Moments 19

Poobede som mala tréning s Louisom, ako sme sa dohodli. Bol veľmi milý a celkom sme si pokecali. A bol naozaj vtipný. Už dlho som sa tak nesmiala. Večne zo seba robil blázna a uškŕňal sa. Väčšinu času som sa nemohla na skoky vôbec sústrediť, no ku koncu zvážnel a naozaj mi pomohol. Podarilo sa mi preskočiť 150-ku, a dokonca som si trúfla aj na 160. Z troch pokusov sa mi to raz podarilo, ale to nebolo podstatné. Hlavné je, že som zvládla najvyššiu prekážku na súťaž. Zajtra to môžem ešte trochu trénovať a v stredu, hybaj sa na preteky.

Večer sme sa s Lisou starostlivo pripravili. Ona chcela zaujať chalanov (dúfala, že tam bude nejaké to mäsko pre ňu) a ja som sa zase chcela páčiť Niallovi. No snažila som sa to neprehnať. Vlasy som si vyžehlila, dala si jemnučký make-up a obliekla si pripravené veci – bielo-modré pásikavé tričko, tmavomodré sako, kraťasy, tmavomodré tenisky a hnedú kapsičku cez plece.

Kým som sa pripravovala, Lisa ma už nedočkavo čakala dole v obývačke. Zišla som teda za ňou a spoločne sme sa vydali do baru. Bolo síce ešte skoro (pol 8), ale zhodli sme sa, že si aspoň nájdeme dobrý flek. Vošli sme dnu a zamierili k nášmu zvyčajnému boxu. Len čo sme sa usadili, dobehol k nám Frank. Mňa si pamätal od toho incidentu s Niallom a rozliatou tequilou, a len sa spýtal:

„To, čo zvyčajne?“

„Dnes nie,“ odvetila som. „Čakáme ešte spoločnosť. Zatiaľ nám dones dvakrát kofolu.“

„Hneď to bude.“

Len čo odišiel, Lisa sa na mňa divne pozrela.

„Čo máš s tým barmanom?“

„Čože?“ vypleštila som na ňu oči a začala som sa smiať. „Preskočilo ti?“

„No keď na teba tak pozeral a ty si mu tykala ako starému známemu.“

„Už sa trochu poznáme,“ usmiala som sa.

„A odkiaľ?“

„Prosím ťa, odkiaľ asi. Vždy keď som tu prišla, bola si so mnou a chodila som objednávať drinky k baru. A prvýkrát sme sa videli, keď mi Niall vtedy rozlial tú tequilu.“

„No veď preto!“ zasmiala sa. Ako zvyčajne sa rozhliadla po obsadení baru a so sklamaným výrazom sa otočila ku mne. „Zase nič. Dúfam, že tí Nialloví kamaráti budú stáť za to.“

„Sama uvidíš.“

Doniesli nám kofolu a ja som si hneď odpila veľký kus proti smädu. Kým som pila, niekto podišiel k nášmu stolu. Myslela som si, že len prechádza okolo, ale on zastavil.

„Ahoj, Chloe,“ ozval sa niečí hlas.

Kola mi zabehla a začala som sa dusiť. Čo tu ten robí? Lisa ma rýchlo pobúchala po chrbte, a keď som konečne mohla dýchať, zdvihla som zrak ku osobe, ktorú som už nikdy nechcela vidieť.

„Eric?!?“

„Rád ťa vidím. Môžem si prisadnúť?“

„Nie!!!“ skríkla som, no nepomohlo to. Len čo si sadol vedľa mňa, spustil.  

„Vieš, snažil som sa zabudnúť na to, čo sa stalo, no nedá sa to. A je to hlavne preto, že absolútne nechápem, prečo si to urobila. Mohla by si mi to vysvetliť?“

Nechápavo som na neho pozrela a moje srdce začalo opäť splašene biť. Nebolo to také, ako pri Niallovi, ale aj Eric mal svoje čaro, ktorému som aj napriek toľkej bolesti nemohla odolať.

„A-a-ako to myslíš?“ spýtala som sa trasúcim hlasom. Vzápätí som sama sebe začala nadávať, že som taká slabá. Spamätaj sa, Chloe. Je to len hlúpy sviniar, ktorý ťa chcel využiť. Nezaslúži si ťa, hovorila som si v mysli.

„Prečo si predviedla to divadielko v hoteli? Čo som ti preboha urobil?“

„Tsss!!! Ako si dovoľuješ vôbec sa ma spýtať, čo si mi urobil. Hádam to nevieš?“ skríkla som. Bolo mi jedno, že sa nás počúvajú všetci ľudia v bare. Musela som to zo seba dostať. Pamätala som si každé jedno slovo, čo v ten večer povedal. „Kto sa tam vonku smial, aká som sprostá a naivná? Kto sa chvastal, že aj keď som plachá, tam ma dostane? Ako to spolu roztočíme a že ak nebudem chcieť, ako ma prinútiš, ha??? Vari si v ten večer nestál medzi ostatnými chalanmi a nechvastal si sa im, aká som pekná samička?“

Len čo som zo seba dostala všetku tú zlosť, v bare nastalo hrobové ticho. V tej chvíli by bolo počuť aj špendlík spadnúť. Celý bar sledoval môj výstup. Lisa sedela stuhnutá oproti mne a ticho na nás vyvaľovala oči. Nemohla sa ani pohnúť. Super, takže od nej sa pomoci nedočkám. Ani som si neuvedomila, že som sa medzitým postavila. Rýchlo som si sadla na zadok a tvárila som sa, že to nikto nepočul.

