Taken 4

Celý týždeň prebiehal podobne ako v pondelok. V utorok sme s Brianom vyhrali súťaž s perfektnou choreografiou na rumbu, ktorú sme im predviedli. Boli z nej totálne hotový a naše ego opäť stúplo o rebríček hore k titulu hviezdy školy. Postupne sa chýry o našom tanci rozniesli po celej škole a nenašiel sa jediný človek, ktorý by o ňom nevedel.

V piatok po vyučovaní som ostala ako klasicky v sále a plánovala som si poslednýkrát prejsť obe choreografie na konkurz. Súčasný tanec som si pre istotu zopakovala ešte dvakrát a dôsledne som si dávala pozor na všetky chyby z videa. Lamberta som si len raz zopakovala a zabalila som to. Aj tak to už lepšie nebude.

S dobrým pocitom som vychádzala zo šatne, keď som do niekoho vrazila.

„Ou, prepáč, nevšimla som si ťa,“ ospravedlnila som sa.

„To je v poriadku,“ zamumlala osoba a zdvihla hlavu.

„Christine, to si ty? Nespoznala som ťa.“

„Ach, ahoj. Ani ja teba.“

„Práve som skončila tréning, nechceš zájsť niekam na kávu?“ napadlo ma.

Videla som, ako rozmýšľa, či ma súhlasiť, no potom sa usmiala a prikývla. A tak sme spolu vyšli do školy a zamierili k neďalekému Starbucksu. Ja som si dala ako obyčajne škoricovú kávu a Chris si objednala vanilkovú čokoládu. Sadli sme si k stolu a popíjali.

„V ktorom si vlastne ročníku. Dokým si sa nezjavila v sále, ani som si ťa nevšimla,“ povedala som.

„Chodím do druhého, ale tu som len prvý rok. Prestúpila som z Newyorskej tanečnej školy, pretože ... Vlastne to je jedno, prečo,“ ukončila to.

Počas tej hodinky, čo sme tam sedeli a chlipkali z pohárov, sme stihli vystriedať takmer všetky možné témy. Od školy a záujmov až po rodinu a chalanov. Ani som si nevšimla, že je už 7 hodín, keď mi zrazu zazvonil mobil.

„Prepáč,“ ospravedlnila som sa a zdvihla som to.

„Áno?“

„Becky, potrebujem tvoju pomoc!“ ozval sa v telefóne Brian.

„Čo sa stalo, Brian?“

„Neboj sa nič vážne, kde si teraz?“

„V Starbuckse pri škole. Prečo?“

„Nemohla by si prísť čo najskôr do Sandwillu?“

„Kde?“

„Do Sandwillu. To je tanečný klub na rohu pri Wilsonovom nákupnom centre.“

„Aha, už viem, kde to je. No načo tam mám prísť?“

„Potom ti to vysvetlím. Stihneš to tak za 15 minút?“

„Tak teda dobre. Ale beda ti, ak to bude nejaká somarina.“

„Ďakujem ti, Becks. Si moja záchrana. Cmuk,“ povedal a zložil.

Nechápavo som pozrela na mobil a odložila som si ho do kabelky.

„Prepáč, Chris, ale kamarát potrebuje moju pomoc, aj keď vôbec neviem v čom, a tak musím odísť.“

„Do Sandwillu? Viem, kde to je. Môžem ťa zviesť, ak chceš?“

„Si tu autom? To by bolo od teba milé, ďakujem.“

„Tak poďme, parkujem neďaleko školy.“

Zobrala si veci a vykročila von na ulicu. Nasledovala som ju a len čo sme prišli k autu, nasadla som. Ani nie o päť minút sme zastavili. Vystúpila som z auta, no než som zatvorila dvere, povedala som:

„Ďakujem ti, Christine. Uvidíme sa po prázdninách. A prajem príjemnú zábavu na tej svadbe.“

„Nemáš zač a ďakujem,“ usmiala sa. Zavrela som dvere a sledovala som, ako odchádza. Potom som sa otočila a stála som rovno oproti vchodu s obrovským vysvietených nápisom. Asi 10 metrov sa tiahol obrovský húf ľudí, čakajúcich na vstup, ktorý kontrolovali dvaja vyhadzovali pred vchodom. No zbohom! Kým sa dostanem dnu, tak prejdú dve hodiny minimálne.

„Beckyyy!!!“ začula som niekoho kričať. Otočila som sa a uvidela som Briana, ako na mňa máva pri vchode spoza červeného lana. Podišla som k nemu a povedala som:

„Myslím, že to chvíľu potrvá, kým sa dostanem dnu.“

„O to sa ty neboj. Chlapci, ona je tu so mnou. Je to tanečnica.“

Jeden z nich sa zohol, odopol lano a umožnil mi vstup dovnútra.

„Ako si to...? Ale ja nie som tanečnica,“ zakričala som na neho, len čo sme sa ocitli dnu. Bol tu asi milión ľudí a nepočula som si vlastného slova. Brian ma chytil za ruku a ťahal ma preč od parketu. Netušila som, kam to ideme, a tak som ho len ticho nasledovala. Otvoril dvere do nejakej miestnosti a vošli sme dnu. Bolo tam tichšie a mohli sme sa v pokoji porozprávať.

