Taken 11

Vystúpila som z Lukovho auta a postavila som sa na chodník. Podišiel ku mne, podal mi svoje rameno a ja som sa ho s úsmevom chytila. Spoločne sme vošli do nejakej budovy (názov som si nevšimla) a po schodoch sme vyšli na poschodie. Cestou mi ešte podal papierik s adresou, aby som sem potom trafila aj sama.

Keď sme vyšli na poschodie, odbočili sme doprava a vošli sme do veľkej tanečnej sály so zrkadlami, baletnou tyčou na rozcvičenie a hudobnou súpravou. Vpredu pri zrkadle stáli nejaké 4 dievčatá v kútiku a živo diskutovali.

„Ehm, ehm, dámy!“ ozval sa Luke.

„Ou, ahoj Luke,“ pozdravili ho. Dievča, čo stálo najbližšie ku mne, malo rovné blond vlasy, modré oči, vysokú, štíhlu postavu. Vlastne všetky boli štíhle. Druhé dievča malo hnedé rovné vlasy a hnedé oči, a ďalšie malo čierne vlasy a tmavšiu pleť. Boli fakt nádherné. Pripadala som si pri nich ako škaredé káčatko. Všetky sa dívali na Luka, no mňa najviac oslovilo dievča s bujarými kučeravými vlasmi hnedej farby, ktoré sa dívalo presne na mňa a skúmavo si ma prezerala. Potom sa usmiala, podišla bližšie a podala mi ruku.

„Ahoj, ty musíš byť tá chýbajúca časť našej party.“

„Asi áno,“ usmiala som sa a stisk som jej opätovala. „Som Rebecca, ale volajte ma Becky.“

„Rada ťa spoznávam. Ja som Danielle, a toto sú Suzanne, Victoria a Amanda,“ prestavila sa a postupne ukazovala na dievčatá, ktoré sa na mňa usmiali a kývli mi. Takže tá blondínka bola Suzanne, bruneta Victoria a čiernovláska Amanda.

„Ale sú radšej, keď ich volajú Suzy a Vicky. Je to tak aj kratšie,“ podotkla Suzanne a objala ma. „Rada ťa spoznávam.“

„No tak vidím, že som tu zbytočne,“ zasmial sa Luke. „Dievčatá ti všetko vysvetlia. Uvidíme sa potom sa posledných skúškach s Nicole. Ahoj.“

Zakývala som mu a sledovala ho, ako odchádza.

„Luke je zlatý. Keby bol o niečo mladší, už by sme tvorili pár,“ zamyslela sa nahlas Amanda a my ostatné sme sa na tom zasmiali.

„Poď, ukážem ti, kde je šatňa,“ povedala s úsmevom Danielle a ja som ju nasledovala do malej miestnosti oproti dverám do sály. Zložila som sa tam a začala som sa prezliekať. Danielle si sadla na lavičku a rozhovorila sa.

„Som si istá, že spolu budeme vychádzať. Veď, koniec koncov, budeme musieť. Pol roka byť stále spolu nie je sranda. Už som to zažila. A bola som na izbe s jednou holkou, ktorá bola neskutočne poriadkumilovná. Nemysli si, že som nejaký bordelár, ale občas na poriadok nemám čas. No ona doslova zúrila, keď som si čo i len vreckovky nechala na stolíku. Všetko muselo mať svoje miesto. Že nie si žiaden extrémista?“

„Myslím, že nie,“ zasmiala som sa.

„Tak to je fajn. Môžeme byť potom spolu na izbe. Nie žeby som proti Suzy, Vicky alebo Amande niečo mala ... Len oni sú trojka a keď nás vyberali zo skupiny, moja kamoška sa sem nedostala. Oni budú určite chcieť byť spolu, takže sme ostali my dve.“

„V poriadku. Už som hotová. Môžeme ísť.“

Vošli sme znovu do sály a ja som sa cítila nadmieru šťastná. Aj tie posledné obavy s ostatných „kolegýň“ zo mňa opadli, len čo som spoznala Dan. Už na prvý pohľad vyzerala ako milé a sympatické dievča. Myslím, že spolu budeme dobre vychádzať.

Po pár minútach klebetenia a spoznávania sa s ostatnými sme sa museli pustiť do práce, pretože prišla naša choreografka. Volala ja Jenna a mohla mať okolo 40-ky. Bola k nám priateľská no len do chvíle, kým nezačal tréning. Potom bola nemilosrdná a prísna. Museli sme dodržiavať disciplínu a tvrdo drieť. Mne s Dan sa to darilo, no zvyšná trojka mala stále niečo, o čom potrebovala rozprávať, a tak si neraz vyslúžili poharkanie. Na konci museli spraviť niekoľko klikov, drepov a brušákov ako trest. 