„Ale, Chloe...“

„Čo, nebodaj mi chceš teraz povedať, že si to nebol ty? Len nejaký človek, ktorý sa na teba tak strašne podobá a má aj rovnaký hlas?“

„Nie, to nie. Ale nemyslel som to tak. Bol som s kamošmi a vyťahoval som sa. Nemohol som im povedať, ako ťa milujem a že som ochotný počkať. Nikdy som ešte na babu nečakal. Vysmiali by sa mi.“

V očiach mu bolo vidieť bolesť. Na chvíľu som sa zamyslela nad jeho slovami a začala som mäknúť. Čo ak hovorí pravdu a naozaj ma nechcel zneužiť? Bože môj, čo sa to robí? Ale potom sa mi to hlavy votrela tá myšlienka. Myšlienka na večer v hoteli, keď vytiahol šampanské a potom ma vášnivo bozkával. To on ma zvalil na posteľ a ohmatával ma. To on všetko začal.

V hlave mi blikalo červené svetielko. Moja intuícia mi vravela, aby som týmto sladkým rečičkám neverila.

„Milujem ťa, Chloe,“ povedal.

„Nie, Eric. Neverím ti. Neverím ani jedinému tvojmu slovu. Už ťa nemilujem. Zmizni odo mňa a už sa nevracaj. Nechcem ťa už vidieť, počuješ?!?!“

Vtom sa postavil a chytil ma za ruku. Ťahal ma von z boxu, aby som šla za ním.

„Tomu neverím. Milovala si ma. A ja som miloval teba. Ešte stále ťa milujem a verím, že aj ty mňa. Poď so mnou. Presvedčím ťa, že hovorím pravdu!!!“

„Nie, Eric!!! Pusť ma! Auuu, Eric. To bolí!!! PUSŤ MA!!!“

Niall

„No tak, chalani. Pridajte. Už je štvrť na 8.“

„Čo tak stresuješ, kámo. Nič hrozné nestane, ak prídeme o chvíľu neskôr. Veď nás nikto nečaká,“ vyšiel spoza dverí Harry.

Len som sa nad tým v mysli pousmial. Chalani ešte o mne a Chloe nevedeli. Netušili, že sa tam dnes stretneme a ona zoberie aj kamošku. Chcel som ich prekvapiť.

„Už sme tu,“ zahučal Liam a spoločne so Zaynom vyšli z izby.

„No konečne. Už chýba len Loui. Kde je?“

„V izbe som bol sám,“ odvetil Harry.

Vtom sa zdola ozval krik.

„Chalani, kde ste?!?! Už ma tu nebaví tak dlho čakať!“

Takže Loui bol celý čas dole? Paráda. No konečne už môžeme vyraziť. S dupotom sme zišli dolu schodmi a pridali sme sa k Louimu.

„Kde si bol? Mysleli sme si, že budeš v izbe,“ pýtal som sa ho.

„Nie, bol som s Chloe,“ odvetil. Čože? Ako to, že bol s Chloe? Sme spolu len jeden deň a už ma podvádza? No potom dopovedal: „Sľúbil som jej, že jej pomôžem so skákaním a tak sme trénovali. Potom sa šla niekam pripraviť a ja som si chvíľu zajazdil. Práve som prišiel domov.“

„No dobre teda, Môžeme už ísť? Chcem ísť žúrovať!“ sťažoval sa Harry.

„Harry, ale mi nejdeme na žúr? Ideme do baru.“

„To je jedno, pokiaľ tam je alkohol, je to žúrka.“

„Alkoholik,“ zamrmlal Zayn.

„Čože si povedal?“ osopil sa na neho Harry. No na hlase mu bolo poznať žart.

„Ale nič, nič.!“

„No veď preto.“

„Poďme už, lebo tam nedorazíme ani o polnoci,“ poznamenal som a vyšli sme von. Cesta netrvala príliš dlho, a tak sme o chvíľu stále pred barom. No niečo tu nehralo. Zvyčajne sa odtiaľ ozýval krik a vrava. Teraz nebolo počuť nič. Dnu bolo nezvyčajné ticho. Vtom sa ozval krik.

„Nie, Eric!!! Pusť ma! Auuu, Eric. To bolí!!! PUSŤ MA!!!“

Ten hlas som poznal. „Chloe!!!“ skríkol som sa vletel som dnu do baru.