O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

sobota 31. augusta 2013

Love Me For Me 24

ďakujem vám všetkým, ktorí sa ma zastávate :) you´re the best :3 :) a k tebe, čo si "vyštudovalo" základnú školu ... tipujem, že máš tak možno 20 rokov, pretože s takouto gramatikou si normálne ani len základku skončiť nemohla, takže to tipujem na takých 5 prepadnutí minimálne ... ak sa ti príbeh nepáči, ja ti názor neberiem, no nevidím zmysel to písať na každú časť, ale ak ti to robí radosť, pokojne :D aspoň mi poskytuješ toľko radosti a smiechu, ako už dlho nie :D keď čítam tie "dospelácke" reči, tak chudnem každou sekundou 5 kíl :D :D :D :D takže pokojne pokračuj, ak nemáš čo robiť :) dostala si sa do centra pozornosti, ak ti šlo o to ... gratulujem :) mám tu pre teba pár odkazov :D napíšem ti pod nich aj preklad, pretože im určite rozumieť nebudeš, dobre? ;-)

Nenávistnici ma robia slávnou :)

Nemáš ma rada? Sadni si spolu s ostatnými ku*vami, ktoré čakajú na to, až sa o to budem starať. :D

Keď ťa ľudia nenávidia, je to preto, že máš niečo, čo chcú oni. ;)

Nenávistnici - ľudia, ktorí tajne túžia byť tebou.

Miluj svojich nenávistníkov, sú to tvoji najväčší fanúšikovia. :D milujem ťa, anonymous :D :D



