Moments 24

Nechápavo som na neho pozrela a chystala som sa ho spýtať, kto to do pekla je, no predbehol ma.

„Vieš, vtedy večer tam možno bol ten tvoj ochranca, no teraz tu nikto nie je.“

V očiach sa mi objavil strach a na tvári zdesenie. Cúvla som od neho na koniec lavičky a sledovala som, o čo sa pokúsi. Keď videl môj výraz vyplašeného zvieraťa, usmial sa tentoraz milšie a povedal:

„Neboj, nemyslel som to tak. Veď vieš, že ťa ešte stále milujem. Chcem ťa späť. Nechcem ťa ani mlátiť ani ti nijako ublížiť. Len si chcem vysvetliť pár maličkostí.“

Ešte stále som na neho nechápavo pozerala nevyrieknuc ani jediné slovko.

„Čo ti odrezali jazyk?“

Konečne som nabrala odvahu a donútila som sa spýtať:

„Prepáč, ale kto si?“

„Moja zlatá, na toto ti neskočím. Veľmi dobre si ma pamätáš aj to ako si ma ponížila.“

„Prepáč, ale ja vážne neviem o čom to tu hovoríš. Včera som na súťaži spadla z koňa a ...“

„Myslíš si, že som úplný idiot. Prestaň mi tu vykladať tieto rozprávky.“

„Ale ja vážne ...“

„Tak ti to pripomeniem!“ riekol a v sekunde boli jeho pery pritisnuté na mojich. Bol pekný, to musím uznať, a nebyť toho chovania, určite by sa mi páčil, ale na tom bozku bolo niečo zvláštne. Akoby som jeho pery už poznala. No nebozkával ma nežne alebo vášnivo. Bol drsný a hrubý. Chcel si niečo dokázať. No okrem myšlienky, že už som ho možno niekedy pobozkala, vo mne nevyvolal žiadnu spomienku.

Hneď, čo som sa z toho šoku spamätala, snažila som sa ho od seba odstrčiť. No bolo to márne. Bol oveľa silnejší, no napriek tomu som sa nevzdávala.

„Eric, preboha. Okamžite ju nechaj!“ počula som kričať Lisu z druhej strany cesty. Očkom som zachytila, že sa hneď k nám rozbehla a o sekundu už bola pri mne. „Počuješ, Eric. Pusť ju! Nemáš už toho dosť, povedala ti, že ťa nemiluje. Má už iného, lepšieho ako si ty. A okrem toho si ťa ani nepamätá.“

„Už aj ty začínaš s tými kecmi? Myslíte si, že vám na to skočím? Vraj strata pamäte. Chabá výhovorka,“ odtrhol odo mňa svoje ústa, no ešte stále ma držal v pevnom objatí.

„Ty si totálny magor, čo?!? Včera spadla z koňa rovno na hlavu. A vraj výhovorka.“

„Aj keby, stále môžeme byť spolu,“ riekol a pritisol si ma ešte viac k sebe.

„Eric, to bolí. Prosím ťa, pusť ma.“

„Vidíš, pamätá si moje meno.“

„Veď som ťa pred chvíľou oslovila, ty tupec!“ nervačila Lisa. „Ak ju okamžite nepustíš, zavolám niekoho, kto ti dohovorí.“

„Moja zlatá, na viac sa nezmôžeš?“ odfrkol a znova sa prisal na moje pery. Zúfalo som zachytila Lisin pohľad a tá sa rozbehla preč. Čože? Čo to robí? Ona ma tu sním nechá samu? A to si hovorí kamoška?

No o sekundu pribehla s dvoma statnými chlapmi a ukázala na Erica:

„To je on.“

V okamihu ho zo mňa strhli dole a konečne som sa mohla voľne nadýchnuť. Rýchlo som sa rozbehla k Lise a objala som ju.

„Ďakujem ti. Neviem, čo by sa stalo, keby nebolo teba.“

Medzitým ho tí dvaja vliekli do kríkov za lavičkou. Oni ho chcú zbiť? prebleslo mi hlavou.

„Lisa, čo si im vlastne povedala?“

„No, že ťa obťažuje a vyhráža sa ti, že ak sa s ním nevyspíš, tak ťa bude mlátiť dovtedy, kým mu neurobíš po vôli,“ odvetila.

„Ale oni ho chcú zmlátiť!“

„No a čo,“ pokrčila plecami. „Zaslúži si to.“

„Neviem síce, čo urobil, ale nechcem aby mal po zvyšok svojho života jazvy a zlomený nos,“ riekla som Lise. Potom som sa rozbehla za tými chlapmi do kríkov.

„Počkajte, nebite ho. Viem, že s zachoval hrozne, ale nechcem, aby skočil v nemocnici alebo, aby podal trestné oznámenie za ublíženie na zdraví.“

„Tak čo s ním chcete urobiť?“ opýtal sa vyšší z nich.

