Taken 22

V 20.časti som zabudla pridať jeden obrázok, tak ak by ste ho chceli vidieť, už je tam :-)

„Danielle? Preboha, čo sa ti stalo?“ zvolala som a utekala som k nej. Dan sedela na posteli schúlená do klbka a srdcervúco plakala. Mohla som si domyslieť, čo sa stalo, no v tej chvíli ma to nenapadlo. Zodvihla hlavu a pozrela sa na mňa. V jej očiach sa zračila bolesť, smútok a nenávisť. Zmrazilo ma. Tá nenávisť bola určená mne. Vedela som to.

„Danielle, prepáč. Veľmi ma to mrzí!“ ospravedlňovala som sa a podišla som k nej. Chcela som ju objať a upokojiť, no vytrhla sa mi.

„Nechaj ma na pokoji!“ zamrmlala.

„Danielle, no tak. Prosím ťa. Liam miluje len a len teba. To, čo sa tam udialo bolo len o našej minulosti, ktorá už definitívne skončila. Už sme na seba zabudli!“

„On nezabudol,“ zašepkala sotva pohybujúc perami. Stuhla som.

„Čože?“

„On nezabudol. Ešte stále ťa miluje. Ani nevieš, ako si mu celý ten čas chýbala. Bola som len náplasťou, akýmsi utlmujúcim prostriedkom na jeho zlomené srdce. Nikdy ma nemiloval celým svojím srdcom. To vždy patrilo a aj patrí tebe!“ zvýšila hlas.

„Nie, to nie je pravda! Ako to môžeš povedať? Veď sme sa dva roky nevideli. To on sa na mňa vykašľal, tak prečo by ma teraz miloval. Vykašľal sa na mňa pre teba, pretože sa zamiloval. To,č o medzi nami bolo je už dávno preč!“

„Prepáč mi to!“ ospravedlnila sa Dan.

„Čože? Prečo sa ospravedlňuješ ty mne? To predsa ja ... ja som tá, ktorá by sa mala ospravedlniť. Keby nebolo mňa, boli by ste doteraz s Liamom šťastní a nič by sa nezmenilo.“

„Nie je to tak. Nemôžeš zmeniť to, že ste spolu niekedy chodili. A ja to musím akceptovať. Nemôžem ťa viniť z niečoho, za čo nemôžeš. Prepáč.“

„Vážne Dan. Ja ti nemám, čo odpúšťať. Ty prepáč mne!“

„Tak si odpusťme navzájom, dobre? Nechcem prísť o najlepšiu kamarátku.“

„Ani ja ťa nechcem stratiť,“ usmiala som sa a objala som ju.

Keď sme sa pustili, usadili sme sa na posteľ a Dan mi porozprávala, čo sa medzi nimi udiala od začiatku. Spočiatku sa uisťovala, či mi to nebude vadiť, no keď som ju ubezpečila, že mi to naopak pomôže, rozhovorila sa. Ešte to bolelo, ale menej. Potrebovala som to vedieť, aby som sa cez to mohla preniesť.

Keď mi rozprávala o dnešku, od doby, keď som plačúc odbehla preč, ušlo jej pár sĺz. Viem, ako ju to bolelo. Ja som zažila väčšiu bolesť. Povedala mi, že hneď po koncerte sa so mnou vracia do Londýna. Vraj si dali s Liamom pauzu, aby si mohla usporiadať myšlienky.

Vravela som jej, že to bude dobré, že si to urovná v hlave a vrátia sa k sebe. S úsmevom na mňa pozrela a povedala:

„Dúfam. Ale nebude ti to vadiť?“

„Mne? Nie, už je to za nami. Len by sme sa asi nemali spolu s Liamom stretávať. Aspoň istý čas. Aj keď si myslím, že párkrát nás náhoda neminie, keď budem s Harrym.“

„Počkať! Teraz mi ty porozprávaj, ako to je medzi tebou a Harrym!“

„Ja a Harry. Vlastne, ani neviem,“ odvetila som popravde. Netušila som, ako to mám brať. Je to vzťah? Je to priateľstvo? Alebo je to len sex? Ale chcela som jej povedať pravdu, tak som spustila.

„Vieš, vtedy s klube som si Harryho dosť všimla, pretože mi neustále lichotil a niečo sa ma pýtal. Zaujali ma najmä tie jeho oči. Zelené! Zbožnujem zelené oči. (zasmiala som sa) A samozrejme aj tie kučery a jamky na lícach, keď sa smial. Bol zlatý, ale nepocítila som k nemu nijaký cit. Bola to len čistá sexuálna príťažlivosť. Nič viac. No a potom, keď ste vy boli na koncerte, ja som rozmýšľala nad tým, či sa mám Liamovi skrývať alebo sa mám nad to povzniesť a premôcť ťa. Vybrala som si druhú možnosť a hneď som sa obliekla a šla som na ten koncert. No už skončil. Zastihla som akurát Harryho ako sa fotí s nejakou fanúšičkou, a tak som na neho zakričala. Boli sme spolu na večeri a vypili sme trošku viac vína, takže sme skončili tu na izbe. Ráno, keď som sa zobudila, spomenula som si, čo sa dialo večer. S Harrym sme si to nejako ujasnili, pretože ani jeden z nás nebol do toho druhého zamilovaný. No tá sexualita medzi nami iskrila. A tak sme sa nejako dohodli na vzťahu a la „Friends With Benefits“ a tak to skončilo. Boli sme potom na raňajky a v dome. PO tej hádke dobehol za mnou a pomohol mi. Som mu za to vďačná, takže ho beriem aj ako dobrého priateľa. Ktovie, či sa medzi nami vyvinie aj „Niečo ako láska“,“ zasmiala som sa.

