Taken 21

Liam

„ ... Ničíš ma. Už s tým konečne prestaň!“ vykríkla Becky a rozbehla sa preč. Ja som len šokovane stál a díval som sa za ňou.

„Čo si jej urobil, ty idiot?!?“ osopil sa na mňa Harry a rozbehol sa za ňou. „Becky, počkaj!“

Otočil som sa, že vojdem dnu, no ocitol som sa čelom k Danielle a ostatným chalanom. Aha, takže to všetci počuli. Teda aspoň poslednú časť. Teraz ma budú považovať za totálneho idiota. Vlastne ním aj som, pretože som nikdy nemal dovoliť, aby sa to medzi nami skončili. Nie takto.

„Čo sa tu stalo?“ spýtala sa Danielle.

„Nechcem o tom hovoriť,“ zamrmlal som a prešiel som popri nich dnu. Vošiel som do kuchyne a z chladničky som vybral pohár mlieka. Vypil som ho na ex a pozeral na kachličky na stene. Mysľou mi prebleskovali okamihy v čias, keď sme spolu chodili, no miešali sa s tými z pred pár minút. Bol to fakt blbec.

„Liam, prosím ťa, povieš mi, čo sa stalo?“ spýtala sa Danielle.

„Veď si to počula. Čo chceš ešte vedieť?“ otočil som sa jej tvárou v tvár.

„Vy sa už poznáte?“

„No ... áno.“

„Ako to?“

„Chodili sme spolu.“

„Čože? Kedy? Prečo si mi to nepovedal?“

„Ešte pred X-Factorom. Nepovažoval som za potrebné oboznamovať ťa s mojimi bývalými vzťahmi.“

„No ono to očividne nebol nejaký normálny vzťah. Čo si jej spravil? Veď bola úplne na dne.“

Mlčal som. Uvedomoval som si svoju chybu. Netušil som, prečo som sa správal ako totálny kretén, ale rozprávať o tom by bolo dosť nepríjemné.

„Liam?“

„Odišiel som do X-Factoru a musel som si zmeniť telefónne číslo aj email, takže sa mi nemohla dovolať a ja som sa jej neozval.“

„Prečo si to urobil? Miloval si ju?“

„Áno. Boli sme spolu šťastní. Netuším, čo sa vtedy stalo. Bolo to tak dávno. Myslel som si, že sa mi ozve. Že si nájde nejakú cestu, ako sa ku mne dostať. No očividne som bol blbec, pretože som čakal nemožné. Mal som sa jej ozvať ja.“

„Miluješ ma vôbec?“ opýtala sa so slzami v očiach.

„Ako to myslíš? Isteže ťa milujem!“

„Ja len, že ak si to dám všetko dokopy, v tom čase, keď sme sa spoznali si smútil za ňou, však?“

Nedokázal som jej odpovedať. Ak by som jej povedal pravdu, príliš by ju to ranilo, no klamať som jej nemohol. Nie teraz.

„Takže áno,“ vysvetlila si moje mlčanie. „Ako si mohol? Bola som len utlmujúcim liekom sa tvoje zlomené srdce? Ako si ma mohol tak využiť?“ plakala.

„Tak to nebolo,“ povedal som potichu.

„Nie?!? A ako to teda bolo? Môžeš mi to vysvetliť?“

„Áno, miloval som ju a mal som zlomené srdce, ale nevyužil som sa. Naozaj si sa mi páčila a zamiloval som sa do teba. Doteraz ťa milujem...“

„Ale?“

„Milujem aj ju,“ priznal som pošepky.

„Bože môj, ako som sa sem dostala. Preboha, prečo!?!“

„Je mi ľúto, Dan, že si sa o tom takto dozvedela. Ale to nemení nič na tom, že ťa milujem a budem ťa milovať. Nechcem ťa stratiť!“

„Nechceš ma stratiť? Ako si myslíš, že sa vyrovnám s tým, že tvoje srdce nepatrí len mne, ale aj mojej najlepšej kamarátke?“

„Nepatrí jej. Ona ma už nemiluje. Zničil som ju, ako to sama povedala, a teraz ma nenávidí. A ja sa z toho dostanem. Teraz je to len čerstvé, pretože sme sa videli po tých dvoch rokoch, a všetky city, ktoré sme vtedy nechali len tak ležať niekde v priepasti sa vydrali na povrch. Ale to prehrmí, zabudne sa, ale teba milovať neprestanem. You stole my heart, Danielle.“

„Nechoď tu na mňa s vašimi pesničkami!“

„Prepáč,“ odvetil som smutne. „Naozaj ma to mrzí!“

„Musím si to nechať prejsť hlavou a popremýšľať o tom. Myslí, že by sme sa pár dni nemali stretávať.“

„Je mi to ľúto, Danielle. Nechcel som, aby to takto dopadlo.“

„Na to si mal myslieť skôr! Zajtra máme posledné vystúpenie, a potom pôjdeme domov. Aj ja, aj Becky. Keď si to urovnám v hlave, zavolám ti,“ povedala a odišla preč.