„Mohli by ste mu tak jemne pohroziť, aby sa ku mne už nepribližoval. Šlo by to?“

„Ako si želáš.“

„Ďakujem vám krásne. Keby nebolo vás, ešte stále by som bola v jeho pazúroch. Som vám neskutočne zaviazaná.“

„Za málo, nemohli sme predsa dovoliť, aby vás znásilnil.“

Usmiala som sa na neho a odišla som späť k Lise. Mlčky sme sa pobrali domov a hneď som šla do izby sa prezliecť. Chcela som ešte stihnúť menšiu prechádzku s Lady a do večera mi už neostávalo veľa času. Hodila som na seba rajtky, košeľu a čižmy a vybrala som sa k stajniam. Zo strojárne som vzala okrem tradičného postroja pre koňa aj prilbu, aby som vyhovela žiadosti lekára.

Len čo bola Lady osedlaná, vyviedla som ju von zo stajne a vysadla som na ňu. Cítila som sa, akoby sme boli úplne zohratá dvojka a Lady mi čítala myšlienky skôr, ako som jej zadala príkaz. Konečne som sa uvoľnila a užívala som si ten dokonalý pocit šťastia z jazdy na koni.

Klusala som po lúke za stajňou k lesu. Najprv som tam nechcela ísť, aby som sa nestratila, no keď som si všimla lesný chodníček, ktorý sa kľukatil do stredu, neodolala som a pustila som sa po ňom dnu. Miestami som cválala, miestami klusala, a inokedy len tak kráčala.

Odrazu som sa z ničoho nič vynorila na menšej čistinke pri potoku. Opäť som mala pocit, akoby som to tu poznala. Nepremietla sa mi žiadna situácia, no na 100% som vedela, že som tu už niekedy bola. Zosadla som z koňa a priviazala som ho o konár stromu. Podišla som k potoku a namočila som si ruky. Voda bola príjemná a svieža, a tak ma trochu ochladila.

Pozorovala som maličké vodopády, keď som si všimla väčší balvan vzdialený asi 5 metrov od miesta, kde som čupela, ktorý bol akoby presne určený na sedenie. Vnútri sa mi ozvala nejaká nevysvetliteľná sila, ktorá ma hnala vpred k balvanu. Obzrela som si ho z každej strany, a keď som sa uistila, že na ňom nič nie je a že sa ani nepohne, usadila som sa naň.

Vtom akoby mi do hlavy strelil blesk a neskutočne ma v nej pichlo. Mala som pocit, akoby sa mi lebka a mozog roztrhli na dve polovice. Pred očami som už nevidela stromy, kríky, potok ani vodopády. V hlave sa mi premietali rôzne obrázky vo veľmi veľkej rýchlosti, takže som ich nestihla zachytiť.

Keď bolesť prešla, cítila som sa inak. Nejako zvláštne, a potom to prišlo. Ako nejaký impulz. Vedela som, že všetky tie posledné mesiace sú tam. Na správnom mieste v mojej hlave.  Ja som si spomenula!!!

Spomenula som si, ako mi rodičia oznámili, že sa sťahujeme do Mullingaru na ranč a ako som potom vyvádzala. Vrieskala som na nich, že ja nikam nejdem a že ostávam bývať v Kellystowne s Lisou. Potom ako mi povedali o Lady, že bude iba moja. Ako som sa lúčila s Lisou a ostatnými s partie a prisahala som si, že si tu nenájdem žiadnych priateľov a ten jeden posledný rok nejako zvládnem.

Ako sme prišli sem a všetko tu bolo úplne iné, ako som bola zvyknutá. Ako som celé dni trávila česaním a jazdením na Lady. Ako mi mamka oznámila, že budem robiť trénerku jazdectva nejakému chalanovi. Myslela som si, že to bude nejaký malý fagan, a keď konečne prišla Lisa na prázdniny, tak sme sa stavili. No nakoniec ona vyhrala, pretože to bol Niall.

Ako sme sa predtým párkrát stretli v neveľmi príjemných situáciách, kedy mi raz rozlial dve tequily a potom zhodil tácku. A keď tresol dverami v jazdiarni a ja som spadla z vyplašeného koňa. Ako som sa na neho vyziapala a potom po prvom tréningu sme sa nejako ocitli spolu v Nando´s, kde som sa stretla s Ericom. Pripadal mi taký úžasný a božský, že som uverila všetkým tým jeho kecom a začali sme spolu chodiť.  

Ako sme sa po čase s Niallom celkom skamarátili a ako ma pred ním varoval, no ja som ho nepočúvala a vynadala som mu za to. Ako som potom jedného večera zistila, že ma Eric chce len využiť a potom som plakala na lavičke niekde v meste, keď ku mne zrazu odniekadiaľ prišiel Niall a utešoval ma. Ako ma odprevadil domov a ja som sa mu poďakovala, dala mu pusu na líce a ako som sa vtedy pri tom cítila.

