Moments 16

Niall

Opäť sme raz zašli do Nando´s. Chalani už boli z toho totálne otrávení, no ešte stále sa mi ich podarilo presvedčiť. Objednali sme si a sadli do voľného boxu v kúte. Ešte sme ani nezačali jesť a už Harry kričí:

„Chloe!!!“

Čože? Ona je tu? Kde? A potom som ju zbadal. Už už sa chystala odísť, keď ju Harry zavolal. Zdvihol som ruky a zakýval som jej, aby nás videla. Harry sa tiež pridal a Loui nás napodobňoval a robil si z toho srandu.

Keď nás zbadala, usmiala sa a pobrala sa k nám.

„Čawte, chalani,“ pozdravila nás a sadla si na voľné miesto vedľa mňa a Liama.

„Ahoj,“ odvetili sme všetci naraz.

„Vy už musíte byť ako pätorčatá, keď už aj naraz hovoríte,“ zasmiala sa.

„No vieš, keď spolu bývame, tak sme si zvykli,“ odvetil Liam.

„A čo ty tu? Nemala si byť s Ericom?“ opýtal som sa.

„Práve od neho idem. Len som cestou domov vyhladla, tak som si prišla niečo zobrať. A keď už som brala sebe, tak som pýtala dvakrát, rovno aj pre Lisu.“

„Kto je Lisa?“ vyzvedal so záujmom Harry.

„Moja kamoška,“ zasmiala sa.

„Harry, bacha. Nezačínaj zase,“ napomenul ho Liam.

„Čo, veď ja len ...“ začal sa obraňovať.

„Len aby,“ zasmial sa Zayn.

„O čo tu ide?“ nechápala Chloe.

„Harry sa zaujíma o každú sukňu, ktorá prejde okolo. A navyše je pre teba primladá,“ dodám.

„Primladá? Veď má 17. Koľko máš ty Harry?“

„18.“

„No vidíš, to je len ročný rozdiel.“

„Áno, lenže Harry je na staršie,“ smeje sa Zayn.

„To, že som chodil s Caroline neznamená, že uprednostňujem len staršie ženy. Toto asi so mnou pôjde až do hrobu, čo?“ rozčuľuje sa Harry.

„Pokoj, kámo,“ smeje sa Louis.

Chloe len nechápavo pozerá raz na jedného, raz na druhého a snaží sa pochopiť, o čo tu ide.

„To je ťažké na vysvetľovanie,“ poviem jej potichu, zatiaľ čo sa Harry s Louisom škriepia. No u nich je to bežné, že sa tak naťahujú. „Povieš mi o tom tvojom pláne?“

„Teraz? Pred všetkými?“

„Tak ťa odprevadím domov a po ceste mi to môžeš rozpovedať, hm?“

„Keď ja neviem.“

„No tak. Nenechaj sa presviedčať. Sľúbila si, že mi to povieš.“

„Tak teda dobre,“ súhlasí a mne zaplesá srdce od radosti. Opäť budeme sami.

„Idem sa prejsť s Chloe. Majte sa zatiaľ,“ poviem nahlas. Všetky hlavy sa otočia ku mne a vypliešťajú na mňa oči, akoby som povedal niečo šialené. Ako prvý sa spamätá Louis a začne si uťahovať.

„Dávaj si bacha, Chloe. Niall po tebe ide.“

„Nie, nejdem. Zmĺkni, Louis,“ odvetil som rýchlo a začervenal som sa. Dúfal som, že si to nikto nevšimol a hlavne nie ona.

„Ale, no tak, Niall. Nehraj to pred nami. Nám môžeš povedať pravdu,“ pridal sa Harry.

„Presne, priznaj sa Niall. Veď ste furt spolu,“ zaútočil na mňa Zayn.

„Už aj ty? Bože môj, sme len kamaráti, nemôžete nás nechať na pokoji? Poď Chloe, bo nás tu ešte prevalcujú. Čawte.“

Zdvihli sme sa a vyšli sme von.

„Prepáč im to správanie,“ ospravedlňoval som ich.

„To je v pohode. Neprekážalo mi to,“ usmiala sa.

„Tak teda dobre. Ale vráťme sa k Ericovi. Čo si mu vyviedla? Strašne ma to zaujíma,“ usmial sa.

Potom mi porozprávala každý detail toto večera, od momentu, keď po ňu prišiel, až kým mu nezobrala oblečenie a neodišla s ním preč. Smial som sa ako blázon.

„To si mu vážne urobila?“

„Áno, zaslúžil si lekciu,“ usmiala sa.

„Tak ale to si mu teda poriadne naložila. Čo ak za tebou príde?“

„Nepríde, aspoň nie so zlými úmyslami. Pohrozila som mu fotkami.“

„Ty si teda číslo. Teba by som si teda nechcel znepriateliť.“

Odrazu zvážnela.

„Tu nešlo o nepriateľstvo. Ranil ma a myslel si, že ma podlo využije. Nenechám sa predsa zneužívať.“

„Áno, v tom máš pravdu,“ súhlasil som.

Neodpovedala na to nič a potichu sme sa blížili k domu. Znenazdania zastavila. Odbočila doľava k padnutému kmeňu a sadla si na neho. Ešte stále som stál na ceste asi 5 metrov od nej. Podišiel som k nej a prisadol som si.

„Prečo si zastavila?“

„Ešte nechcem ísť domov. Lisa sa na mňa hneď vrhne a bude ma bombardovať otázkami o Ericovi. Nemám náladu hovoriť o tom znovu. Nie teraz.“

„Ako chceš. Ja sa nesťažujem.“

Na chvíľu opäť mlčala. Nevedel som, či mám niečo povedať, alebo radšej čakať, kým prehovorí ona. No potom sa ozvala:

„Je to pravda, čo povedal Louis?“

Totálne my zaskočila. Srdce mi začali splašene poletovať a pozeral som do zeme.

„Čo presne myslíš?“

„Keď vravel, že po mne ideš.“

Zaváhal som. Cítil som jej pohľad na sebe a musel som sa na ňu pozrieť. V momente, keď sa naše oči stretli, cítil som sa ako zhypnotizovaný. Nemohol som od nej odtrhnúť zrak. Rozmýšľal som, čo jej odpovedať. Rozhodol som sa pre úprimnosť.

„Nie je to presne tak, že po tebe idem, ale ... áno, páčiš sa mi,“ zašepkal som.

Pozerala mi do očí a mlčala. Už som si myslel, že vstane a odíde preč, keď v tom ma náhle prekvapila. Z ničoho nič sa ku mne približovala. V hrdle som mal úplnú púšť a nedokázal som sa ani pohnúť. Sledoval som len jej oči, ktoré sa čoraz viac približovali.

Mohlo to trvať asi sekundu, no mne to pripadalo ako hodiny. V momente, keď sa jej pery dotkli mojich, telom mi preletel elektrický náboj. Jej bozk bol spočiatku váhavý a nesmelý, no keď vycítila, že sa neplánujem odtiahnuť, chytila ma rukami okolo krku a prsty mi vplietla do vlasov. Prehĺbil som ten bozk a pritiahol som si ju bližšie k sebe. Chcel som, aby tento moment trval večne.