Taken 8

Len čo som zavolala rodičom a oznámila im tú novinku, nadšene začali výskať a tešili sa so mnou. Hoc to znamenalo, že nedokončím školu, budem mať robotu. A potom si ma možno všimnú ďalší a ďalší producenti a moja kariéra bude rásť. Spokojne som sa teda pobrala domov vyspať sa a hneď ráno som sa chystala zavolať Lukovi.

Zdvihol mi asi po treťom zvonení:

„Áno, tu Luke Dutchman.“

„Dobré ráno, tu je Rebecca Pierce. Včera ste mi ponúkli prácu.“

„Áno, už si spomínam. Takže už si sa rozhodla?“

„Ja som bola rozhodnutá už vtedy, len som to ešte musela prekonzultovať s rodičmi. A tí s nadšením súhlasili, takže rada vašu ponuku prijmem.“

„Paráda. Som naozaj rád, že si sa takto rozhodla. Nebudeš ľutovať.“

„To dúfam.“

„Keby by si mohla prísť podpísať zmluvu?“

„Kedykoľvek. Povedzte mi, kedy a kde mám prísť a ja tam budem.“

„No vieš, aj keď je Nicole Američanka, skúšky sa budú konať v Londýne, pretože tam je celý základ tanečnej skupiny. Bol by problém, aby si došla tam?“

„Ani nie. Viete, ja som z Anglicka, takže to bude ešte jednoduchšie aj pre rodičov.“

„To je výborné. Ja tam budem približne 10. apríla. Vyhovovalo by to?“

„Žiaden problém. Kedy a kde?“ opýtala som sa. Nadiktoval mi adresu jeho kancelárie a čas, a potom sa so mnou rozlúčil a zložil. Plná radosti som opäť zavolala rodičom a oznámila im, kedy a kde mám prísť podpísať tú zmluvu. Dohodli sme sa, že tento týždeň ešte budem normálne chodiť do školy, vybavím potrebné veci u riaditeľky a na víkend prídem domov do Wolverhamptonu. Tam strávim pár dní a potom spolu pôjdeme do Londýna.

10. apríla

Keď sme dorazili do Londýna, bolo okolo poludnia. S ocinom sme zašli na obed a potom sme sa poprechádzali meste. Ani jeden z nás tu ešte nikdy nebol, a tak sme len krúžili po okolí a dívali sme sa na všetko, čo nás zaujalo. O pol 4 sme si zavolali taxík a vybrali sa na stretnutie.

Vošli sme do modernej trojposchodovej budovy a našli sme kanceláriu Luka Dutchmana. Zaklopali sme a po vyzvaní sme vošli dnu.

„Aaa, už si tu Rebecca. Rád ťa opäť vidím,“ pozdravil nás a podišiel ku mne objať ma.

„Aj ja teba, Luke.“

„Rebecca, mala by si byť zdvorilejšia. Tento pán ti ponúka prácu!“ zasyčal otec.

„To je v poriadku. Ja sám som jej kázal, aby mi tykala,“ usmial sa a ukázal na kreslá oproti stolu. „Sadnite si. Tu je už pripravená zmluva. Zahrňuje všetko potrebné, čo by ste mali vedieť.“

Otec si ju zobral do rúk a pozorne ju začal študovať. Luke sa na mňa usmiala a začal mi rozprávať:

„Začiatkom mája začínajú skúšky tu v Londýne. Budeš ich mať každý deň. Prvýkrát ťa tam odvediem ja a zoznámim vás s ostatnými. Počas jedného mesiaca nacvičíte s choreografom všetky choreografie, následne sa urobia skúšky aj s Nicole a potom budete mať týždeň voľna. V júni odlietame do Ameriky na prvé koncerty. Celé turné by mali trvať približne 6 mesiacov, čiže polrok. Máš zabezpečené ubytovanie a stravu v Londýne počas nácvikov a spolu s ostatnými aj potom počas cestovania. Samozrejme medzi jednotlivými koncertmi budete mať deň alebo dva menšiu pauzu a budete sa môcť pokochať krásami mesta, v ktorom práve budete. Na konci v decembri dostanete výplatu na 30,000 dolárov.“

„Čože? Vy si snáď robíte srandu!!!“ doslova som vykríkla.

