil ma niekto a objal ma.

Ostatní sa len prizerali a ostali ticho.

„To bol Harry,“ povedal Zayn. „Ďalej toto je Louis. Povedz niečo, Loui.“

„Ehmm, ahoj.“

„A posledný je Liam.“

„Čau.“

„A to sú všetci z našej rodiny,“ povedal, „Dáš si niečo?“

„Áno, čaj. Ďakujem,“ riekla som potichu.

V tej chvíli mi pustil ruku a ja som mala pocit, akoby som padala do nejakej priepasti. Nohy mi prirástli k zemi, no aj kedy som sa mohla pohnúť, radšej by som ostala na mieste, aby som niečo nezvalila alebo sa o niečo nepotkla.

„Kate, poď si ku nám sadnúť,“ zavolal na mňa Liam odniekiaľ zľava. Otočila som sa smerom za hlasom, ale ostala som stáť na mieste.

„Ja nemôžem,“ odvetila som.

„A prečo by si nemohla. No tak, poď. Miesto ti urobíme,“ zakričal Harry.

„Keď ja,...“ začala som pomaly, no Zayn ma zachránil a dopovedal to.

„Kate nevidí. Pri nehode prišla o zrak. Mohli by ste jej niekto pomôcť, kým uvarím čaj?“

Cítila som ten šok na ich tvárach. Presne som si vedela predstaviť ich výrazy a to zdesenie v ich očiach. No na moje počudovanie by mi to až tak nevadilo. Stačilo mi, že mám Zayna. Vtom ku mne podišiel Niall a chytil ma za ruku.

„Tak teda poď, ukážem ti cestu.“

„Ďakujem,“ usmiala som sa na neho.

Zaviedol ma k ostatným, a ja som sa posadila na gauč.

„Takže ty si teda slepá? Aké to je?“ opýtal sa Loui.

„Louis!!! Prestaň byť taký netolerantný!“ okríkol ho Zayn z kuchyne.

„Prepáč,“ ospravedlnil sa mi Loui.

„To je v poriadku. Áno, som slepá. Pri tej nehode sa mi poškodila časť mozgu, ktorá kontroluje zrak. A aké to je. No, nič nevidíš. Čierna diera. Zatvor oči a skús si to,“ usmiala som sa.

Nerozumiem tomu, čo sa to so mnou stalo. Donedávna som mala v sebe bariéru, nedokázala som sa s nikým rozprávať, a nie to ešte o slepote. A teraz tu o tom dokonca vtipkujem. Za to všetko vďačím len a len Zaynovi. Odstránil hradbu, ktorú som si vystavala a dodal mi sebavedomia. Už som nebola tá tichá, neprístupná osoba, ktorá sa uzatvárala do seba. Opäť som to bola ja. Dievča s bláznivými nápadmi a hurónskym smiechom. Opäť som vedela vykúzliť úsmev na tvári a priateľsky sa porozprávať s cudzími.

„To si nemala hovoriť,“ zasmial sa Harry, „Teraz sa bude na neviem ako dlho hrať na slepého.“

„Aspoň nebudem sama,“ zasmiala som sa tiež, „ Ale nepodvádzaj, Loui.“

„Louis, NIE!!!“ zakričal Niall. No už asi bolo neskoro. Ozval sa rachot, akoby sa rozbilo sklo alebo zrkadlo.

„Zayn ťa zabije,“ zašepkal Liam.

„Čo je? Čo sa stalo?“ vbehol do obývačky splašený Zayn. Vtom však uvidel tú spúšť, čo narobil Louis a zakňučal. „Nieeee, moje zrkadloooo.“

V tom momente mi ho bolo tak ľúto. To zrkadlo mu bolo ako domáci miláčik. Tá ľútosť nad jeho stratou mnou otriasla.

„LOUIS TOMLINSON!!! JA ŤA ASI ZABIJEM!!!“ zakričal Zayn a rozbehol sa.

Zrazu sa strhla obrovská naháňačka a na zem padali rôzne časti nábytku. Nevedela som, kde práve sú a čo robia. Vtom ma za ruku chytil Harry a ťahal ma preč.

„Kam to ideme?“ pýtala som sa.

„Niekam preč. Najlepšie bude hore na poschodie. Aspoň kým sa neukľudnia. Mohli by nám ublížiť.“

„A kde sú ostatní? Niall a Liam?“

„Tu sme.“ Odvetili obaja naraz.

„Takže ich tam len tak necháte, kým si nepolámu väzy?“ opýtala som sa s obavami.

„Neboj sa, až tak ďaleko to nezájde. O pár minút bude ticho, uvidíš.“

Ani sme nemuseli čakať dlho a nastalo hrobové ticho. No to preťal hrozný krik.

„Harry! Liam! Niall! Rýchlo, pomôžte mi!“ začula som.