Taken 19

Otvorila som oči a obzrela som sa okolo seba. Bola som nahá zakrytá len perinou. Prečo som nahá? Posadila som sa na posteli a zrazu šok. Vedľa mňa niekto leží. Panebože, čo sa stalo? Kto to je?

Osoba sa prevalila v spánku a mne sa naskytol pohľad na Harryho. Šokovane som na neho hľadela a pomaly som sa rozpamätávala na minulý večer. Trošku sme to s tým vínom prehnali a skončilo sa to takto. Čo teraz? Ako to bude brať on? Hlavou mi vírili rôzne myšlienky a hľadela som naňho, ako spí. Bol taký sladký. Našpúlené pery a výraz bábätka. Musela som sa nad tým pousmiať. Veď zase, nebolo to až tak zlé. Vyspali sme sa, a čo. Stávajú sa aj horšie veci.

Odrazu sa začal preberať. Pomaly otvoril oči a uprel zrak na moju osobu. Najprv na mňa nechápavo hľadel nevediac, čo sa stalo, no potom mu to asi začalo dochádzať. Opatrne sa posadil a nespúšťal zo mňa oči.

„Spali sme spolu?“

„Myslím, že áno. Veď sme obaja v jednej posteli a nahí. Tak čo sme asi robili?“

„Ups. Tak toto som naozaj neplánoval,“ poškrabal sa po hlave. Musela som sa nad tým výjavom pousmiať. Bol taký zlatý. A tie strapaté vlasy okolo jeho hlavy. No na zjedenie.

„Tak to mi ver, že ani ja nie,“ zasmiala som sa. Asi by som to nemala brať na ľahkú váhu, ale nejako mi to nedalo.

„Čo teraz?“

„Netuším. Chceš sa tváriť, akoby sa nič nestalo?“

„No, vlastne ... tento okamih som mal v predstavách od chvíle, keď sme sa stretli, ale asi to bolo trošku inak.“

„Takže si ma od prvej chvíle chcel pretiahnuť?“

„No, nie tak celkom. Pretiahnuť je také škaredé slovo. Chcel som sa s tebou milovať. To značí, že som chcel, aby to nebola len jednorazová záležitosť.“

„Tak teraz fakt netuším, čo na to povedať.“

„Hmm, tak čo trebárs, že či sa ti páčim?“

„Tak ... áno si naozaj zlatý, a myslím, že sa mi páčiš ... ale neviem, či by to šlo.“

„Prečo?“

„Pretože som sa, pravdupovediac, ešte nepreniesla cez svoj posledný vzťah.“

„Mohol by som ti s tým pomôcť,“ navrhol. Zamyslela som sa na tým. Včera som, keď som myslela na príslovie klin sa klinom vybíja, na ani len nenapadlo, že by to naozaj mohlo fungovať. No teraz, keď som sa nad tým zamyslela, mal pravdu. Mohlo by mi to pomôcť. Ak by som sa do neho zamilovala, prestala by som myslieť na Liama a aj keby bol rovno vedľa, už by ma to tak netrápilo.

„Tak teda dobre. Ale ja ešte nie som zamilovaná. Možno časom...“

„To zvládneme, uvidíš,“ usmial sa a pobozkal ma. „A ak nie, tak môžeme byť friends with benefits.“

„To nie je zlý nápad,“ zasmiala som sa a ľahla si vedľa neho s hlavou opretou o jeho hruď. „S výhodami.“

Zasmial na nad tým tiež a pobozkal mi vlasy.

„Harry? Potrebujem niečo vedieť.“

„Pýtaj sa.“

„Zamiloval si sa do mňa alebo som sa ti len páčila, a tak si sa so mnou chcel vyspať?“

„Myslím, že som sa ešte nezamiloval. Len sa mi páčiš.“

„To je dobre. Aspoň nebudeš odo mňa niečo očakávať.“

„Uhm,“ zamrmlal.

