Taken 12

Ľudia!!!! Pozerali ste Liama a Nialla a Zayna??? Ja som nestihla bo som kukala na televízore debilny Fear Factor :'( .. joooooooooooj :'( ...  nenahravali ste to niekto? :(

Dni plynuli a ja som sa každý deň v Londýne užívala. Tentoraz som už nechodila vonku len s Chrisom ale aj s Danielle. Častokrát sme len tak zašli na kávu alebo sa prejsť do parku. Boli sme si čím ďalej bližšie, až sa z nás stala nerozlučná dvojica. Takmer taká ako s Chrisom.

Raz, keď som bola v parku s Danielle, Chris šiel okolo. Keď ma uvidel, nahlas zakričal:

„Hviezdička!!! Čo ty tu?“

V momente som očervenela ako paprika. Cítila som na sebe Daniellin pohľad, no nedokázala som sa na ňu pozrieť. Chris podišiel k nám a ja som sa postavila a objala som ho.

„Ahoj, Chris. Som tu s kamarátkou.“

„Tak to je to dievča, ktoré mi ťa ukradlo? S kým sa mám teraz chodiť prechádzať, hmmm?“ povedal vážne. Ja som vedela, že žartuje, no Dan nemala ani poňatia.

„P-p-prepáč, nechcela som byť sama doma, tak som ju volala na prechádzku,“ zakoktala sa.

Obaja sme vybuchli smiechom až sme sa chytali za bruchá. Dan na nás najprv nechápavo pozerala, no potom pochopila, že žartoval a zľahka sa usmiala.

„To nebolo vtipné!“

„Ale bolo,“ oponovala som jej ešte stále sa smejúc. „Mala si sa vidieť.“

To už Danielle nevydržala a začala sa smiať s nami. Keď sme konečne prestali, Chris sa posadil ku nám a povedal:

„Becky, sklamala si ma.“

„Čože? Prečo? Čo som urobila?“ čudovala som sa.

„Za tie roky v Amerike si zabudla na slušné správanie. Prečo si nás ešte stále nezoznámila?“

„Ahaaa, jasné. Chris toto je Danielle. Danielle toto je Chris.“

„Teší ma,“ podal jej cezo mňa ruku Chris. Dan sa usmiala a tiež mu podala svoju ruku. Všimla som si jemný náznak červene na jej lícach. Tak na toto si neskôr posvietim!

Viedli sme obyčajný rozhovor o bežných veciach, no potom musel Chris odísť, pretože mal večernú prednášku. Rozlúčili sme sa, poobjímali, postrapatil mi vlasy, dal pusu na líce a odbehol preč. Sadla som si naspäť k Danielle na lavičku a cítila som na sebe jej pohľad.

„Čo je?“

„Nechceš mi niečo povedať?“

„Ja? A čo by som mala?“

„No napríklad, že máš priateľa?“

Opäť som vybuchla smiechom. „Čože? Chrisa? To nie je môj priateľ.“

„Toto ti nezožeriem. Vidím, čo medzi vami je. To oslovenie „hviezdička“ a tá rozlúčka?“

„Sme len kamaráti. Veľmi dobrý kamaráti. Poznáme sa od detstva a sme ako súrodenci. Hviezdička je moja prezývka. Teda vlastne nie je, pretože nikomu nedovolím, aby ma tak volal, len jemu. Neviem prečo, už som si na to zvykla. A čo sa týka rozlúčky, bežne sa tak lúčime.“

„Tak potom mi vysvetli, ako je možné, že nie ste spolu. Poznáš ho ako svoju dlaň a on teba takisto. Veľmi dobre si rozumiete a navyše je taký krásavec. Neverím, že ťa aspoň trochu nepriťahuje. Určite ste niečo medzi sebou mali. Priznaj sa!“

„Heeej, nie si ty náhodou šťastne zadaná?“

„To sem nepatrí. Nesnaž sa vyhnúť odpovedi!“

„Tak fajn. Nie Chris ma nikdy nepriťahoval. Uvedomujem si, že je fešák a vnímam ho tak, ale v mojom živote okrem môjho ex nebol nikto, kto si ma tak získal.“

„A nemali ste spolu vôbec ale vôbec nič? Ani pusu?“

Mlčala som. Spomenula som si na ten večer, keď som prišla do Londýna. V mysli som si tú situáciu neraz prechádzala.

