Taken 7

31. marec. Konečne je tú tá tanečná šou. Zobudila som sa skoro ráno a už som nedokázala zaspať. Každá bunka v mojom tele tancovala a nedala si pokoja. A tak som vstala z postele a zapla si televízor, či nepôjde nejaký dobrý film. Na Filmbox-e práve začínal Hangover a tak som sa pohodlne usadila na gauči a zapozerala som sa do jednou z mojich obľúbených komédií. 

Len čo film skončil, pocítila som v žalúdku hlad a v ľadničke som ako naschvál nič nemala. Treba ísť teda do obchodu. Obliekla som sa a zbehla som cez ulicu do supermarketu. Nakúpila som kopu ovocia a zeleniny, no taktiež nejaké pečivo, čokoládu v tyčinke a iné veci. Dnes som sladké potrebovala, aby som sa upokojila pred vystúpením.

Celý nákup som odniesla do bytu a uložila do ľadničky. Vajíčka som nechala na drese a vytiahla som panvicu. Spravila som si praženicu a vzala som si ju pred televízor, kde práve púšťali Amazing Race. Pomaly som sa najedla a netušila som, čo budem do štvrtej poobede robiť. Bolo ešte len 10 hodín ráno a ja som sa tak veľmi nudila.

Rozhodla som sa, že sa prejdem do parku a spravím nejaké fotky. Od mala som mala fotoaparát v ruke a fotila som každú maličkosť, ktorá mi prišla zaujímavá. Bolo to moje druhé hobby. No odkedy som nastúpila na školu v LA, na fotenie som už nemala čas. A tak som sa rozhodla využiť voľný deň a užiť si ho fotografovaním.

S mini kabelkou, kde som mala len mobil, MP3-ku, kľúče a nejaké peniaze som sa vybrala von na ulicu. Samozrejme, že foťák nesmel chýbať. Ten mi visel na krku, aby bol poruke. Vykračovala som si ulicami Los Angeles a hľadala som nejaké vhodné objekty. Spravila som pár fotiek na móle a pláži, v Beverly Hills, v nejakom neznámom parku s jazierkom, kde boli kačky, a samozrejme nesmel chýbal nápis Hollywood.

Po dvoch hodinách som už z toho chodenia bola unavená, tak som si našla najbližšiu reštauráciu a objednala som si so sebou Mexický šalát. Prešla som sa naspäť do parku a sadla som si na lavičku. Pozorovala som vtáky v korunách stromov, kačice na jazierku či veveričku prebiehajúcu cez chodník.

Obďaleč som zbadala nejakého chlapca, ako sedí na tráve pri jazierku a hádže doň kúsky chleba. Hromadili sa pri ňom desiatky kačíc. Vyzerať byť tak pohrúžený do svojej činnosti, že som položila šalát na lavičku a rýchlo som ho odfotila. Bol to pekný záber.

Rýchlo som dojedla šalát a pobrala som sa domov. Už bola 1 poobede, a tak som sa musela poponáhľať. O druhej sa mala konať generálka. Rýchlo som si zbalila veci a utekala som na autobus. Stihla som ho na poslednú chvíľu a zvyšok cesty som sa pokojne pozerala von oknom.

Do školy som sa dostala 15 minút pred začiatkom skúšky, a tak som sa stihla prezliecť, nalíčiť a upraviť vlasy na moje prvé vystúpenie. Medzi ním a tým druhým som mala polhodinovú pauzu, a tak mala mať čas na prezlečenie.

Len čo som bola hotová, rýchlo som sa zaradila na  pódium k ostatným a čakala som na pokyny. Okrem mňa som tam napočítala ďalších 9 ľudí. Dostali sme čísla, aby sme vedeli, v akom poradí budeme vystupovať a poslali nás sadnúť si do javiska. Postupne každý predviedol obe svoje čísla a vrátili sme sa dozadu.

Necelú hodinu sme čakali, kým sa javisko zaplní študentmi, rodičmi, učiteľmi a nádejnými zamestnávateľmi. Moji rodičia nemohli prísť, a tak som bola trošku smutná, no zatienil to príchod asi 10 osôb, ktorý si sadni dopredu na rezervované miesta. To budú oni. Na nich musím zapôsobiť.

Keď sa celá sála zaplnila, predstúpil riaditeľ a predniesol príhovor. A potom sa to začalo. Študenti sa striedali sa javisku a vždy po skončení tanca sa ozval celou sálou búrlivý potlesk. Mala som číslo 6, a keď na mňa prišiel rad, opäť som si zopakovala svoju formulku, že som úžasná, nemusím sa ničoho báť a všetko dobre dopadne, a až potom som vyšla do tmy na javisko.

Len čo začala hudba hrať, osvetlil ma reflektor a pocítila som vzrušenie. Celé telo mi ovládla dokonalá radosť a ja som cítila, akoby som sa vznášala nad parketom. Nevnímala som svoje publikum, preciťovala som len to zúfalstvo, ktoré som prejavovala tancom. Po záverečnej póze sa spustil opäť spustil potlesk a pár ľudí aj vstalo zo svojich sedadiel. Šťastne som sa usmievala a poklonila som sa. Následne vystupovali ďalší študenti a začalo druhé kolo. Medzitým som sa stihla prezliecť na druhé vystúpenie a už som bola na pódiu opäť vo svetle reflektorov a dokonale som si to užívala.