Na začiatku sme sa jej mali predviesť, čo dokážeme. Mali sme zo seba počas jednej minúty na danú pesničku vydať maximum ženskosti a zvádzania. Snažila som sa zapôsobiť a predvádzala som rôzne sexy figúry. Netušila som, na čo jej to je, no po poslednom vystúpení som sa to dozvedela. Potrebovala vybrať dve dievčatá dopredu, ktoré by viedli celý tím. Nakoniec zvolila mňa a Danielle. Natešene sme sa na seba pozreli a usmiali sa na seba.

Celý čas sme tvrdo trénovali na jednu pieseň. Cvičili sme stále jednu a tú istú choreografiu až kým nebola dokonalá. Počas prestávky som si vytiahla z tašky croissant z hotela ako obed. Potom sme ďalej pokračovali v tréningu. Na konci sme si ju párkrát prešli spolu s hudbou a poslala nás s pochvalou do šatne. Ďalší tréning sa mal konal v stredu, v piatok a potom v nedeľu, a tak stále dookola.

Unavená a zničená som sa zvalila na lavičku a chvíľu som len tak oddychovala s fľašou vody v ruke.

„Myslím, že dnes budem spať ako dudok,“ povedala som.

„Zvykaj si,“ zaškerila sa Suzy. „Budeš mať toho ešte viac, keďže si jedna z vedúcich tanečníčok. Nezávidím ti to.“

„Nevadí, to zvládnem. Bola som zvyknutá tancovať celý deň na starej škole, len som za posledný mesiac vyšla z cviku, keď som bola doma.“

„To zvládneš, neboj,“ usmiala sa Danielle a zdvihla mi palce.

„Dúfam.“

Keď som konečne nabrala druhý dych, začala som sa prezliekať. To už boli všetky ostatné oblečené a pripravené na odchod. Trojka sa rozlúčila a odišla. Myslela som si, že Dan pôjde s nimi, no ona ostala sedieť v šatni a čakala na mňa.

„Čo budeš teraz robiť?“

„Netuším, asi pôjdem na hotel.“

„A nechcela by si zájsť niekam na kávu? Nikto z mojich priateľov tu neostal, pretože šli na vlastné turné do Nemecka a rodinu mám mimo Londýna. Potrebovala by som niekoho.“

„Jasné, prečo nie. Káva mi padne dobre. Len sa ešte musím pobaliť.“

„Neponáhľam sa.“

Rýchlo som si poskladala veci a uložila ich do tašky. Spolu sme vyšli z budovy a vybrali sa cez ulicu do Starbucksu.

„Ooo, ako mi táto vôňa chýbala,“ usmiala som sa, keď sme vošli dnu. Sadli sme si za voľný stôl a objednali si kávu. Debata vôbec nestála a ja som sa čudovala, že sa spolu dokážeme rozprávať o všeličom. Keď jej zapípal mobil, ospravedlnila sa a dvihla.

„Ahoj, zlato.“ ... „Nie, nevoláš nevhod. Nedávno sme skončili s tréningom a práve som na káve s kamarátkou. Neveril by si, prišla až z LA.“ „Áno. Luke ju vraj našiel na nejakej školskej show. Možno ste sa niekedy stretli, keď ste tam boli s chlapcami a ani o tom nevieš.“ ... (smiech) „A čo ja viem. Ale ako ho poznám, tak áno.“ ... „Dobre, pozdravím. Pozdrav aj ty chalanov. Maj sa, cmuq.“

Asi bola reč aj o mne. Strašne ma zaujímalo, na čom sa smiala. Ale nechcela som vyzvedať súkromné veci. No ona sa rozrečnila sama.

„To bol môj priateľ. Teraz sú s kamošmi v Austrálii. Mám ťa vraj od jedného z nich pozdraviť a vraj sa chce potom zoznámiť.“

Tak už chápem, na čo sa to smiala. „Tak teda dobre, prečo nie?“

„O, bolo by super, keby ste sa dali dokopy a potom by sme chodili štvorka. Alebo rovno 6 aj s Louim a El,“ nadchýnala sa Dan.

Netušila som, o kom to hovorí, ale usmievala som sa na ňu. Možno ich raz spoznám, usmiala som sa v duchu. Debata pokračovala ďalej a ja som o Danielle už snáď vedela všetko. Jej detstvo, rodinu, priateľov, život ... proste všetko. A takisto aj ona o mne. Dôverovala som jej natoľko, že som sa jej zdôverila aj so všetkými strasťami z života na základnej.

Pekne sme si ponadávali a keď už bolo 7 hodín, pomaly sme sa zdvihli zo stoličiek a rozlúčili sa.

„Tak teda v stredu,“ pozdravila som ju.

„Áno, ahoj.“

Pozorovala som ju, ako odchádza po ulici až zašla za roh a ja som si chytila taxík. Odviezla som sa pred hotel a vyšla som do izby. Tam som hneď zapla počítač a zistila som si metro do sály, aby som nemusela zakaždým chodiť taxíkom. Až potom som zaliezla do sprchy a čistá a voňavá som zaľahla do postele. 

 Trojka - Suzanne, Victoria, Amanda

Danielle :-)