O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

streda, 4. júla 2012

Holidays 10


Louis
Všetko mi rozpovedala. Od toho, ako s ním chodila, aký boli spolu šťastní až po ten moment na pláži, keď sa dozvedela, že ju podvádza. Po celý čas som rozmýšľal, či jej povedať, že to som bol ja, kto ju utešoval, no napokon som to zavrhol, pretože som vravel, že som si nepamätám, odkiaľ ju poznám. Radšej som to nechal tak, to nie je podstatné.
Chvíľu sa potom len tak usmievala a mal som pocit, že jej zo srdca spadol balvan. Priveľmi ju to vnútri dusilo a teraz to konečne zo seba dostala. Po chvíli povedala:
„Poďme už na hotel.“
Len som krátko prikývol a mlčky sme vyrazili. Čas nám zbehol rýchlo. Cestou sme sa len tak miestami rozprávali, o rodine, záľubách a tak všeobecne. Keď som došli k hotelu, ukázala mi, kde býva a ja som ju len nasledoval. Ešte som nechcel odísť, no asi už bol čas.
„Tak tu teda bývam. Dočasne,“ usmiala sa a rukou ukázala na domček s číslom 3.
„Pekný. Bývaš tu sama?“
„Nie, ešte s Lucy, tou mojou kamoškou a ďalšími ôsmimi. Je to niečo ako ubytovňa prepersonál.“
„Ach tak,“ usmial som sa a nevedel som, čo povedať. „Tak ja už asi pôjdem.“
„Ďakujem ti za všetko. Už som stihla aj vytriezvieť,“ odvetila a objala ma. Ten dotyk vo mne prebudil všetky nervové zakončenia a všetky hormóny a ja som sa cítil dokonale nabudený. Je toto možné? Je možné, aby vo mne jedno dievča, ktoré poznám jeden deň vo mne vyvolalo takéto pocity? pýtal som sa sám seba. No bola to pravdupovediac len rečnícka otázka, pretože odpoveď som už dávno vedel. Áno, môže.
Naposledy som sa nadýchol jej úžasnej vône, kým sa odtiahla.
„Tak sa maj,“ zakýval som jej a pomalým krokom som sa vydal ku sebe. Ona sa taktiež otočila a už už vošla do domu. No odrazu som len počul:
„Alebo...“ otočila sa za mnou a ja som zamrzol. Otočil som sa tiež a díval som sa na ňu. „Nechcel by si ísť na chvíľu dnu?“
Are you kidding me?! Samozrejme, že by som chcel. V mysli som sa radoval ako malé dieťa, no navonok som sa snažil tváriť dospelo. „Prečo nie,“ odvetil som s úsmevom a podišiel som k nej. Odkódovala dvere a vošli sme dnu. Ocitol som sa v niečom ako spoločenskej miestnosti, odkiaľ viedla chodbička, kde boli asi jednotlivé izby. Porozhliadol som sa naokolo, zatiaľ čo Charlotte zapálila svetlo a sadla si na gauč.
Prisadol som si k nej a skúmal som jej tvár z profilu, kým si vyzúvala lodičky a dávala dolu všetky doplnky. Na ten obraz by som sa mohol dívať večne. Keď zachytila môj pohľad, začervenala sa a spýtala sa:
„Čo je? Je na mne niečo zlé? Mám rozcuchané vlasy alebo niečo?“
„Nie, nie. Ja len...“ začal som no zarazil som sa. Mám jej to povedať? Nie je to priskoro? Čo ak mi hneď vynadá a pošle ma kade ľahšie?
„Áno?“ pozrela na mňa spýtavo. Len čo som videl tie jej nádherné oči, svet okolo mňa sa začal krútiť a ja som sa ocitol vo víre zmätených emócií. No napokon vyhrala úprimnosť, a tak som sa odhodlal a riekol som:
„Vieš, dnes v bare som presne vedel, kto si. Teda, nie úplne presne, ale vedel som, že si z tohto hotela a že tu pracuješ. Všimol som si ťa ešte v autobuse na letisku a potom, keď ste s kamarátkou spievali nejakú pesničku, ktorej som nerozumel. Vždy, keď som ťa niekde videl, hlavou mi prebehla len jedna veta: “Tá je krásna!“.
Tak a je to. Dostal som to zo seba, teraz už len čakať, čo na to povie.