Sledoval som ju z okna, ako kráča po chodníku ku ceste, kde sa potom stratila medzi stromami. Tak toto som vážne pokašľal. Celé sa to zamotalo a ostal som v pasci, z ktorej nebolo úniku. Medzi Becky a mnou už neostalo nič. Ako povedala, ani tá kvapka pochopenia. Zbabral som to.

A Danielle? Tam som to pokazil na plnej čiare. Horšie to byť ani nemohlo. Mohol som len dúfať, že kým sa vrátime späť do Londýna, už bude všetko utrasené a dáme to do poriadku.

 

Becky

Nič som nepočula, keď si odrazu ku mne niekto prisadol.

„Si v poriadku?“ ozval sa Harry.

Otočila som sa k nemu so slzami v očiach.

„Momentálne nie. Ale bude lepšie.“

Pritiahol si ma ku sebe a objal ma. Oprela som sa o neho a ďalej som plakala.

„Takže vy sa s Liamom poznáte?“

„Uhm,“ prisvedčila som.

„Ako to?“

„Chodili sme spolu, potom zmizol a neozval sa mi. Dlho som sa trápila, ale nakoniec mi kamarát pomohol dostať sa cez to. No teraz, keď sme sa opäť stretli .... je to ťažké.“

„Takže to o ňom si vravela dnes ráno?“

„Áno.“

„Nikdy nám o tom nehovoril.“

„Asi sa nechcel chváliť, čo spravil.“

„Možno,“ prikývol, „ale stále mi to nejde do hlavy. Teraz asi vysvetľuje Danielle, čo sa stalo.“

„Asi. Mohli by sme sa prosím o tom prestať rozprávať?“

„Iste,“ súhlasil a pobozkal ma na čelo. Schúlila som sa mu v náručí a plakala som.

Netuším, ako dlho sme tam sedela v jeho objatí. Nič nevravel a ja som mu  za to bola vďačná. Potrebovala som pokoj, aby som si mohla utriediť myšlienky a správne sa rozhodnúť. Teraz som už vonkoncom nemala dôvod ostávať tu dlhšie ako bolo potrebné. Zajtra po koncerte sa s Danielle rozlúčim a poletím domov.

„Danielle!“ napadlo ma.

„Čo je s Danielle?“ opýtal sa Harry. Ani som netušila, že som to povedala nahlas.

„Veď ona to počula. Vy všetci ste to počuli. Celý koniec. Určite si domyslela o čom sme sa bavili. Ak aj nie, určite od Liama žiadala vysvetlenie a ten jej to podal zo svojej strany, čiže z toho vyjdem ako úbohá handra. Bude ma nenávidieť. Bože môj, ako sa jej dokážem pozrieť do tváre?“

„Nie, Liam jej určite povedal pravdu. Uvedomil si, že spravil chybu a neklamal by jej. A neboj, nebude ťa nenávidieť. Bolo to predsa ešte dávno predtým, ako spolu začali chodiť oni. Takže ty si im do toho nijako nezasiahla.“

„Zajtra musím odísť!“ povedala som rozhodne.

„Už zajtra? Prečo tak skoro?“

„Pôvodne som tak aj mala ísť, po poslednom koncerte, lenže Dan ma presvedčila, že si urobíme prázdniny. Presne plánovala, že ich budeme tráviť s vami. No po tom, čo sa teraz udialo by som tu nedokázala ostať.“

„Chápem ťa.“

„Ďakujem,“ usmiala som sa na neho. Pozrel sa mi do očí a potom ma pobozkal. Nebolo mi to nepríjemné. Ale nebolo to také, ako keď sa bozkával Liam. Proste som pri Harrym nič necítila. Neľúbila som ho, v tom bol problém.

„Uvidíme sa ešte niekedy?“

„Myslím, že áno. Plánujem sa presťahovať do Londýna do vlastného bytu a začnem tam žiť. Dostala som ponuku na prácu v tanečnej skupine, ktorá tancuje v rôznych klipoch, takže by som mala byť poruke. A okrem toho sa mi Londýn páči.“

„Takže by sme ešte niekedy mohli ísť spolu von?“

„Iste, prečo nie. Usmiala som sa na neho. Keď sa vrátiš, zavolaj mi a uvidíme.“

„Super,“ potešil sa. Mal nádherný úsmev. Dokázal vykúzliť úsmev aj mne a aspoň o trošku mi zlepšil náladu.

„Neodprevadil by si ma k hotelu?“

„Rád.“

Postavili sme sa a v objatí sme sa pobrali do hotela. Cestou sme prechádzali okolo ich domu, no ani som sa naň nepozrela. Už nikdy som ho nechcela vidieť. Pripomínal mi tú scénu, na ktorú som chcela čím skôr zabudnúť.

Dorazili sme až k recepcii, kde som dala Harrymu poslednú austrálsku pusu a rozlúčila som sa s ním. Potom som sa vybrala hore do izby, kde ma čakalo prekvapenie.