Ako som sa Ericovi parádne pomstila a potom som náhodou stretne v Nando´s Nialla s chalanmi a potom ma šiel odprevadiť domov. Ako si preto z neho robili kamoši srandu, a potom som sa ho spýtala, či to mysleli vážne. Ako mi povedal, že sa mu páčim a ja som ho potom pobozkala, no načapala nás pri tom mamina. Ako sme spolu začali chodiť a potom ma raz zachránil v bare, keď ma chcel opäť Eric zbalamutiť svojimi rečičkami. A nakoniec ako som sledovala jeho výkon na súťaži a ako potom na mňa nejaké dievča zavolalo, že som suka, Lady sa vyplašila a ja som spadla na hlavu.

Všetky momenty do posledného boli späť. A s nimi aj všetky pocity, ktoré som prežívala. Opäť som pocítila lásku k Niallovi a to, ako veľmi mi chýba. Úsmev sa mi roztiahol po celej tvári a v tej chvíli som vedela, že nemôžem váhať ani sekundu a musím mu to povedať.

Vyskočila som do sedla a už som uháňala lesom ako víchor. Medzitým ma však napadlo, že odstrojiť koňa a pešo dôjsť do mesta by bolo strašne zdĺhavé. A tak som sa rozhodla, že sa ním pôjdem na koni. Veď čo! No potom prišla ďalšia prekážka. Vôbec netuším, kde Niall býva. Mohla by som sa ísť spýtať mamky, no to by bolo opäť zdržiavanie času. A tak som sa sústredila na jedinú prijateľnú možnosť, že ho nájdem v Nando´s.

Po celý ten čas som cválala ako šialená do mesta a ľudia sa za mnou otáčali. No v tej chvíli mi absolútne nezáležalo na tom, čo si o mne myslia. Na pamäti som mala len jedinú vec, a to nájsť čo najrýchlejšie Nialla. Zastavila som pri Nando´s a priviazala som uzdu o dopravnú značku.

Náhlivo som vošla dnu a rozhliadla som sa. Niall spolu s chalanmi sedeli pri okne a dívali sa na mňa tak ako zvyšok fast foodu, akoby som priletela z vesmíru. Nevšímala som si skúmavé pohľady a rýchlo som k ním podišla. Zastavila som pred Niallom, otvorila som ústa a chystala som sa vyliať si srdce.

„Ty si sem prišla na koni?“ spýtal sa ma neveriacky Harry.

„Áno, potrebovala som rýchlu dopravu,“ odbila som ho a znovu som sa otočila k Niallovi.

„Ale veď si v strede mesta, kde je milión ľudí a ty sme priletíš na koni?“

„Áno, máš s tým problém?“ odvetila som mrzuto a zamračila som sa.

„Nie, ale...“ začal znovu.

„Harry, stíchni na chvíľu. Chloe sem neprišla vykecávať s tebou, mám pravdu?“ ozval sa Liam.

„Ďakujem ti, Liam. Takže ...“ začala som, no zrazu som načisto stratila reč. Netušila som, čo mám povedať a ako vôbec začať.

„Takže...?“ pozrel na mňa s očakávaním Niall.

Vo chvíli, kedy sa naše pohľady stretli, som sa cítila ako v siedmom nebi. Vrátila sa mi reč a ja som vedela, čo vlastne zo seba dostať.

„Niall, spomenula som si,“ povedala som krátko a výstižne. Usmiala som sa na neho a čakala som na jeho reakciu. V momente vystrelil zo stoličky a podišiel ku mne.

„Myslíš to vážne?“ odvetil nežne s nádejou v očiach a chytil ma za ruky.

„Smrteľne vážne,“ prikývla som s úsmevom.

„Ale ako? Kedy?“

„Šla som na prechádzku s Lady a narazila som na potok s vodopádmi. Keď som si sadla na balvan, všetko sa vrátilo,“ povedala som šťastne.

„To je úžasné!“ vykríkol Niall na celý fast food. „Ona si na mňa spomenula!“

Chytil ma okolo pása a začal sa so mnou točiť. Nebolo tam veľa miesta, a tak som nohami narážala do stoličiek a stolov. No bolo mi to jedno a len som sa radostne smiala. Keď ma položil na zem, chytil mi tvár do rúk, priblížil svoju tvár k mojej na pár centimetrov a povedal:

„Milujem ťa, Chloe!“

„Aj ja ťa milujem, Niall. Tak veľmi ťa milujem!“ odvetila som nadšene a predelila som poslednú medzeru medzi našimi perami. Bozkávala som ho vášnivo, no zároveň nežne. Bol to bozk, akoby sme sa už nikdy v živote nemali vidieť. No nebol to bozk na rozlúčku. Bol práveže na privítanie a na nový začiatok. A na taký bozk sa nezabúda.

*THE END*