O mesiac
„Nemôžem uveriť, že spolu chodíte už mesiac a ty mi o tom hovoríš až teraz!“ rozčuľoval sa Adam a rozhadzoval rukami sediac na mojej posteli.
„Prepáč, neviem, prečo som ti o tom nepovedala. Zrejme som tomu sama nemohla uveriť,“ pokrčila som plecami a hodila naňho psí pohľad.
„Neskúšaj to na mňa,“ pohrozil mi prstom, no pery sa mi skrivili do jemného úsmevu, ktorý sa pokúšal zakryť.
„Ale no tak, Adam. Hádam sa na mňa kvôli tomu nebudeš hnevať,“ sadla som si vedľa neho a štuchala som ho do boku. Adam sa pozeral do druhej strany a vytrvalo ma ignoroval.
„Adam,“ štuchla som ho. „Adaaaaaaam,“ štuchala som ho znovu a znovu, až napokon podvolil a pozrel sa na mňa.
„Fajn, ale už s tým prestaň,“ zaškeril sa a ja som sa zoširoka usmiala.
„Ďakujeeeeeem,“ hodila som sa mu okolo krku a poriadne som ho objala.
„Veď aj máš za čo,“ prevrátil očami no úsmev mu nezmizol z tváre. „A teraz chcem všetky detaily.“
A tak som spustila príbeh o zápase v Doncastri, o barbeque, o našom prvom bozku a mojom prvom bozku vôbec, o našich nasledujúcich stretnutiach – ako sme boli na Londýnskom oku, na pláži, v kine, na jeho nahrávaní, na večeri, u neho doma,...
O hodinu a pol som s rozprávaním skončila a Adam na mňa hodil blažený výraz.
„Sám som doňho zamilovaný, keď počúvam, ako mi o ňom rozprávaš,“ usmial sa.
„Len mi ho nepreber, hej,“ uškrnula som sa.
„Myslím, že orientáciu ešte nezmenil. A keby náhodou, daj mu na mňa kontakt,“ žmurkol na mňa a ja som sa rozosmiala. Dlho som sa s Adamom takto nerozprávala. Väčšinou kvôli tomu, že som sa večne stretávala s Louisom alebo som doháňala zameškané v škole. Prospech som si našťastie nezhoršila a hravo som stíhala oboje. Až na Adama. No ten s tým bol, našťastie, v pohode, tak som mu to vynahrádzala počas pár voľných minút medzi školou a Louisom.
„Kedy sa máte opäť stretnúť?“ vyzvedal ďalej Adam.
„Dnes večer. Idem k nemu,“ usmiala som sa.
„Wohohooooo,“ začal hulákať Adam a ja som ho začala jemne buchnátovať do pleca.
„Ale no ták. Prestaň,“ riekla som so smiechom. „Vôbec to tak nie je.“
„Ale iste, zlato,“ uškrnul sa Adam a ja som vedela, že mu to nevyhovorím.
„Si hrozný,“ kapitulovala som.
„Hrozný je moje druhé meno,“ zahlásil Adam a ja som opäť vybuchla smiechom.
„Už by som sa mala chystať,“ postavila som sa a otvorila som skriňu. „Čo si mám vziať?“
„Pusť ma k tomu,“ vopchal sa predo mňa Adama a začal sa prehrabávať vešiakmi. „Nie, nie, nie, príliš letné, príliš vyzývavé, dokonalé,“ rozžiaril sa a vytiahol zo skrine svetloružový top.
„Toto?“ vypúlila som oči. „Veď ten výstrih mám až niekde pri pupku!“
„Ale nepreháňaj,“ mávol rukou Adam. „Máš tam aj oveľa vyzývavejšie veci.“
„Fakt nemyslíš, že je to až príliš?“
„Určite nie. Bude ti ležať pri nohách,“ usmial sa naširoko a podal mi top.
„Tak fajn,“ podvolila som a vytiahla som k tomu farebne zladené sako a rifle. Keď som si začala vyzliekať tričko, Adam sa zháčil a prudko sa otočil.
„Vôbec ti nevadí, že máš v izbe cudzieho chlapa?“ pýtal sa ma ukazujúc mi chrbát.
„Ktorý je gay? Nie,“ zasmiala som sa. „Veď nie som nahá. Ako keby som mala plavky na pláži.“
„Keď myslíš,“ poznamenal Adam, no aj tak sa neotočil. Ja som sa len zasmiala a prezliekla som sa. Následne som sa nalíčila a z hornej polovice vlasov som si na temene spravila mašľu.
„Voilá,“ otočila som sa k Adamovi a ten sa na mňa konečne odvážil pozrieť.
„Vyzeráš úžasne,“ usmial sa a ja som sa potešila.
„Ďakujem,“ odvetila som a nahádzala som do kabelky všetko potrebné. „Nechcem byť hrubá, ale sám tu ostať nemôžeš,“ riekla som s úsmevom a Adam sa s úškrnom pobral k dverám.