„Heh, taže spolu v podstate len spíte a ste kamaráti?“

„Uh-huh,“ zasmiala som sa.

„To je neuveriteľné,“ smiala sa Danielle. „Od Harryho by som to čakala, ale u teba je to prekvapenie. Som zvedavá, ako sa to vyvinie. Ale tie filmy ako si do toho zapasovala. Vyznelo to super.“

„Dik,“ smiala som sa.

„Čo budeme robiť večer?“

„Čo tak dámsku jazdu? Len my dve.“

„Znie to super. Idem sa umyť a prezliecť do pyžama a ty zatiaľ objednaj ďalšie vankúše a fľašu!“ zvolala z kúpeľne.

„Dobre!“ zakričala som za ňou so smiechom a už som vyťukávala hotelové číslo.

Nasledujúci deň ubehol ako voda. Do obedu sme vyspávali celú noc, pretože sme boli dosť unavené a aj ten alkohol urobil svoje. Poobede sme sa vybrali na posledné nákupy a večer bol koncert. Poslednýkrát sme si na seba obliekli naše sexy kostýmy a tancovali pre tisíce divákov. Hneď potom sme sa vrátili do hotela, kde sme mali pripravené kufre, ktoré sme len schmatli a vyrazili sme na letisko.

Oznámili nám trojhodinové meškanie letu, tak sme si zatiaľ dali neskorú večeru v letiskovej reštike.  Rozprávali sme sa o všetkom možnom ako vždy, až kým sme nemuseli nastúpiť do lietadla. Tam sme sa hneď pohodlne usadili a prespali sme celú cestu.

V Londýne sme sa na letisku rozlúčili a každá sa pobrala iným smerom. Ja som šla do hotela, kde som bývala počas skúšok. Bol to vlastne jediný hotel, o ktorom som vedela, takže mi nič iné neostávalo. Na izbu som dorazila približne o 4 ráno. Chcela som vidieť Chrisa a všetko mu porozprávať, no bolo ešte skoro. Nechcela som ho zbytočne budiť. Bude to musieť počkať.

Sadla som si na posteľ a surfovala som po internete. Hľadala som si nejaký pekný bytík v centre mesta. Našla som si pár stránok, zálohovala som si ich a vypla som počítač. Moje brucho chytali kŕče od hladu, a tak som na seba hodila čo mi prišlo pod ruku. Do ruky som si zobrala sivý kabát, pretože už som nebola v Austrálii a tu v Anglicku bola riadna zima. Potom som zišla dole do reštaurácie a naraňajkovala som sa.

Tak som vyšla na ulicu a pobrala som sa prejsť po meste. Neskôr okolo pol 9 som zavolala Chrisovi a dohodli sme sa, že sa vidíme o 9 pri Oku ako vždy. Bola som tam skôr a čakala som ho. Len čo prišiel, tuho sme sa poobjímali pobozkali na líca a sadli sme si do parku.

Tam som spustila dlhý monológ o celom turné, až som nakoniec skončila pri Sydney. Tam sa to opisovali ťažšie. Párkrát sa mi zlomil hlas a z oka mi utiekla slza, no vydržala som to. Chris ma len obdivoval za všetko, čo som povedala a spravila. Vraj to tak malo byť. No pozastavil sa nad Harrym.

„Takže čo máš s tým Harrym?“

„Chodíme spolu,“ zaklamala som mihnutím oka. Viem, že som nemala. Chris bol môj najnajnajlepší kamoš. Vždy som mu povedala všetko. Ale tentoraz som nechcela, aby mnou opovrhoval. Nepochopil by to. A tak som radšej klamala a dúfala som, že sa nikdy nedozvie pravdu. Preto som musela zaprisahať Dan, aby sa náhodou neprekecla.

„Jaaaj. Tak potom veľa šťastia. Nech to aspoň skončí lepšie ako naposledy.“

„Všetko skončí lepšie ako naposledy.“

„Pravda.“

Potom sme vstali a šli sme sa prejsť. Chris mi rozprával o svojom polroku a potom sme sa bavili o bežných veciach. Potom musel ísť na prednášku a ja som sa vrátila do hotela. A čo teraz? Asi by som si mala pohľadať tie byty, rozhodla som sa.