Taken 25

Takže toto je 100. príspevok, tak som ho trošku predĺžila. Dúfam, že sa bude páčiť, je rozhodne lepší ako ten predtým. :-D
P.S.: Potrebovala by som nejaké nápady na krátku poviedku max 20 A4. Ak by vás niečo napadlo, napíšte koment. Téma môže byť o hocičom. Láska, dráma, scifi, dobrodružstvo, fakt čokoľvek, len aby sa to vošlo do 20 strán. Vďaka 

Vo Wolverhamptone som plánovala ostať len pár dní. Dosť na to, aby som si stihla zbaliť všetky svoje veci z izby do krabíc. Za dva dni som to mala všetko hotové, no rozhodla som sa, že tu ešte ostanem do konca víkendu. Rodičom som oznámila, že tohto roku oslavujem na Vianoce kamarátove narodeniny, takže tu nebudem, a tak mamina prichystala sviatočnú večeru o niečo skôr.

V nedeľu ráno som čakala v obývačke na trúbenie Harryho auta. Mal pre mňa prísť na svojom Land Roveri a pomôcť mi so škatuľami. Nebolo ich veľa, no nevedela som si predstaviť, že by som to niesla vo vlaku. S Chrisom som sa zase dohodla, že mi pomôže s vybaľovaním.

A tak o 11, keď som začula zvuk klaksóna, vyletela som vonku a šla som sa s ním pozdraviť. No na moje prekvapenie tam nebol sám. Spolu s ním prišli aj Zayn, Naill, Louis a nanešťastie aj Liam. Netušila som, či sa ponúkol sám alebo ho k tomu dotlačili, no keď som ho videla, všetky moje bunky v tele sa roztancovali.

Usmiala som sa na nich a podišla som k nim. Všetkých som pozdravila a nevedela som, či ich aj objať. S chalanmi by som nemala problém, ale bolo by to nezdvorilé, keby som objala všetkých okrem Liama. A ja som ho nechcela objímať. Nechcela som, aby mal pocit, že som sa cez to už dostala. No Harry podišiel ku mne a silno ma objal. Dal mi krátku pusu a pozdravil ma.

„Ahoj, Becks. Tak sme tu.“

„Nemyslela som si, že prídete všetci. Ako sa vmestíme do auta?“

„Neboj, to zvládneme. Liam chcel prísť pozrieť rodinu a chalani sa ponúkli, že pomôžu so škatuľami.“

„Ale ešte stále si mi nepovedal, ako sa zmestíme šiesti na 5 sedadiel,“ zasmiala som sa.

„Pôjdeš v kufri.“

„Si vtipný Styles. Ale vážne.“

„Tak budeš niekomu sedieť na kolenách.“

„Rád sa tej úlohy zmocním,“ usmial sa Louis so šibalským úsmevom. Vyzeral, akoby mal niečo na pláne. Nemala som veľkú chuť riskovať. Zrejme si všimli na mojom výraze, čo sa deje v mojej hlave, pretože sa Harry ozval:

„Neboj, ani sa ťa nedotkne. Ak áno, tak to schytá odo mňa.“

„Rozkaz, šéfe,“ zasalutoval Louis.

„Dobre, tak poďte dnu. Poviem mamke, že máme o pár hostí na obed navyše,“ vyšla som po chodníku a za mnou vykročili 4 osoby. Zastala som a pozrela som sa na cestu.

„Liam, ty nejdeš?“ opýtala som sa ho čo najpokojnejším hlasom.

„Nie, skočím pozrieť rodinu. Keď budete odchádzať, len mi prezvoňte a ja prídem,“ povedal a vykročil po chodníku k susednému domu.

„Tak poďte,“ zvolala som a voviedla som ich dnu. „Tu je obývačka, posaďte sa a cíťte sa tu ako doma. Ja idem za mamkou. O chvíľu som späť.“

Prešla som do kuchyne, odkiaľ sa šírila lahodná vôňa pečeného mäsa.

„Mami, prišlo trošku viac ľudí, ako sa predpovedalo.“

„Tak nejako som s tým počítala. Koľko nás bude?“

„S tebou a ockom 7.“

„Dobre, to zvládneme. Jedla máme dosť a dobrých ľudí sa všade zmestí.“

„A ty zlí  sa potlačíme,“ dokončila som so smiechom a vrátila som sa do obývačky.

