Taken 26

Becky

O niekoľko hodín sme dorazili do Londýna. Cesta nebola dvakrát pohodlná ani pre mňa ani pre Harryho, keďže som mu sedela na kolenách. No nejako sme to zvládli a Louis zastavil pred mojím novým barákom.

Vystúpili sme z auta, a hneď som zavolala Chrisovi, že už sme tu. Začali sme pomaly nosiť krabice hore do bytu. Každý jednu, a tak sme sa otočili asi na trikrát.

Keď už bolo všetko hore, zišla som s chalanmi k autu, aby som sa s nimi rozlúčila. Práve, keď sme vychádzali v dobrej nálade z budovy, všimla som si na chodníku Chrisa. Nevidela nás, tak som naňho zakričala:

„Chris! Tu sme!“

Hneď sa otočil a na tvári sa mu rozľahol úsmev od ucha k uchu. Podišiel ku mne a silno ma objal. Tak som sa otočila k chalanom, aby som ich predstavila.

„Chris, toto je Harry, Louis, Zayn, Niall a s Liamom sa poznáte. Chalani, toto je Chris, môj najlepší kamoš.“

„Ahojte,“ pozdravil im. Každému venoval pohľad, no keď prišlo na Liama, zamračil sa na neho a poslal mu ten najnahnevanejší pohľad, aký dokázal spraviť. Štuchla som do neho a v momente sa pozrel inam.

„Tak, my s Chrisom ideme vykladať. Ďakujem vám krásne, že ste mi pomohli sem všetko doniesť. Uvidíme sa zajtra na oslave. Ahojte!“ zakývala som im. Nastúpili do auta a odchádzali preč.

Spolu s Chrisom som sa vrátila do bytu a všetko som mu ukázala. Potom sme začali vybaľovať krabice a roztrieďovali sme ich do miestností.

Na druhý deň

Ráno som sa zobudila s vynikajúcou náladou. Asi to bolo kvôli tomu novému bytu. Cítila som sa úžasne, že som konečne bývala vo vlastnom a nebola som na nikom závislá. A taktiež ma tešil dnešný večer. Na Louisovu oslavu som sa veľmi tešila, pretože som tušila, že bude fakt vo veľkom štýle.

Lenže nemala som si čo obliecť. Celý môj šatník pre mňa nebol dosť dobrý. Veď to poznáte. A tak som sa rozhodla, že sa ide nakupovať. No samej sa mi nikam ísť nechcela, tak som volala Danielle, či so mnou nepôjde. Nadšene súhlasila, pretože si vraj tiež potrebuje dokúpiť pár vecí.

Dohodli sme sa, že sa stretneme pred Primarkom o 10. Ostávala mi len hodina, no z bytu som musela odísť najneskôr o trištvrte, pretože by som potom meškala. Tak som sa obliekla, do jednoduchej sivej tašky som si zbalila potrebné veci a vyšla som von na ulicu.

Keďže som si ešte nestihla nakúpiť žiadne potraviny, zamierila som do najbližšieho supermarketu a kúpila si raňajky. Po ceste som ich jedla, a kým som zastavila na dohodnutom mieste, už z nich neostala ani omrvinka. Danielle tam ešte nebola, tak som sa pozrela na hodinky a vyzerala som ju na ulici. Bolo už pár minút po 10, až som ju nakoniec uvidela, ako ku sa mne náhli na ihličkových čižmách.

„Ahoj, Dan.“

„Ahoj.“

„Vážne si si zobrala opätky?“ smiala som sa.

„Áno, jediné čižmy bez opätku som požičala Eleanor.“

„Tak to je smola. A kto je tá Eleanor?“

„Veď to je Louisovo dievča. Dnes sa s ňou určite zoznámiš.“

„Tak dobre. Ideme nakupovať?“

„Poďme, potrebujem outfit na dnes večer.“

„Ja takisto. Takže ideš aj ty?“

„Áno, pozval ma Louis a povedal, že si môžem zo sebou priviesť koho chcem.“

„A ty už nebodaj niekoho máš?“

Danielle sa na tvári zjavil lišiacky výraz.

„Ooo, Dan, no tak. Povedz mi to!“

„Dnes večer sa s ním stretneš.“

„Ale ja do večera nevydržím!“

„Budeš musieť,“ zasmiala sa Dan a odmietala čokoľvek prezradiť.

„Fajn,“ odvrkla som. „Poďme už konečne nakupovať.“

„Presne na túto vetu som tak dlho čakala.“

Vošli sme do nášho obľúbeného obchodu a zahrabali sme sa medzi tisíckami tričiek, riflí, šiat a doplnkov. Milovala som tento obchod práve vďaka rozmanitosti tovaru a cenám. Za 20 libier som tu bola schopná nakúpiť aj 10 ks oblečenia.

No teraz som hľadala niečo špeciálne. Prehrabovala som sa každým vešiakom a snažila som sa nájsť to prvé orechové. Nakoniec som to našla. Krátke tyrkysové koktejlky na ramienka. Viseli tam a vábili ma svojou krásou. V momente, keď som ich zbadala, vedela som, že sú určené práve pre mňa. Musela som ich mať.

Zobrala som ich z vešiaka a ponáhľala som sa do kabínky ich vyskúšať. Sadli mi ako uliate, a tak som neváhala a s nadšením som bežala k pokladni. Zaplatila som za nich a pobrala som sa nájsť Danielle. Všimla som si ju, ako práve vychádza z kabínky a v ruke drží nejaké červené šaty.

„Našla si už niečo?“ opýtala som sa jej.

„Áno, práve teraz som ich vyskúšala,“ usmiala sa a ukázala mi svoj objav. Boli to jednoduché bordové koktejlky nad kolená s bielym previazaním.

„Páni, tie sú krásne,“ odvetila som. Potom som jej ukázala tie moje.

„Wau, neskutočné. Určite v nich vyzeráš úžasne.“

„To uvidíme dnes večer,“ zasmiala som sa.

Danielle sa pobrala zaplatiť za šaty, a potom sme vošli do druhého obchodu, kde sme doladili topánky a doplnky. Tešila som sa, ako v nich budem vyzerať.

Po nákupnej horúčke sme si ešte dali ľahký neskorý obed a rozlúčili sme sa. Po ceste domov som sa ešte zastavila v obchode, kde som objednala Louisov narodeninový darček. Veľmi dlho som rozmýšľala, po mu kúpim, až ma nakoniec napadla spásonosná myšlienka. Priznávam, je to dosť hlúpy darček, ale nič lepšie ma nenapadlo, tak som dúfala, že sa poteší. Potom som sa ponáhľala domov, aby som sa stihla pripraviť. O 5 mal po mňa prísť Harry, a dovtedy som musela stihnúť milión vecí.

Vošla som do bytu a tašky som zložila na posteli. Vyzliekla som sa a pobrala som sa do sprchy, kde som strávila minimálne pol hodinu. Potom som si vysušila vlasy a nakulmovala som si ich. Vlny mi padali na plecia a vyzerali božsky. Následne som si naniesla jemný make-up, oči som si orámovala tyrkysovou ceruzkou, na riasy som si naniesla špirálu a na pery som si dala marhuľový lesk. Následne som si obliekla šaty a obula topánky.