You Stole My Heart 2

Opäť som sa zobudila skoro ráno a už som nemohla zaspať. Tak som sa teda pobrala do kúpeľne upraviť sa a šla som spolu s Phoebe do kuchyne. Pripravila som si chlieb s maslom a džemom a najedla som sa. Potom si opäť zapla MTV a nasledoval denný rituál. Opäť dávali tú novú skupinu, no tentoraz ich prvý song s názvom What Makes You Beatiful. Po prvom refréne začal spievať sólo nejaký chalan. Mal zaujímavý hlas.

No vtom som sa zarazila. Počkať! Veď ten hlas som počula včera v parku. Keď som omylom vrazila do toho chalana, čo som mu skoro rozbila zrkadlo. Vedela som, že ten hlas odniekiaľ poznám. Teraz som už aj vedela odkiaľ. Bol to ten spevák z One Direction. Určite to bol on. Hlasy som si nikdy nesplietla.

Začala som si uvedomovať, že som včera stretla známeho speváka, o ktorom toľké množstvo dievčat sníva a ani som si to neuvedomila. Ale zarazilo ma, aký bol nepríjemný. Aj keby som ho videla, nemal dôvod na mňa tak vybehnúť. Som len človek preboha.

Môj názor na tých chalanov sa okamžite zmenil. Už to neboli tí obyčajní chalani, ktorí aj keď sa stalo slávnymi, tak to až tak neprežívali a nespyšneli. Už to boli chalani, ktorých sláva stúpala každou sekundou a to ich aj menilo. Možno si to ani neuvedomovali, ale už to neboli obyčajné decká a ani sa tak nesprávali.

Dlho som tam nad nimi lamentovala, až kým sa neotvorili vchodové dvere a dnu vošla Margaret.

„Ahoj, Caitlin. Už som doma!“ zvolala.

„Maggie!!! Som rada, že si doma. Strašne si mi chýbala,“ odvetila som a utekala som ju objať. Tuho sme sa vystískali a sadli sme si na gauč.

„Tak hovor. Čo máš nové?“ spýtala som sa jej.

„Ale, nič také prevratné. Škola celkom ujde, ako vždy a čo sa týka chalanov, ešte stále som s Jamesom. Ale ty hovor, ako si sa tu mala? Čo si robila?“ odvetila.

„Škola ide celkom dobre, kamarátov si už nehľadám, lebo nikomu neverím a chalani sa o mňa nezaujímajú. Veď koho by priťahovalo slepé dievča,“ povedala som smutne.

„Ale včera sa mi niečo prihodilo,“ spomenula som si. „Keď som bola s Phoebe v meste na prechádzke, omylom som do niekoho vrazila. Samozrejme, že mi vynadal, či som slepá alebo čo, no keď ma uvidel, tak sa ospravedlnil a zobral všetko na seba.“

„S tým si nerob starosti. To sa stáva aj mne,“ rýchlo riekla Maggie.

„Ale o to nejde. Vieš, kto bol ten chalan?“

„Kto to bol? No tak, nenapínaj ma,“ dožadovala sa odpovede.

„Poznáš tých chalanov, čo sa stali slávnymi vďaka X-Factoru?“

„Tí piati? Áno, poznám. To sú tí najkrajší chalani na svete!“ začala sa nad nimi rozplývať.

„Maggie? Vieš o tom, že máš priateľa?“ spýtala som sa jej zo smiechom.

„Ale iste, iste. No a čo s nimi.“

„No ten chalan, do ktorého som narazila bol jeden z nich.“

„Čože? To myslíš vážne? A ako to vieš?“

„Dnes som ten hlas spoznala z ich klipu, keď spieval.“

„Páni, tak ty si stretla jedného z 1D? To je neskutočné! Vieš, aké máš šťastie dievča?“

„Bolo by to lepšie, keby sme sa stretli za iných okolností a inak by reagoval. Veď bol na mňa odporný. Úplne som stratila chuť k ich pesničkám, aj keď sú dobré.“

„Tak to je pravda. Nemal sa k tebe zachovať tak hnusne,“ prisvedčila.

„Dobre. Zmeňme už prosím ťa tému. Nechcem sa už o nich baviť,“ poprosila som ju.

„Jasné, Kate. Čo keby sme sa vybrali nakupovať? Mám chuť minúť všetky svoje úspory,“ navrhla.

„No, bodlo by mi nejaké nové oblečenie. Tak teda poďme. Len si ešte skočím po peniaze.“

„Nie, nie. Nikam nepôjdeš. Dnes to bude na mňa. Mám veľmi dobrú náladu. Ideme!“ zavelila.