„Ja som to vedela!“ skríkla Danielle.

„Čože?“ prebrala som sa z myšlienok do reality.

„Vedela som, že ste spolu museli niečo mať.“

„Vlastne to nič nebolo. Nebol v tom žiaden cit ani nič.“

„Čo sa stalo? Hovor!“

„V ten večer, keď som prišla do Londýna, sme sa stretli a on ma pozval na párty k jeho kamošovi. Keď sme odtiaľ chceli odísť, jeden opitý chalan nás zastavil a začal nás obťažovať. Teda skôr mňa. Chris to zahral, že sme pár, ale on nechcel uveriť, a tak ma pobozkal. Potom si aj tak dovoľoval, tak mu Chris jednu vrazil a odišli sme odtiaľ. Odprevadil ma domov a viac sme sa o tom nerozprávali. To je všetko.“

„A?“

„Aké a?“

„Cítila si pri tom niečo?“

„Najprv som si myslela, že to ublíži nášmu priateľstvu, ale vôbec nič som necítila. Žiadna vášeň, nič. Myslím, že ani on. Medzi nami nie je chémia. Boli sme predurčený byť najlepší priatelia.“

„To je škoda. Boli by sme spolu takí zlatí. Veď je chutný. A navyše milý a vychovaný. Takého chalana nenájdeš na každom kroku,“ povedala zasnene.

„Danielle!“ okríkla som ju.

„Čo je?“

„Už zase. Nemáš náhodou priateľa, ktorého miluješ a nevymenila by si ho za nič na svete?“

„Áno, áno. Je perfektný. Dokonalý. Len som sa trošku nechala uniesť.“

„Tak dobre,“ usmiala som sa. „Zmeňme tému.“

„Bože môj. Už len posledná skúška zajtra s Nicole, týždeň voľna a letíme do Ameriky!!!“

„Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Precestujem celý svet. To bol vždy môj sen, navštíviť niektoré mestá.“

„Presne, aj môj.“

Zanietene sme sa rozprávali o všetkých miestach, ktoré sme navštívili a ktoré by sme ešte chceli navštíviť. Potom o všetkých snoch, ktoré si chceme splniť a podobne. Sľúbila som jej, že ju povodím po LA a ukážem jej najlepšie butiky. Ona mi zase sľúbila to isté v Paríži. Presný zoznam miest, kde budeme sme ešte nevedeli, no dúfali sme, že aspoň polovica vysnívaných miest na našom imaginárnom zozname sa týmto turné vyškrtne.

Večer sme sa voľky-nevoľky rozlúčili a pobrali sme sa každá vlastným smerom. Len čo som sa ocitla vo svojej posteli, nedokázala som sa z nej zdvihnúť. A tak som zaspala oblečená v rifliach a tričku a kašľala som na všetko.

Posledný tréning s Nicole prebehol bez ťažkostí. Bola to úžasná baba, s ktorou sme si super rozumeli. Bola k nám milá a nesekírovala nás za každú maličkosť ako nejaká namyslená fiflena. A práve preto sa mi páčila.

Po tréningu som sa s Danielle rozlúčila, aj keď len na týždeň a šla som do parku na stretnutie s Chrisom. Chvíľu sme sa rozprávali a potom ma odviezol do hotela, kde som už mala zbalené kufre a následne na stanicu. Tam som ho smutná objímala, akoby sme sa už nemali nikdy vidieť. Vyšla my aj jedna slza, no rýchlo som si ju zotrela, aby ju nevidel.

Aj na ňom bolo vidno, že môj odchod nesie ťažko, no snažil sa ma rozveseliť. Sľúbili sme si, že si budeme volať a písať, a že keď sa vrátim, určite za ním prídem do Londýna. Potom som ho naposledy objala a nastúpila som do vlaku. Ešte naposledy som sa otočila, usmiala som sa a zakývala mu a dvere sa zavreli.

Odišla som domov, užiť si pár dní s rodinou, a potom to príde. Začne sa môj nový život tancujúcej hviezdy. Polrok cestovania po celom svete a tancovania pre divákov. A sen, ktorý som tak často snívala, sa začne meniť na skutočnosť.