„Nie, nerobím. Prečo?“ nechápal Luke.

„Veď to je nehorázna suma! Naozaj dostanem za pol roka tancovania toľko peňazí?“

„No áno. Toľko je zvyčajná suma.“

„Bože môj. Budem robiť to, čo ma baví pre svetoznámu speváčku, precestujem celý svet, spoznám všelijaké mestá a ešte mi za to aj zaplatíte takúto sumu To je neuveriteľné!“

Luke sa na mňa len milo usmievala a nič nevravel. Otec nás vôbec nevnímal, pretože bol ešte stále zahĺbený do zmluvy. Keď ju dočítal, kýval hlavou a podal mi ju.

„Môže byť, nenašiel som tam nijaké chytáky ani nič podobné,“ poznamenal.

Len som prekrútila očami a podpísala som troje papierov. Jeden išiel jemu, jeden Nicole a jeden mne. On taktiež podpísal, dal pečiatku a podal mi moju časť.

„Týmto si sa oficiálne stala súčasťou turné Nicole Scherzinger. Vitaj v našej rodine!“ povedal.

„Ďakujem,“ usmiala som sa a zdvihla na odchod.

„Tak si teda uži Londýn alebo stráv dni s rodinou a ja sa ti ozvem, kedy a ako, dobre?“

„Áno, ešte raz ďakujem za takúto úžasnú príležitosť. Neviete si predstaviť, čo to pre mňa znamená.“

„Za to môžeš vďačiť svojmu talentu.“

Usmiala som sa a pootvorila dvere na chodbu. „Tak sa teda maj a čakaj môj telefonát.“

„Dovidenia.“

Spolu s otcom sme vyšli na ulicu, no tam som už svoju radosť nevládala skrývať. Skákala som tam od radosti ako zmyslov zbavená a kričala som na celú ulicu „Ja som to dokázala.“. Otec sa len usmievala a ticho ma sledoval.

Potom sme sa vybrali na stanicu a vlakom sme dorazili domov. Celé dni som trávila na záhrade, pretože už bolo konečne teplo a mohla som si zaplávať v bazéne. Chodila som do kaviarne a rozprávala som sa s Brigit, ktorá tam obsluhovala. Vždy sme sa dokázali zakecať.

Jeden piatok, keď som bola na záhrade a opaľovala som sa, mi zazvonil mobil. Tušila som, že to bude Luke a tak som rýchlo zodvihla.

„Áno?“

„Ahoj, Rebecca. Asi vieš, prečo ti volám.“

„Mám prísť do Londýna?“

„Áno, v pondelok začínajú skúšky. Máš objednanú izbu v hoteli The Zetter na svoje meno. Dúfam, že sa tam budeš cítiť pohodlne. Sprav si pohodlie, ubytuj sa a v pondelok ráno o 8 ma čakaj v lobby.“

„Rozumiem.“

„Dobre, vidíme sa v pondelok. Prosím ťa, nemeškaj.“

„Nebudem, ahoj.“

Zložila som a ponáhľala som sa do domu. V kuchyni som stretla mamku a hneď som jej povedala novinky. Následne som vybehla do mojej podkrovnej izby a pobalila som si všetky potrebné veci. Zatiaľ som nebrala všetko, pretože som počítala s tým, že sa sem ešte pred turné vrátim a rozlúčim sa.

S jedným kufrom som zišla dole a rozlúčila som sa s mamkou. Odkázala som ocinovi, aby mu povedala, že mi budú chýbať a že sa čoskoro vrátim. Následne som vyšla z domu a pešo som sa pobrala na vlakovú stanicu, ktorá bola len pár ulíc ďaleko.

Kúpila som si lístok do Londýna, nasadla do vlaku a pobrala som sa splniť si svoj sen.