Moments 15

Celé poobedie som strávila tým, že som behala po rozličných druhoch obchodov a zháňala som si všetky potrebné veci. Dúfala som, že sa mi to podarí. Možno ne neprinesie ten pravý účinok, ale aspoň zo seba dostanem zlosť a uľaví sa mi.

Prichystala som sa naozaj svedomito. Dočista som sa vydrhla a natočila som si vlasy. Potom nasledoval jemný make-up, ceruzka, špirála, rúž, obyčajné čierne tričko s motívom, riflové kraťasy, čierne tenisky, náramky a okuliare. Síce sa už blížil večer, ale zapadajúce slnko ma ešte stále oslepovalo.

Keď som bola pripravená, vzala som si čiernu kabelku, kde som mala zbalené všetky veci a zbehla som pred dom. Akurát predo mnou zastavila motorka a Eric sa na mňa usmial. Zložil si prilbu a pobozkal ma. Snažila som sa predstierať, ako veľmi ho milujem a tak som do bozku vložila všetok svoj herecký talent. Dúfala som, že to postačovalo a nič si nevšimol.

Podal mi druhú prilbu a nasadla som za neho. Pevne som sa ho držala a vyštartovali sme. Po pár minútach sme zastavili pri malom hoteli v centre mesta. Zosadla som z motorky, stiahla som si prilbu a začudovane som sa spýtala:

„Tu bývaš?“

„Menšia zmena plánu. Doma je sestra a nechcem, aby nás rušila.“

„Skvelé,“ usmiala som sa nasilu. „Aspoň budeme sami.“

Super, toto mi ešte uľahčilo plány, ktoré sa teraz rozvinuli o pár maličkostí. Potom som k nemu podišla a vášnivo som ho pobozkala. Snažila som sa, aby to vyzeralo, akoby som na neho mala strašnú chuť.

Následne ma chytil za ruku a viedol ma po schodoch do hotelovej izby. Kartičkou otvoril dvere, pustil ma dnu a položil ju na stolík pri posteli. Usadila som sa a sledovala som ho. Z malej chladničky v rohu izby vytiahol víno. Nalial ho do pohárov a podal mi ten môj. Pripili sme si na nás a debatovali sme. Snažila som sa veľmi nepiť, a tak stiahol skoro celú fľašu sám.

Potom už začal byť nenásytný a vrhol sa na mňa. Ešte dobre, že som bola pripravená a nevzpierala som sa. Lebo ak áno, určite by ma držal ako v kliešťoch a zaobchádzal by so mnou hrubo. Tak si myslel, že to chcem aj ja, a mohla som sa slobodne rozhodovať.

Ľahol si na mňa a privalil ma svojim telom. Jemne som sa pousmiala a pretočila som sa. Teraz som bola na vrchu ja. Pomaly som mu vsunula ruky pod tričko a vhrnula som mu ho hore. Pretiahol si ho cez hlavu a už bol do pása nahý. Obkročmo som si na neho sadla a natiahla som sa za kabelkou.

Zachytil ma a opýtal sa:

„Čo sa deje? Hádam nechceš prestať!“

„Neboj, doniesla som menšie afrodiziakum,“ usmiala som sa a z tašky som vytiahla krabičku s jahodami, ktoré som doma namočila v čokoláde. Vybrala som jednu a vložila som si ju do úst. Olízala som ju a vzápätí som do nej zakusla. Druhú som dala do úst jemu. Boli pomerne malé, a tak sa ľahko prežúvali. Tretiu som si opäť vložila do úst, no zakusla som do nej len napoly. Druhú časť som vložila do úst jemu a pritom sme sa pobozkali.

Potom šli jahody bokom a ja som sa opäť natiahla do tašky.

„Mám tu ešte niečo,“ uškrnula som sa záhadne a vytiahla som putá.

Oči sa mu rozšírili prekvapením, no nenamietal.

„Takže ty to chceš radšej takto!“ usmial sa. „Ako chceš, budem tvojím otrokom.“

Spútala som mu ruky cez zábradlie postele a ten chudák ešte stále nič netušil. V mysli som sa usmiala a vyžívala som sa v pocite, že mi bezvýhradne dôveruje.

Nalepila som sa na jeho ústa a opäť som ho vášnivo bozkávala. Potom som prešla bozkami po krku, hrudi, bruchu, až som sa dostala k rázporku na jeho nohaviciach. Rozopla som mu ich a stiahla dole. Medzitým som mu ešte dala dole topánky, takže ostal ležať len v boxerkách a ponožkách.

