Taken 15

„Už sa našla,“ usmiala sa Dan a ukázala na mňa.

V momente, keď sa otočil ku mne a ja som uvidela jeho tvár, skamenela som od hrôzy. Hľadela som na neho z vypleštenými očami a otvorenými ústami. Takisto aj v jeho pohľade sa zračilo šokovanie. Svet okolo nás sa zastavil a znovu sme existovali len my dvaja.

Do hlavy sa mi votreli myšlienky na spoločne strávené chvíle. Na časy, keď bolo všetko úžasné, svet bol čarovná vymaľovaný na ružovo. Spomínala som na to, ako sme sa prvýkrát pobozkali, ako sme spolu navštevovali rôzne miesta a trávili všetok čas spolu. V tom čase sa na mňa Chris hneval, pretože som sa venovala viac Liamovi ako jemu. Trávili sme spolu takmer každú voľnú chvíľu a ja som bola dokonalé šťastná. Spomínala som aj na prvé dotyky a na naše prvé milovanie. Obaja sme boli neskúsení a o to krajšie to bolo.

No potom to všetko zmizlo a na povrch vyplávala najbolestnejšia spomienka, vďaka ktorej som môj život prestal mať zmysel. Bola som ako chodiaca mŕtvola a nemala som o nič záujem. Bolo to už v období, kedy som skončila úspešne prvý rok na tanečnej škole a vrátila som sa domov. No on tam nebol tak ako sľúbil. Bol niekde preč a neozval sa mi. Pokúšala som sa mu dovolať, písala som mu a snažila som sa ho zastihnúť, no nereagoval. Úplne sa na mňa vykašľal. Spomienky na mňa pochoval hlboko na dne svojej mysle a začal žiť nový život. Bezo mňa.

Trvalo mi dlho, kým som sa z toho dostala, no nakoniec som to s Chrisovou pomocou prekonala. Naučila som sa znovu žiť. No doteraz sa mi pri spomienke alebo zmienke o ňom nahrnú slzy do očí a ja si v mysli opäť prehrávam tie bolestné momenty.

Z toku myšlienok som sa vrátila naspäť do reality. Hľadela som do jeho gaštanových očí, ktoré som tak milovala, dívala som sa na tie plné pery, ktoré som zvykla bozkávať, a ktoré boli iba moje. No teraz patrili inej. Boli Danielline. A to ma bolelo ešte viac. Že to bola práve moja najlepšia priateľka, ktorú miloval.

Odrazu bublina okolo nás praskla a my dvaja sme sa vrátili späť do sveta medzi ostatných.

„Becky!!! Liam!!! Halóóó!!! Počujete nás?!?“ volali všetci. Prebrala som sa zo svojich myšlienok a odtrhla som od Liama pohľad. Zmätene som hľadela na ostatných. Všetci na nás divne pozerali, no vlastne som sa im ani nečudovala. Muselo to byť zvláštne, keď som sa tak dívala na človeka, o ktorom si oni mysleli, že ho nepoznám. A tak to aj malo ostať. Nič sa nesmeli dozvedieť.

„Prepáčte, zamyslela som sa. Povedala som. Ahoj, ja som Becky,“ usmiala som sa a podala som ruku Liamovi. Dúfala som, že to zahrá a nikto sa nič nedozvie.

„Ja som Liam. Teší ma.“

„Sadla som si naspäť na svoje miesto a oni dvaja si prisadli k Zaynovi. Snažila som sa vyzerať normálne a tak sa aj správať, no to všetko ma zvnútra zožieralo. Nechcela som ho už stretnúť, a predsa. Ako to teraz zvládnem. Nedokážem tak dlho predstierať, že sa nepoznáme a že mi nič nie je. Niekto si to určite všimne. Otázkou bolo, kto to bude.

Snažila som sa na neho nepozerať a úplne ho ignorovať. Ak by som sa s ním nemusela rozprávať, bolo by to ľahšie aspoň o trošičku. Chalani začali rozoberať nejaké turné a ja som im absolútne nevenovala pozornosť. Celý čas som bola myšlienkami späť vo Wolverhamptone v časoch, kedy bolo všetko nádherné. Myslela som na tie dni a noci strávené s ním. Chcela som zabudnúť a sústrediť sa na prítomnosť, ale nedalo sa.

„Becky?“

„Áno?“ prebrala som sa zo spomienok. „Čo sa deje?“

„Si v poriadku? Harry sa ťa pýtal, či nechceš prísť na ich koncert.“

„Áno, je mi fajn. Na koncert? Aký koncert?“

„Zajtra večer majú koncert v O2 Aréne. Ja s nimi idem a že či nechceš ísť tiež.“

„Vy ste nejaká skupina?“ nechápala som. Za posledné roky som novinky vôbec nesledovala, pretože som bola sústredená na tanec. A teraz som netušila, o čom to tu melú.

„Áno, sme One Direction,“ odvetil Zayn.

„Sorry, ale ešte stále nemám ani tušenia. Za posledné roky som drela na škole a nemala som vôbec čas sledovať vznik nejakých nových kapiel.“

„To je v pohode. Tak chceš prísť? Aspoň si nás vypočuješ.“

„Ešte uvidím. Asi už pôjdem späť do hotela. Nie je mi veľmi dobre,“ ospravedlnila som sa. Hlavný dôvod, prečo som chcela odísť bol Liam, no pravdou bolo, že som sa necítila veľmi dobre. Bolo mi trochu zle a sem tam sa mi zatočila hlava.