„Bože môj, čo keď príde Danielle?“

„Tak nás uvidí, a čo. Nechceš sa predsa skrývať, že?“

„To nie, ale predsa len nás nemusí nájsť nahých v posteli.“

„Tak dobre. Oblečme sa, poďme niekam na raňajky a môžeme ísť k nám. Hmmm?“

„Poďme.“

Harry sa obliekol do včerajšieho outfitu a ja som si na seba zobrala pásikavé tričko, rifľové kraťasy, sandále, kabelku a klobúk. Potom som ešte schmatla zo stolíka okuliare a vyšli sme na ulicu. Zamierili sme cez cestu do McDonaldu, kde som si dala studený šalát a Harry si objednal poriadny Big Mac.

Keď sme sa najedli, pobrali sme sa k ich domu. Cestu som už poznala a tak ma Harry nemusel viesť. No aj tak ma chytil za ruku a s otázkou na mňa pozrel. Uvažovala som nad tým, no nevidela som žiadne zápory, a tak som sa naňho len usmiala a stisk som mu opätovala. Takto sme došli do domu, kde nás už privítali Niall, Louis a Zayn roztiahnutí na pohovke v obývačke.

„Čaute, vy spolu chodíte?“ čudovali sa.

„Dá sa povedať, že áno,“ odvetil Harry. S jeho odpoveďou som v celku súhlasila. Bolo to lepšie ako povedať „Kým sa do seba nezamilujeme, tak sme len priatelia, ktorí spolu spia.“. Pripojili sme sa k nim a sledovali sme Levieho kráľa, ako je v džungli.

Netuším, prečo pozerali práve túto rozprávku, no nevyjadrovala som sa k tomu. Potom som bola smädná, tak som sa zdvihla, že pôjdem po vodu. Opýtala som sa ich, či niečo nechcú, no všetci na mňa len zasyčali, aby som bola ticho. Boli ako malé deti. Pokrčila som ramenami a pobrala som sa do kuchyne.

Pustila som si do pohára vodu z kohútika a napila som sa. Nemala som chuť vracať sa k ním a sledovať tú hlúpu rozprávku. A tak som si sadla za stôl a premýšľala som nad všetkým, čo sa doteraz stalo. Netušila som, či robím správnu vec, ale cítili som to tak. Možno mi to pomôže.

Z rozjímania ma odrazu prerušil príchod zamilovanej dvojice do kuchyne.

„Ahoj, Becky. Čo ty tu?“ ozvala sa Danielle. Liam stál za ňou a zízal na mňa ako na ducha. Povedala som si, že zistím, či na mňa bude žiarliť a tak som odvetila:

„Prišla som s Harry. Ten je v obývačke a pozerá Levieho kráľa.“

Sledovala som poctivo Liama, ktorému sa na tvári zjavil výraz zvieraťa v pasci a rýchlo sa odvrátil. Takže žiarli. Ale prečo? Veď ma Dan a na mňa už dávno zabudol. To on sa ma stránil a neozval sa mi. Nechala som tie myšlienky za hlavou a sústredila som svoju pozornosť opäť na Danielle.

„Ach, áno. Tie ich rozprávky. Počkať! Ty si prišla s Harrym?“

„Áno. Včera sme sa stretli a boli sme na večeri. Prespal u nás. Dúfam, že ti to nevadí,“ povedala som bez okolkov. Vyžívala som sa v tom, že mu spôsobujem bolesť. Takú bolesť, akú spôsoboval on mne. Lenže ja sa cez to prenesiem. Zvládnem to. Som silná. Ale on o také ľahké mať nebude. Vždy ma bude mať pred očami, ako som spala s Harrym.

„Tak to sú mi novinky. Dúfam, že vám to vyjde,“ usmiala sa.

„Aj ja dúfam. Ospravedlňte ma,“ odvetila som a vybrala som sa preč. Nechcela som byť naďalej v ich blízkosti. Aj keď som sa snažila zo všetkých síl tomu vzdorovať, stále ma bolela myšlienka na Dan a Liama. Ale to čoskoro prejde, povedala som si a vyšla som dozadu na terasu. Sadla som si na schody s pohárom v ruke a sledovala som vlnenie mora.