Charlotte
Keď som ho pred domom objala, zacítila som nejaké divné pocity. Bol strašne milý a iný, ako ostatný. To sa mi na ňom tak páčilo. A keď som ho cítila tak blízko seba, nechcela som ho pustiť. A tá jeho vôňa, podlamovali sa mi z nej kolená. Nevedela som, k čomu to priradiť, no mužnejšiu vôňu som ešte nikde necítila. Dokonca ani pri Martinovi, a ten voňal úchvatne.
Martin. To slovo mi prebehlo mysľou a donútilo ma odtiahnuť sa od neho.
„Tak sa maj,“ zakýval mi a pomalým krokom sa vydal preč. Ja som sa taktiež otočila smerom k domu a chystala som sa odomknúť dvere, keď mnou opäť prešli tie divné pocity. Chcela som ho, aby bol pri mne. Chcela som ho spoznať bližšie. Čo tam po Martinovi. Ten nech má tú svoju štetku z baru. Už pre mňa nič neznamená.
„Alebo...“ povedala som dúfajúc, že to počul a zastaví sa. Otočila som sa a sledovala som, ako zamrzol. Potom sa otočil tiež a pozrel na mňa tým svojím nádherným pohľadom. „Nechcel by si ísť na chvíľu dnu?“
„Prečo nie,“ odvetil s úsmevom a podišiel ku mne. Odkódovala som dvere a vošli sme dnu. Zapla som svetlo a sadla si na gauč, zatiaľ čo sa on porozhliadol navôkol. Našťastie tu už nikto nebol. Asi už bolo fakt dosť neskoro, keď všetci spali. Prisadol si ku mne a ja som si zatiaľ vyzula lodičky a dala si dole doplnky. Potom som sa pozrela na neho a zachytila som jeho pohľad upretý na mne. Cítila som, ako sa mi červeň vtiera do líc a spýtala som sa ho:
 „Čo je? Je na mne niečo zlé? Mám rozcuchané vlasy alebo niečo?“
„Nie, nie. Ja len...“ začal no zarazil sa. Akoby premýšľal, či mi to má povedať alebo nie.
„Áno?“ pozrela som sa naňho spýtavo. Po chvíľke sa odhodlal a spustil:
„Vieš, dnes v bare som presne vedel, kto si. Teda, nie úplne presne, ale vedel som, že si z tohto hotela a že tu pracuješ. Všimol som si ťa ešte v autobuse na letisku a potom, keď ste s kamarátkou spievali nejakú pesničku, ktorej som nerozumel. Vždy, keď som ťa niekde videl, hlavou mi prebehla len jedna veta: “Tá je krásna!“.
Zízala som na neho s pootvorenými ústami a šokovaným pohľadom. Takže on si ma od prvého momentu, keď sme sa stretli, všímal, pretože som sa mu páčila? Ja? Čo to s tými chlapmi je? Ako to, že si nevšimol moju dokonalú kamarátku ale mňa? Netušila som, čo mám robiť, nie to ešte, čo mu mám povedať. Bola som zarazená, no aj ja som k nemu cítila istú príťažlivosť.
Odrazu sa vo mne vzbúril estrogén a ja som sa nahla k nemu. Jemne som priložila svoje pery na jeho a pobozkala som ho. Nebránil sa. Veď prečo by sa bránil, keď som sa mu páčila. Vychutnávala som si jeho pery, ešte horké od pivo, čo pil v bare. Obmotala som si ruky okolo jeho krku a on si ma pritiahol bližšie. Hladkal mi chrbát a prechádzal mi prstom po priehlbinke v ňom. Zachvela som sa a on sa na chvíľu odtiahol.
„Nie, nie. To je dobré,“ riekla som a opäť som sa mu pritisla na ústa. Prehĺbil nás bozk a vášnivo sa mi dobíjal jazykom do úst. Trochu som ich pootvorila a on vkĺzol dnu a skúmal každučký kútik.
Telom mi prešla vlna vzrušenia a chcela som viac. Opatrne, aby som neprerušila bozk, som si na neho presadla, aby sme sa obaja cítili pohodlnejšie a pritiahla som sa bližšie k nemu. Sedela som mu rovno na jeho mužnosti a cítila som, ako sa látka na úzkych rifliach napína.
„Poďme k tebe,“ odtiahla som sa na chvíľu a dostala som zo seba túto vetu. „Tu je veľa ľudí, ktorí by nás mohli vyrušiť.“
Bez slova si ma pritiahol bližšie, pevne ma chytil a postavil sa. Opäť sa mi prisal na pery a takto v objatí sme vyšli von a zamierili k nemu. Rýchlo odomkol dvere a vošiel dnu. Nepostrehla som, ako to tam vyzerá, pretože som bola príliš pohrúžená do jeho bozkov. Odniesol ma k jeho posteli a nežne ma položil. Priľahol si ma mňa, no opatrne, podopretý o lakeť, aby mi neublížil a ďalej pokračoval v bozkoch, ktoré viedli k nádhernému milovanie, aké som už dlho nezažila. Potom som už len unavene zaspala v jeho náručí, sladko ako bábätko. 


27 komentárov:

  1. Prečo vždy napíšeš časť tak úžasne? :O Ja na to už nemám slov! O.o :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Toto by už ako chcelo ešte jednu :D :D dokonalá časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :d uz dalsiu dnes nevypotim sry :D a vdaka

      Odstrániť
    2. nič iné som nečakala :D ale tak treba skúsiť :D a nemáš začo :)

      Odstrániť
  3. Wow, znova uzasna :) ako to ze vzdy napises uzasnu cast??

    OdpovedaťOdstrániť
  4. už mi je trápne vždy písať to isté :D keď na toto iné slová nie sú a musím ti vždy napísať, že píšeš úžasne :) vždyyy ma to chytí za srdce ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Užas!!!:))) jes, jes Tommo!! :D konečne!!:) dalsiu ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. are u fucking kidding me ??? :O ..toto čo jeeeeee ! kráásnee !!! hahah ten koniec ak diplomaticky napísaný ..žiadne detaily :/ ..prepáč za moju úchylnú dušičku ale čo už :D :D ..ale je to kráásne :) už nech je dalšia :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nemala som velmi naladu sa nejako rozpisovat :D mozno nabuduce :D a vdaka

      Odstrániť
  7. Písať tak ako ty, len si pískam! ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Je to úžasné perfekté šupa ! No proste nemám slov. A kam presne ideš do Talianska , lebo aj ja idem o týždeň :DD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem :) do Lignana :) a ty kam?

      Odstrániť
    2. To fakt ? lebo aj ja idem do Lignana :DDD

      Odstrániť
    3. wohoo :D vazne? :D sa stretneme :D nejdete nahodou ku Ivete nejakej do apartmanu na Platany 49 myslim je adresa a vila sa vola Marinella asi? :D

      Odstrániť
  9. jeee toto je kraasne !!! Bože !!!!! nadherna cast !! skoro si prosim dalsiu :D

    OdpovedaťOdstrániť
  10. krááááása ... :) chce to další diel :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. To je úzasne!!!! Prosim daj teraz dalsi prosim prosim prosim!! :):) :)

    OdpovedaťOdstrániť