„Odprevadím ťa. Vyzeráš bledo,“ ponúkol sa Harry.

„To je v poriadku. Zvládnem to,“ povedala som a pretlačila som sa von z boxu. Odrazu sa mi zatmelo pred očami a podlomili sa mi kolená. Musela som sa chytiť stola, aby som nespadla.

„Idem s tebou,“ povedal rozhodne Harry a ja som vedela, že nemá zmysel protestovať. Aspoň bude so mnou, ak by mi prišlo zle niekde na ulici. Postavila som sa a rozlúčila som sa s Danielle.

„Prepáč, uvidíme sa neskôr na izbe. Uži si večer,“ riekla som a zakývala som jej. „Ahojte, chalani,“ pozdravila som aj ostatným a každému som venovala úsmev okrem Liama. Na toho som sa radšej ani nepozrela.

Otočila som sa a zamierila som k východu. Harry kráčal za mnou. Len čo sme boli na ulici a mňa ovanul studený nočný vzduch, bolo mi lepšie. Ešte stále mi bolo zle od žalúdka, no aspoň sa mi netočila hlava. Zhlboka som sa nadýchla a potom som vykročila cestou späť k hotelu. Harry v tichosti kráčal vedľa mňa. Párkrát som mala pocit, akoby už chcel niečo povedať, no vzápätí sa zarazil a opäť mlčal.

Takto sme dorazili až k hotelu a sa som sa otočila k nemu, že sa s ním rozlúčim.

„Idem s tebou až ku izbe.“

„Ale to nie je potrebné. Je mi fajn.“

„Si celá bledá. Vôbec nevyzeráš fajn.“

„Ver mi, už mi je oveľa lepšie,“ odvetila som, no v tom ma naplo a ja som sa rýchlo otočila ku košu a zvracala som tam. Bože môj to je trapas. Ale aspoň som to nepustila na neho. Podišiel ku mne a podržal mi vlasy. Keď som zo seba dostala všetko von, podal mi vreckovku (netuším, odkiaľ ju vzal) a ja som si poutierala ústa. V kolenách som sa cítila slabá, a tak som si radšej sadla na múrik. Musela som vyzerať ako múmia.

„Prepáč.“

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Ideme k nám!“ zavelil.

„Čože? Ako to myslíš k nám?“

„Do domu, kde bývam s chalanmi. Nenechám ťa samú v takomto stave.“

Podal mi ruku a ja som sa postavila. Takmer by som bola spadla, keby ma nebol zachytil. Podoprel ma a pomaly sme kráčali smerom ku pláži. Veľmi ma nenadchýnala predstava noci strávenej v dome, kde spí aj Liam, no nemala som síl vzdorovať. Keď sme prechádzali okolo nejakého parku, ozvala som sa:

„Harry, nemohli by sme na chvíľu zastaviť?“

„Tak dobre,“ súhlasil a zaviedol ma na lavičku. Sadla som si, stiahla kolená pod seba a zahĺbila sa opäť do svojich myšlienok. Netuším, ako dlho sme tam sedeli, no keď som sa vrátila späť do reality, mesiac bol už niekde v strede oblohy. Harry si všimol, že som mysľou už opäť s ním a opýtal sa:

„Si v poriadku?“

„Je mi ešte trochu zle, ale už je to lepšie,“ usmiala som sa na neho.

„Čo si večerala?“

Zamyslela som sa nad tou otázkou. „Vlastne nič. Netuším z čoho mi prišlo zle.“

„Tak hádam nebudeš chorá. Môžeme ísť ďalej?“

„Dobre poďme,“ prikývla som a postavila som sa. Kolená som mala úplne bez citu a nevládala som sa na nich udržať. A tak Harry podišiel ku a mne a zdvihol si ma do náručia. Chcela som protestovať, ale bolo by to úplne zbytočné. Za tú chvíľu, čo som ho poznala som zistila, že ak si niečo zoberie do hlavy, tak ľahko sa tej myšlienky nevzdá. A tak som ho len objala okolo krku a nechala som sa niesť.

Netrvalo dlho a dostali sme sa k ich domu neďaleko pláže. Bol fakt nádherný. Otvoril si dvere a vošiel so mnou v náručí dovnútra.

„Tak tu si Harry. Už sme sa začínali báť, že ...“ ozval sa Liam, no keď nás uvidel, zasekol sa v strede vety. V očiach sa mu mihla bolesť a strach.

„Čo sa jej stalo?“

„Bolo jej zle a vôbec nevládala stáť na nohách. Tak som ju doviezol sem.“

„Ok, zavolám Danielle, že je tu, aby sa nebála.“

„Idem ju uložiť do postele.“

Ja som len celý čas mlčky sledovala celý ich rozhovor a v hlave sa mi opäť premietali spomienky. Bolelo to. Neskutočne. Cítila som sa presne ako vtedy, keď som zistila, že ma opustil. Vedela som, že to z toho mi je tak zle. Nevládala som chodiť, pretože všetky moje bunky trpeli nešťastnou láskou. Ale o tom nikto nevedel. Nikto okrem neho.

Harry ma uložil do nejakej postele a ja som hneď zaspala.