„Tak, čo by ste radi?“

„Nepôjdeme sa niekam prejsť? Mohla by si nám to tu ukázať. Nejaké tvoje obľúbené miesta,“ ozval sa Zayn. Na tvári sa mi mihol bolestný výraz. Každé pekné miesto, kde som zažila úžasnú spomienku zo sebou prinášalo aj tú bolestivú. Harry to postrehol a hneď sa ozval:

„Mne sa nechce nikam ísť. Nič v zlom, Becky. Nemohli by sme ostať tu a pozrieť si nejaký film?“

„Tak dobre. Aj tak bude o chvíľku obed, takže by sme sa museli hneď vrátiť,“ odvetila som.

Ponúkla som im výber DVD-čiek, z ktorých si vybrali náhodne Fast And Furious 5. Celkom som sa výberu potešila, pretože tú sériu filmov som mala veľmi rada, a tak som sa uvelebila na gauči vedľa Harryho a sústredila som sa na obrazovku.

Akurát pár minút po skončení za nami prišla mamka, že obed je už na stole. Zoznámila som ju s chalanmi a usadili sme sa k stolu. Obed bol vynikajúci, presne taký, aký dokáže vykúzliť len mamina a samozrejme, že ju všetci chválili. Potom sme poznášali všetky škatule do auta a šla som sa rozlúčiť.

„Opatruj sa, moja,“ povedala mamka.

„A nezabudni nám párkrát za čas zavolať, dobre?“ odvetil ocko.

„Jasné, nemajte obavy. Budem v poriadku,“ objala som ich a šla som k chalanom. „Už ste dali vedieť Liamovi?“

„Áno, o pár minút by tu mal byť,“ riekol Harry.

„Tak moja, poď k tatínkovi na kolienka,“ smial sa Louis.

Zdesene som na neho pozrela. Tušila som, že má niečo za lubom. Bála som sa k nemu sadnúť.

„Harry?“ podišla som k nemu. „Nemohol by to auto riadiť niekto iný, aby som mohla sedieť s tebou a nie s Louisom. Mám strach z toho, čo chystá.“

„Heh, tak dobre,“ zasmial sa Harry. „Louis, šoféruješ,“ hodil mu kľúče.

Spoza rohu k nám podišiel Liam. Vyzeral divne, akoby plakal, no nikto to neriešil. A navyše ani nevyšiel od domu svojich rodičov. Prišiel z úplne inej strany. Kde bol?

Harry mi kázal, aby som nastúpila, že potom si presadnem k nemu na kolená a zatiaľ sa pobral k Liamovi. Fakt by ma zaujímalo, čo mu je.

Liam

Ráno sa chalani vychystali na cestu do Wolverhamptonu za Becky. Využil som príležitosť a šiel som s nimi za rodinou. No to bola len čiastočná pravda, prečo som tam chcel ísť.

Len čo sme dorazili, Harry zatrúbil a vystúpili sme z auta. Naskytol sa mi pohľad na ten dom, ktorý sa za tie roky vôbec nezmenil. Vyvolal vo mne neopísateľný pocit. Hlavou mi prúdili myšlienky, takže som ani nevnímal, kedy prišla Becky a o čom sa s chalanmi rozprávajú. Zachytil som, až keď vravela:

„Dobre, tak poďte dnu. Poviem mamke, že máme o pár hostí na obed navyše,“ vykročila po chodníku a za ňou sa pobrali všetci chalani. Všetci okrem mňa. Zrejme si uvedomila, že som tam ostal, pretože zastala a spýtala sa:

„Liam, ty nejdeš?“

„Nie, skočím pozrieť rodinu. Keď budete odchádzať, len mi prezvoňte a ja prídem,“ povedal som a vykročil som po chodníku k susednému domu. Bol to dom mojich rodičov. Tu som vyrastal, vďaka tomu som sa spoznal s Becky a tak ďalej. Chvíľu som tam s nimi obsedel, porozprával som im pár zážitkov, oni mi porozprávali tie svoje, a tak som sa vybral na prechádzku.

Vykročil som po známej ulici k prvej zastávke. Bola to fontána v parku, kde sme sa s Becky špiechali vodou, až sme nakoniec boli celí mokrí. Teraz v zime bola prázdna. Šiel som ďalej a prechádzal som všetky tie miesta, na ktorých sa niečo udialo. Od nášho prvého bozku až po prvý intímny dotyk.

Tie spomienky boli neskutočne skľučujúce. Netušil som, prečo to robím. Prečo vlastne chodím po všetkých tých miestach a pripomínam si to, čo sa už nikdy nestane. To, čo ma tak veľmi bolí. Prečo sa takto týram? Odpoveď som nepoznal.