S kabelky som vytiahla foťák a párkrát som ním cvakla. Tu už chlapec pochopil, že sa dostal do pasce. Že som s ním vôbec nemala v pláne spať.

„Čo to robíš?“

„Fotím si ťa. O prepáč, zabudla som sa ťa opýtať, či ti to neprekáža,“ zvolala som nevinným hlasom.

„Áno, prekáža mi to.“

„Prepáč, nemôžem to už vymazať. Neviem, kde je tlačidlo Delete.“

Nahnevane odfrkol. Ja som zatiaľ sedela na konci postele a pozerala som si tie fotky. Niečo im chýbalo. Už viem. Ešte stále nie je nahý. No to u mňa vyvolalo zábrany. Nedokážem mu stiahnuť aj boxerky a sfotiť ho nahého. Nezvládnem to. No musela som sa spamätať. Musíš to urobiť, inak tvoja pomsta nebude úplná, povedala som si.

A tak som všetky myšlienky, ktoré ma od toho odhovárali zatlačila do úzadia a usmiala som sa na neho.

„Niečo tým fotkám ešte chýba. Môžem ti dať dole aj zvyšok?“ spýtala som sa s predstieraným záujmom. No potom som nečakala na jeho odpoveď a chytila som mu spodky. Skočili na zemi vedľa nohavíc. Rýchlo som zobrala foťák a cvakla som ešte pár záberov. Teraz to bolo to pravé orechové.

„Prepáč, ale už je veľa hodín a ja musím ísť domov. Ou, nechcel by si kľúčik?“ zaštrngotala som zväzkom dvoch kľúčov.

Nič nevravel, len sa zúrivo metal a snažil sa vyslobodiť.

„To ti nepomôže, môj milovaný,“ riekla som zamilovane. „Ale budem taká milá, a nechám ti ich tu na stolíku dobre?“

Položila som kľúče na stolík oproti posteli, kam na neho nemohol dosiahnuť. Potom som sa zohla po jeho oblečenie a z riflí som vytiahla jeho mobil.

„Hmm, pekný kúsok. Stálo by to za to, predať ho. Ale až taká mrcha nebudem.“

Pustila som nejakú hudbu z playlistu a položila som ho ku kľúčom.

„Tieto veci by trebalo vyprať. Zanesiem ich po práčovne, dobre? Na tvoje meno. Tak sa maj.“

Podišla som k dverám, no vtom ma ešte niečo napadlo.

„A keby sa ti o dnešnej noci chcelo niekomu rozprávať a spomenúť ma, nezabudni, že mám fotky. Ahoj,“ povedala som veselo a zavrela som za sebou dvere.

Kráčala som po chodbe a na tvári sa mi usadil spokojný úsmev od ucha k uchu. Zablahoželala som si a pustila som sa dole schodmi. Vyšla som z hotela a zamierila som do nonstop čistiarne. Netušila som, prečo ju majú vždy otvorenú, ale teraz sa mi to zišlo.

Keď som vošla dnu, pozdravila som postaršej pani a podala som jej Ericove veci.

„Dobrý deň. Toto by som potrebovala dať vyčistiť. Je to priateľove a príde si po to neskôr a zaplatí to.“

Vyplnila som formulár s jeho menom a telefónnym číslom, poďakovala som sa a odišla som. Už nemám na krku nič, čo by sa ho týkalo. Navždy som s ním skončila. Jediný dôkaz jeho existencie budú fotky, ktoré pre istotu nevymažem, ale nebudem si ich ani pozerať. Uložím do laptopu do zaheslovaného súboru a už nikdy ich neuvidím, ak to nebude treba použiť proti nemu.

Tak rada by som vedela, ako sa odtiaľ dostane. Hihihi, pravdepodobne ho tam nájde až nejaká upratovačka, ktorá skamenie od hrôzy, keď ho tam uvidí pripútaného k posteli a nahého. V bruchu som pocítila hlad, a tak som zabočila doprava k Nando´s.

Vošla som bočným vchodom rovno ku pokladniam. Objednala som si 2x menu (myslela som aj na Lisu) a nechala som si to zabaliť. Keď som odchádzala von, začula som volať svoje meno. Otočila som sa na opätku a rozhliadla som sa. Z diaľky na mňa kývali 3 páry rúk. Niallove, Harryho a Louisove. Liam a Zayn sa radšej nepridávali. Chápala som ich. Zamierila som k ich stolu a prisadla som si.

„Čawte, chalani.“