Chytila ma za ruku a ťahala ma z domu. Ledva som si stihla zobrať slnečné okuliare. Prešli sme sa na zastávku a medzitým mi rozprávala o jej kamarátoch a čo všetko sa dá v Manchestri robiť. Keď prišiel autobus, nasadli sme a zviezli sme sa na Oxford Street. Bola to jej obľúbená ulica. Vždy nakupovala iba tam.

Vystúpili sme a vybrali sme sa prehľadávať obchody. Maggie ma celý čas držala a do rúk mi strkala stovky vešiakov. Nakoniec som musela zaliezť do kabínky a všetko vyskúšať. Všetko mi sedelo, ale len pár vecí sa jej na mne páčila. Tie sme zobrali a zamierili k pokladni. Kým Maggie platila, ja som sa opierala o neďaleký stĺp a čakala som na ňu.

Vtom sa pri mne ozval hlas.

„Ahoj.“ Bol to ten chalan zo včera. Čo tu robí? Veď ho tu každý môže spoznať. A ako to, že si ma pamätá? Rozpráva sa vôbec so mnou? Asi nie, usúdila som a nereagovala som na pozdrav.

„Asi ma po včerajšku neznášaš. Prepáč, nechcel som sa zachovať tak odporne. Mal som zlý deň a na svoje zrkadielko som obzvlášť citlivý. Je to môj talizman, vieš.“

Tak to asi naozaj hovoril so mnou. Čo mu mám na to odvetiť?

„Ahoj, nevedela som, že sa rozprávaš so mnou. A čo sa týka včerajška, stáva sa. Zvykla som si, že na mňa ľudia občas vyletia,“ riekla som bez úsmevu. Bola pravda, že som ho nemala za to rada, ale nebudem mu to kydať do tváre. Nie som taká suka. Dúfala som, že sa tým náš rozhovor skončil.

„Som Zayn. Zayn Malik. A ty si?“

„Viem, kto si a nebudem kvôli tomu padať na kolená.“

„Au,“ zasmial sa, „ Máš teda ostrý jazyk.“

„To mám. Ešte niečo?“ odvrkla som.

„Prečo si na mňa taká hnusná. Viem, že som včera spravil chybu, ale ospravedlnil som sa.“

„Už som tu Kate. Môžeme ísť,“ podišla ku mne Maggie. „Ou, nie si ty náhodou...“ začala, ale nenechala som ju dokončiť.

„Už musíme ísť, Maggie. Poď.“ A ťahala som ju preč.

„Tak sa teda maj. A dúfam, že sa ešte stretneme,“ zakričal za mnou Zayn.

Neotočila som sa a ani som mu nič odpovedala. Nechcela som sa ním stretnúť. Keď si myslel, že mu padnem k nohám kvôli jeho sláve, a budem ho prosiť, aby sme sa ešte stretli tak bol na omyle.

„To bol ten z One Direction? Kate, bol to on?“ neverila vlastným očiam Maggie. „To do neho si vtedy vrazila?“

„Áno, to je on. Vraj sa volá Zayn Malik, ale mňa vôbec nezaujíma, kto to je. Len nejaký ďalší slávny nafúkaný chlapček,“ riekla som nahnevane.

„Bol strááášne sexy. A vyzeral celkom milo, ako sa tam s tebou pokúšal konverzovať,“ smiala sa. „O čom ste sa zhovárali.“

„To skôr on sa zhováral. Ešte raz sa ospravedlnil za včera a predstavil sa. Zrejme čakal, že sa hneď pred ním zosypem alebo začnem vrieskať a budem chcieť jeho podpis a fotku s ním. A tak som mu len odvetila, že kvôli nemu nemienim padnúť na kolená.“

„To si mu vážne povedala,“ smiala sa Maggie ako šialená. „Bože, prečo som nemohla vidieť ten jeho výraz. To sa teda musel tváriť.“

Aj ja som sa začala smiať a tak sme si sadli na lavičku.

„Aj ja by som chcela vidieť, ako sa zatváril. Určite mu to nebolo veľmi príjemné. Ale som už raz taká, a nebudem sa vzrušovať kvôli tomu, že sa mi prihovoril Zayn.“

„No ako myslíš,“ riekla Maggie. „Ideme už domov?“

„Môžeme. Neskutočne ma bolia nohy,“ usmiala som sa a pobrali sme sa k autobusu. Cesta domov prebehla v tichosti a ja som zatiaľ rozmýšľala nad tým, čo sa vlastne v tom obchode stalo. Keby som ho mohla vidieť, ako vyzerá, keď ho všetky tak zbožňujú. Ale musela som uznať, že bol milý. Nemusela som na neho byť až tak hnusná. Ale čo už. Stalo sa a kvôli tomu sa teraz nezabijem.