Vedel som však, že ich musím vidieť. Aby som si pripomenul, že to všetko nebol len sen. Že sa to naozaj stalo, aj keď som to tak hlúpo ukončil. Neúmyselne. Bol tom tupec, no už to nenapravím. Čo sa stalo, už sa neodstane. Rebecca ma teraz nenávidí za všetky moje činy, takže aj posledná malinká iskrička nádeje, ktorá bola vzkriesená v tú noc, keď sme sa znovu stretli, pomaly ale isto vyhasínala.

Odrazu mi zapípal mobil a na displeji sa objavila správa od Harryho: ´Končíme, príď k autu.´

Pobral som sa naspäť k tomu domu, pri ktorom vychádzali na povrch tie najhoršie myšlienky. Po ceste som si z tváre zmazal posledné stopy sĺz, ktoré mi pri tých spomienkach vytryskli a vyšiel som spoza kúta k ostatným.

Keď ma Becky zbadala, začudovane sa na mňa dívala. Zrejme si všimla, že niečo so mnou nie je v poriadku. Mala ma dokonale prečítaného. No potom sa len otočila a nastúpila do auta. Bez záujmu. Moja nálada klesla ešte nižšie. Harry podišiel ku mne a zastavil ma dosť ďaleko od auta.

„Prečo si to urobil?“

„Čo?“ nechápal som.

„Prečo si sa bol prejsť po všetkých tých miestach, aby si sa mučil?“

„Ako ... ako o tom vieš?“ spýtal som sa prekvapene.

„Becky mi o vás vravela. Vtedy v Austrálii po vašej hádke. Domyslel som si, kde si bol, keď si neprichádzal smerom od vášho domu.“

„Aha.“

„Tak odpovieš mi? Prečo sa tak trápiš? Miluješ ju?“

„Netuším, prečo som to urobil. Musel som ich navštíviť. Všetky tie miesta. Musel som vedieť, že sa to naozaj stalo, a že to nie je len nejaký hlúpy sen. A ... áno, milujem ju,“ priznal som. „Nikdy som ju milovať neprestal.“

„Tak o ňu bojuj, človeče!“

„A ako? Nenávidí ma. A chápem prečo. Bol som úplný idiot, keď som to spravil. Ani neviem, ako sa to vlastne stalo. A navyše ... už má teba. Je s tebou šťastná. To mi stačí.“

„My spolu nie sme. Netvoríme pár.“

„Ako to? Veď sme stále spolu. Objímate sa, bozkávate sa, spíte spolu.“

„Ani jeden z nás dvoch necíti k tomu druhému lásku. Je to len čistá príťažlivosť a vášeň. Nič iné v tom nie je.“

„Čože? Ako to?“

„Becky ťa stále miluje.“

„Ako to vieš?“

„Ver mi. Viem to. Aj keď mi to nepovedala priamo do očí, vidím jej reakcie vždy, keď ťa spomeniem. Presne viem, kedy na teba myslí.“

„Ako to? Veď ma nenávidí. Musí ma predsa nenávidieť za to, čo som jej spravil!“ odvetil som, no v moje srdce plesalo. Iskra opäť vzplanula ohňom a ja som pocítil aspoň maličkú nádej.

„Nie je to úplne tak. Veľmi si ju sklamal. Dosť dlho ju to bolelo hneď po tvojom odchode. Veď si to počul, sama ti to vykričala. A aj teraz v Sydney sa veľmi trápila, no myslím, že sa už cez to preniesla a tvoju prítomnosť aj osobu zvláda celkom v pohode. Súhlasila s Louisovou oslavou. Navonok sa možno tvári, že už sa cez to preniesla a absolútne nič necíti, no jej srdce bije pre teba Liam, tak o ňu, dopekla, bojuj!“ zatriasol mnou.

Všetky bunky sa vo mne prebudili a v hlave sa mi rodil plán.

„Musím si ju získať späť!“

„Presne tak.“

„Ale potrebujem tvoju pomoc.“

„V čomkoľvek, braček,“ usmial sa.

Aj na mojej tvári spočinul úsmev, a až potom sme sa pobrali k autu. Nastúpil som vedľa k Louimu a Harry dozadu. Na jeho kolenách sedela Becky. Za iných okolností by som žiarlil ako blázon, no teraz som vedel, čo je vo veci. Bol som pokojný a premýšľal som nad zajtrajškom. Dúfam, že to vyjde.