Len čo sa show skončila, prezliekla som sa späť a vyšla som zo šatne. Prechádzala som chodbou k východu, keď ma zrazu niekto zastavil.

„Slečna Piercová?“

„Áno, to som ja,“ otočila som sa tvárou k mužovi okolo 30-ky.

„Videl som vás tancovať. To čo ste predviedli, bolo vážne šokujúce. Ešte som na týchto vystúpeniach nevidel takúto tanečníčku.“

„Ďakujem vám. Tanec je môj život. Venujem sa mu už odkedy viem chodiť.“

„To aj vidno. Máte veľmi dobre vycvičený rytmus, tancujete čisto a taktiež ovládate skvelé prvky. Niektoré z nich som ešte nikdy nevidel.“

„Choreografie si vymýšľam sama a taktiež aj niektoré prvky v nich.“

„Ste naozaj talentovaná. Ale nepredstavil som sa vám. Volám sa Luke Dutchman a som hudobný producent. Môj klient práve pripravuje svetové turné a potrebujeme tanečníkov. Mali by ste záujem?“

„Čože? To myslíte vážne? Tancovať na turné? To je snáď sen!“ zvýskla som nadšene.

„Tak to som rád. Veľmi radi by sme vás mali vo svojom tíme. Tu máte moju vizitku. Dohodnite sa s rodičmi a zavolajte mi, aby sme mohli podpísať zmluvu ak budete súhlasiť.“

„Áno, iste. Bože môj, o tomto sa mi snívalo. Toto je snáď sen,“ neveriacky som opakovala.

„Ubezpečujem vás, že je to skutočnosť. Máte neskutočný talent,“ usmial sa na mňa Luke. „Ak by si mala nejaké otázky, kedykoľvek mi môžeš zavolať, vo dne v noci.“

„Áno, ďakujem vám veľmi pekne. Splnili ste mi môj životný sen a všetko o čo som sa doteraz snažila.“

„Tak teda dobre. Ozvi sa mi najneskôr do týždňa, aby som sa mohol zariadiť áno.“

„Iste. Ešte raz vám ďakujem,“ povedala som s úžasom a on sa pomaly vybral chodbou preč. Vtom ma napadla otázka.

„Pán Dutchman, môžem sa ešte niečo spýtať?“ zvolala som za ním.

„Volaj ma Luke. Pán Dutchman znie strašne staro,“ usmial sa.

„Kto je ten váš klient? Pre koho by som pracovala?“

„Nicole Scherzinger.“

„O môj bože!!!!“ skríkla som. „To snáď nie je pravda?!?! Spolupracovať s Nicole? Žartujete?“

„Nie, nežartujem.“

„Očakávajte môj telefonát v čo najkratšom čase. Nemám absolútne žiaden dôvod neprijať túto skvelú ponuku. S Nicole Scherzinger! O môj bože!“

„Tak to som rád. Budem čakať. Maj sa.“

„Dovidenia,“ zavolala som za ním a ešte stále v šoku som tam stála na chodbe úplne sama. Hneď, čo som sa aspoň trošku spamätala s tohto príjemného šoku, vytočila som na mobile číslo a volala som. Asi na jedenáste zvonenie sa ozvalo zaspatým hlasom:

„Áno? Kto to je?“

„Chris!!! Hádaj, čo sa stalo?“

„Becky? To si ty? Čo sa stalo? Ešte nikdy si mi nevolala o 2 v noci.“

„Dostala som to!!!“

„Čože? Ale veď mi nemusíš oznamovať, kedy máš svoje dni,“ povedal nechápavo.

„Nie, Chris,“ zasmiala som sa. „Nemám krámy. Dostala som ponuku. Práve bol za mnou jeden producent!“

„Aaaaaaa. Čože? Už som hore. No tak, rozprávaj!!!“

„Keď sa skončilo vystúpenie, tak si ma počkal na chodbe, vychvaľoval môj tanec do nebies a potom mi ponúkol miesto tanečníčky na svetovom turné Nicole Scherzinger! Veril by si tomu? NIcole!!!“

„Ty žartuješ? To nemyslíš vážne?!“

„Ani ja tomu nemôžem uveriť. Budem tancovať pre Nicole!!! Ešte stále si myslím, že to je sen!“

„Ja som ti to hovoril! Hovoril som ti, že ty to raz dotiahneš ďaleko!“

„Ja viem. Bože môj, ale NIcole Scherzinger. Kto by si to bol pomyslel! Veď ona má také skvelé choreografie! Ja sa tak teším, Chris!“

„To ti verím. Teším sa s tebou. Potom ma s ňou zoznámiš?“

„Jasné, ako by som nemohla.“

„Super. Tak gratulujem. Ozvi sa, keď budeš mať niečo nové, dobre?“

„Iste. Čaw!“ pozdravila som ho a vypla. Bože môj. Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Noc nenoc, musím okamžite zavolať rodičom a povedať im to.

 šaty na súčasný tanec

šaty na Lamberta