„Vyhadzovať ma nemusíš,“ zatváril sa vážne a naoko urazene odišiel. Ja som sa len zasmiala a zamkla som izbu. Zišla som na ulicu a taxíkom som sa odviezla k Louisovi. O chvíľu na to som mu už klopala na dvere a Louis ma privítal nadšeným objatím a vášnivým bozkom.
„Ahooooj,“ usmial sa na mňa, keď sa odtiahol.
„Ahoj,“ uškrnula som sa a prešla som popri ňom dovnútra. „Čo si dnes robil?“
„Pozeral na hodinky a vyčkával ťa,“ usmial sa žiarivo. „A ty?“
„To vieš, flirtovala som s náhodnými chalanmi a rozdávala som svoje číslo,“ mávla som rukou a Louis na mňa zarazene pozeral. „Robím si srandu,“ uškrnula som sa a on sa roztomilo zamračil.
„To od teba nebolo pekné,“ ohrnul hornú peru ako malé trucovité dieťa a ja som neodolala pokušeniu ho pobozkať. Len čo sa naše pery spojili v jedno, truc ho prešiel a on ma začal náruživo bozkávať. Ovinula som si ruky okolo jeho krku a užívala som si tie krásne bozky, ktorých som sa nikdy nemohla nasýtiť.
Ako začala atmosféra okolo nás tuhnúť, pustila som kabelku na zem a pritlačila som sa k nemu ešte bližšie. Louis mi vošiel jednou rukou pod tričko a prstom mi prešiel po jamke na chrbte. Mierne som sa striasla od vzrušenia a z úst mi vyšiel krátky povzdych. Louis to využil a šikovne sa mi jazykom dobyl dovnútra. Vyšla som mu v ústrety a užívala som si stúpajúcu horúčavu a vášeň medzi nami.
Louis sa začal pomaly pohybovať a ja som ho nasledovala bohviekam. Jediné, na čo som sa dokázala sústrediť boli jeho sladké bozky a nežné dotyky. Odrazu som na lýtkach pocítila mäkkú pohovku a došlo mi, kam Louis mieri. A odrazu, ani neviem ako, som sa ocitla na pohovke a Louis sa skláňal nado mnou.
Čakala som v hlave nejaké poplašné zariadenie či červené svetlo, no nič sa nedialo. Bola som z toho zmätená. Ešte prednedávnom som sa ani len neotočila za nejakým chlapcom a zrazu som s jedným úžasným chodila. A navyše sa práve schyľovalo k intímnejšiemu zbližovaniu a ja som sa nebála. Nie že nebála, ja som to chcela. A veľmi.
V podbrušku som zacítila pre mňa doposiaľ nepoznané šteklenie, no nebolo mi to nepríjemné. Práve naopak. Pritiahla som si Louisa ešte bližšie k sebe a zintenzívnila som naše dotyky. Louis ma jednou rukou hladil po krku a druhú mal na mojom nahom páse, keďže tričko som už mala dopoly vyhrnuté. Nohy som mala mierne od seba, takže tam zapadla jedna Louisova a ja som v lone pocítila tlak na dôkaz jeho vzrušenia.
Opäť som čakala, že ma to vystraší a ja sa stiahnem, no nestalo sa a moja túžba sa ešte zintenzívnila. Odvážila som sa presunúť svoje ruky z jeho krku nižšie a pomaly som mu prešla po hrudi, keďže sa týčil pár centimetrov nado mnou, aby ma nepriľahol. Keď som zišla až nadol k lemu, pomaly som sa vkradla prstami na jeho nahú pokožku na bruchu a postupne som mu vyťahovala tričko vyššie a vyššie, až sa odo mňa odtiahol a s úškrnom na perách si ho prevliekol cez hlavu.
Následne sa prisal k môjmu krku a ja som opäť vzdychla od rozkoše. Šteklenie v podbrušku sa stupňovalo a ja som sa oddávala doposiaľ nepoznaným pocitom. Pomaly prešiel k ušnému laloku a jemne mi doň zakúsil, takže mojím telom prešlo zvláštne chvenie. Opäť sa stiahol na krk a postupne sa dopracoval až ku kľúčnej kosti. Odtiaľ zamieril k ramenu a prstami odhrnul ramienko topu na stranu. To isté spravil aj na druhom ramene a nato sa vrátil späť k mojím perám, zatiaľ čo jeho ruky stúpali po mojom páse nahor.
Ja som mu medzitým blúdila prstami po chrbte a hrudi a oddávala som sa jeho bozkom a dotykom. Keď už bol len pár centimetrov od mojej podprsenky, bytom sa rozľahol zvonček a Louis sa pomaly a neochotne odtiahol.

„Koho to teraz čerti nesú!“ zamrmlal a ja som sa mierne usmiala. „Hneď som späť,“ usmial sa na mňa a vtisol mi na pery ešte jeden krátky bozk a postavil sa. Kým si obliekal tričko, obdivne som hľadela na jeho jemne vypracované brucho a ramená. Mňam. Venoval mi svoj posledný úsmev a pobral sa k dverám zistiť, kto si to dovolil nás vyrušiť. Ja som si zatiaľ napravila tričko a posadila som sa čakajúc, či ten niekto bude pozvaný aj dnu alebo si to vyriešia na chodbe. 

Day 17

Téma: Tvoje úspechy a neúspechy za posledný rok.


