Taken 20

Sadla som si na schody s pohárom v ruke a sledovala som vlnenie mora. Myšlienkami som bola opäť pri Liamovi a Harrym. Stále som sa tým zapodievala a rozmýšľala som, či robím správne. Je to odo mňa fér?

No potom som si povedala, že to nechám tak a uvidím, ako to dopadne. Možno mi to pomôže, možno to dopadne hrozne, no nech je ako chce, inú možnosť nemám. Nechcem zbabelo utekať a skrývať sa pred ním.

Počula som, ako sa otvorili dvere a niekto vyšiel von. Neotočila som sa a naďalej som sa pozerala na more.

„Môžem?“ počula som hlas. Bol to Liam a chcel si sadnúť ku mne na schody.

„Ako chceš,“ odvetila som bez záujmu. Snažila som sa predstierať, no v momente, keď som ho počula srdce mi poskočilo a zároveň zabolelo. Neznášala som tieto zmiešané pocity. Sadol si vedľa mňa a chvíľu bolo ticho.

„Takže ty a Harry?“

„Hmmm?“

„Spali ste spolu?“

„Prečo ťa to zaujíma? Veď máš Danielle.“

„Ani neviem.“

Netušila som, k čomu smeruje, a tak som tam nervózne sedela a krútila si prsteňom, ktorý nosím už niekoľko rokov neustále. Liam si to všimol a zarazene sa spýtal:

„Ešte ho máš?“

„Čo?“

„Ten prsteň. Prečo ho ešte stále nosíš?“

Pozrela som sa na ruku a vrátila sa mi spomienka na deň, keď bol Valentín. Rozmýšľala som, čo mu dám, a nakoniec som mu dala seba. No on mi podaroval nádherný prsteň s dvoma srdcami, ktorý symbolizoval našu lásku. Od toho dňa som si ho nikdy nedala z prsta dole. Ostal tam navždy, ako moja láska k nemu. Keď ma opustil, asi som si ho mala dať dole, ale nejako som nemohla.

„Pripomína mi našu lásku, to aká bola silná no aj tak sa skončila. Značí mi to, že nič netrvá večne,“ povedala som úprimne.

„A čo ak neskončila?“

Pozrela som sa na neho začudovane. V momente, keď sa naše pohľady stretli som sa už od jeho očí nedokázala odtrhnúť.

„Ako to myslíš?

„Odkedy sme sa stretli, som nejaký divný. Celý čas rozmýšľam nad tým všetkým. Cítim niečo v mojom srdci, čo to všetko ľutuje a chcelo by to vrátiť späť. Ale na druhej strane, milujem aj Danielle.“

„Prečo mi to hovoríš?“ zašepkala som roztrasene. Úplne svojimi slovami nabúral môj ochranný múr.

„Vždy som hovoril to, čo som mal na srdci. Ty to vieš.“

„Nemali sme sa stretnúť. Nemala som tu byť. Myslela som si, že to zvládnem a že to prekonám. No očividne to nezvládam a ty mi to vôbec neuľahčuješ,“ povedala som dvíhajúc sa zo schodov. Z očí mi začali tiecť slzy.

Liam sa tiež rýchle postavil a zadržal ma.

„Čo nezvládaš? Čo chceš prekonať?“

„Nás. To všetko. Je to za nami, ale ešte stále to nedokážem pochopiť. Myšlienka na teba stále neskutočne bolí. Nemáš právo mi to tu rozprávať. Prečo mi to všetko len sťažuješ? Ty máš Dan a miluješ ju tak ma nechaj konečne žiť svoj vlastný život. Daj mi už konečne pokoj,“ riekla som, zatiaľ čo sa mi slzy rinuli z očí.

„Nedokážem to. Nie teraz, keď sme sa opäť stretli.“

„Čo vlastne chceš?“

„Netuším. Viem len, že ťa ešte stále milujem a nikdy som neprestal.“

„Prestaň. Ak by so ma nikdy neprestal milovať, neodišiel by si odo mňa bez jediného slova. Bez rozlúčky.“

„Ale veď ja som od treba neodišiel. Bol som na súťaži a darilo sa mi. Založili sme skupinu a rozbehli kariéru. Celý ten čas som na teba neprestal myslieť.“

„Vážne?!?“ skríkla som nahnevane. „Tak preto si sa mi vôbec neozval? Preto si mi neodpovedal na telefonáty a emaily? Preto si neprišiel v lete domov, aspoň mi vysvetliť, čo sa stalo?“

„O akých telefonátoch a mailoch to tu hovoríš? Nedostal som od teba ani jeden! Preto som si myslel, že si na mňa zabudla. Že si sa na mňa vykašlala a už ma nechceš vidieť. Preto som si začal s Danielle. Bola mojou náplasťou na stratenú lásku.“

Medzitým sa otvorili vchodové dvere a v nich stála Danielle spolu s ostatnými chalanmi. Pozreli na nás, že čo sa deje. Nikto nič nechápal. Nevšímala som si ich a pokračovala som.

„Každý deň som ti písala a volala ti! Neprestávala som dúfať, že sa mi raz ozveš. No potom ubehlo celé leto a ty si sa neozval. Ani si nenapísal, ani si mi nezavolal, ani si neprišiel domov.“

„Nemohol som!“

„Iste, to je najjednoduchšie. Nemohol som. Keby si chcel, našiel by si si spôsob, ako sa mi ozvať. Ty si vedel, kde bývam. Vedel si moje telefónne číslo, emailovú adresu. Vedel si aj kde mám školu. Ja som o tebe nevedela nič. Odišiel si bez jediného slova. Bez adresy. Bez ničoho!“ kričala som. Už som nezvládala svoje city. Plakala som a musela som to zo seba dostať von. Harry vybehol von a objal ma

„Čo sa tu deje?“

„Ale nič!“ odvetil Liam.

„Jasné, nič! Ešte aj teraz to zapieraš. Opäť to robíš. Všetko ničíš. Zničil si to vtedy a ničíš to aj teraz. To posledné, čo som dúfala, že v nás ostalo. Pochopenie. No očividne nie. Ty máš len svoju pravdu a nikoho iného nepočúvaš. Ja som ťa milovala a ty si ma úplne zruinoval. Zničil si všetko, čo medzi nami bolo. Zničil si mňa. Ani len netušíš, ako mi vtedy bolo. Bola som úplne na dne. Každého som od seba odháňala a napádali ma len seba deštruktívne myšlienky. Našťastie tam bol Chris. On jediný pri mne vtedy stál a pomohol mi postaviť sa na vlastné nohy. A ty ma zase rúcaš k zemi. Ničíš ma. Už s tým konečne prestaň!“ vykríkla som všetko, čo ma celé tie roky ťažilo a rozbehla som sa preč.

Konečne som bola voľná. Už ma nič nedusilo. Všetko som mu povedala. Teraz som mohla konečne odísť a žiť svoj vlastný život. Utekala som cestičkou pri pláži, až som došla k mólu, na ktorom som stretla Zayna. Tam sa usadila a dovolila som slzám, aby mi tiekli z očí a zmáčali celé tričko.