„Vysvetlíš mi už konečne, o čo tu ide?“ osopila som sa na neho.

„Spolu s priateľkou sme sa prihlásili do tanečného battlu. Prebojovali sme sa do štvrťfinále a dnes je latino kolo. Lenže tá moja priateľka si dnes vyvrtla členok a nemôže tancovať. A tak som si spomenul na to, ako úžasne sa nám darilo v škole a myslel som si, že by si mi mohla pomôcť. Ak dnes vyhrajeme, dostaneme 200 dolárov za toto kolo. Polovica bude, samozrejme, tvoja.“

S úžasom som sa na neho pozerala a nemohla som zo seba dostať jediné slovo.

„Ty nie si normálny,“ vyhŕkla som, keď som sa konečne spamätala.

„Prosím, urob to pre mňa. Prosím, prosím, prosím,“ hodil na mňa psie očká, o ktorých vie, že im nikdy neviem odolať.

„Tak fajn, ale je to prvý a posledný raz. Váž si to. Neštudujem tanec preto, aby som tancovala v battloch po diskotékach.“

„Ďakujem ti. Ďakujem. Zbožňujem ťa!“ zvolal a objal ma.

„Dobre, dobre. Už ma môžeš pustiť,“ zahundrala som.

„Tak na vešiaku sú šaty, tak si vyber nejaké, ktoré sa ti páčia a sadnú ti. Pri zrkadle sú šminky a prostriedky na prípravu vlasov.“

„Ďakujem, ale mám tu veci zo školy a radšej si oblečiem svoje.“

„Tak teda dobre. Nechám ťa, aby si sa pripravila. O 15 minút prídem po teba, dobre?“

„Fajn, fajn. Bež už.“

Len čo odišiel preč, zložila som si veci a vyzliekla som si zo seba veci. Z tašky som vyhrabala čierne sporé šaty so strieborným zdobením a mini sukňou. Obliekla som si ich a na nohy obula vysoké tanečné topánky. Podišla som k zrkadlu a prehrabala som sa vecami, ktoré tam boli. Vlasy som si rozpustila a konce natrela gélom na kučeravé vlasy. Potom som ich trochu požmolila, aby sa zavlnili a nechala ich voľne padať na plecia.

Na tvár som si naniesla tenkú vrstvu make-upu a na oči som si naniesla čierne dymové líčenie, takže som vyzerala ako mačka. Pery som si pretrela ružovým rúžom a naniesla na nich lesk. Akurát, keď som si tvár poprašovala trblietavým púdrom, vošiel do miestnosti Brian.

„Už si hotová? O 5 minút začíname.“

„Áno, už idem,“ odvetila som a odložila všetko na miesto. Zazipsovala som si tašku a vyšla som von k davu tancujúcich ľudí.

„Ozaj, čo vlastne tancujeme?“

„Chachu.“

„Uuu, moja najobľúbenejšia,“ potešila som sa.

Viedol ma za ruku k DJ-ovi, kde už stáli ďalšie tri páry. Postavili sme sa vedľa nich a čakali sme, kým nás ohlási. Len čo skončila pieseň, predstavil jednotlivé páry a určil ich poradie. My sme šli posledný. Usmiala som sa. Čerešnička na torte.

Pozorovali sme ostatné páry, ako sa predvádzajú, no zhodli sme sa, že na profesionálov zo školy nemajú. Keď ohlásili náš nástup, Postavili sme sa do kruhu vytvoreného divákmi a zaujali úvodnú pózu.

Odzneli prvé rytmy chache a my sme sa pustili do našej choreografie. Striedali sme pomalšie prvky s rýchlejšími, prepínali kolená, vystierali špičky, predvádzali dokonalé figúry a točky. Na záver som skončila hlavou dole s nohami okolo Brianovho pása. Vydržali sme tak pár sekúnd a potom som sa postavila na vlastné. Predviedli sme dokonalú klaňačku, ktorú sa ostatné páry neunúvali predviesť a postavili sme sa späť na miesto.

Potom vyzval DJ hlasujúcich, aby šli k baru a na papierik napísali číslo páru, ktorý by mal vyhrať. Medzitým pustil ďalšie diskohity a ja som sa šla naspäť prezliecť. Za pár minút som bola hotová, pretože som si make-up nechávala. Zbalila som si všetky veci a pobrala som sa von z miestnosti, kde ma už čakal Brian.

„Už odchádzaš?“

„Áno, som unavená a musím sa poriadne vyspať, aby som bola fit na zajtrajší konkurz.“

„Tak dobre, maj sa teda. Len čo sa dozviem výsledky, zavolám ti, ok?“

„Jasné, ahoj,“ objala som ho a vyšla som von na ulicu. Zbadala som nákupné stredisko, kde som cez víkend nakupovala, a tak som hravo trafila do bytu. Zvalila som sa na gauč a zapla som si v televízore nejaký film. O pol hodinu mi volal Brian, že sme postúpili, že mi veľmi pekne ďakuje za pomoc v núdzi a peniaze mi dá po prázdninách v škole.

Dopozerala som film a šla som do sprchy. Len čo som vyšla z kúpeľne s kvapôčkami vody na tele, zaľahla som do postele a zaspala som.