Fuuu, tak nad týmto mi treba porozmýšľať lebo si pomaly ani celý rok nepamätám :D začnem ten rok od septembra 2012 :)

Úspechy:
 - zvládnutie ďalšieho ročníka na tej prekliatej škole, heh :D
 - perfektná oslava 18-tich narodenín, ktorú som vôbec nečakala
 - vodičák v rukáve na prvý pokus + ešte som nikoho nezrazila :P hehe
 - konečne viem, akú chcem budúcnosť
 - zistila som, kto mi je ozajstným priateľom a kto sa naňho iba hrá
 - mám úžasné čitateľky, ktoré zbožňujem najviac na svete ;-)
 - konečne mám brigádu :)
 - konečne som sa preniesla cez my crush :P užívam si voľnosť a je mi fajn
Neúspechy:
 - nedostala som sa na leto do Anglicka :/ asi môj najväčší neúspech, ktorý ma zožiera
 - stratila som vtedy najlepšiu kamarátku pre niečo, čo som si myslela, že je správne, potom na seba nadávala, že čo som to spravila ale teraz už viem, že to jednak bolo s dobrým úmyslom a jednak to bolo správne rozhodnutie a tá kamarátka bola falošná, takže teraz neviem, či to radiť medzi neúspechy
 - druhá polovička leta mi nevyšla práve tak, ako som plánovala, no na druhej strane to nebola katastrofa ako minulý rok :D
 - ešte stále nemám peniaze na Bruna Marsa :P ale oni budú, som si tým istá
 - som lenivá a môj trojmesačný plán do plaviek veľmi nevyšiel :D ostal z neho mesačný :D ale teraz mám ďalší do šiat na stužkovej :D uvidíme, či vyjde

 to je asi všetko :) aj keď sa stavím, že som na niečo zabudla, no asi to potom nie je tak podstatné :) a taktiež chcem počuť o vašich úspechoch a neúspechoch :) luv ya :3 

štvrtok 29. augusta 2013

Love Me For Me 23

tak tu teda máte vytúženú časť :) no upozorňujem, že v zálohe mám zatiaľ len ďalšie dve časti a neviem ako rýchlo budem schopná písať ďalšie, keďže už pomaly začína škola a ja budem musieť vhupnúť do maturitného ročníka ... desím sa toho :/ hádam budem stále schopná pridávať časti dosť často :) držte palce a užite si časť :)


Odrazu, neviem, čo ma to pochytilo, som prekonala posledné centimetre medzi nami a priložila som svoje pery na tie jeho. Zavrela som oči a vychutnávala som si silu okamihu, hoci trvala len chvíľku. Potom som sa spamätala a rýchlo som sa odtiahla. Zahanbene som sa pozrela do zeme a ticho som zamrmlala:
„Prepáč.“
„Nie, toto ti neodpustím,“ riekol Louis a ja som sa naňho prekvapene pozrela. Pohľad mal vážny a ja som sa zľakla. Dokelu, čo som to spravila?! Prečo som to musela pokaziť?! „Nemala si sa odtiahnuť,“ usmial sa a odrazu som opäť cítila jeho pery na svojich, no tentoraz o niečo dlhšie.
O môj bože! Môj prvý bozk! uvedomila som si. Je dokonalý, usmiala som sa v duchu. V tej chvíli sa Louis na pár milimetrov odtiahol a zahľadel sa mi do očí. Cítila som, že chce niečo povedať, no nevie nájsť slová, tak som mu to uľahčila. Zdvihla som ruku a položila som mu ju na líce. Láskavo som sa mu pozrela do očí a usmiala som sa. Následne som sa opäť priblížila k nemu a znovu som ho nežne a pomaly pobozkala.
Keď sme sa od seba napokon odtiahli, obom nám na perách svietil úsmev a v očiach nám horeli ohníky. Louis otvoril ústa, že niečo povie a potom ich opäť zavrel. Akoby nemal slova. Len sa na mňa prihlúplo uškŕňal a ja som mu to rada opätovala.
„Takže to na štadióne, keď si sa tak zlato zamotala ... chcela by si to?“ zvážnel na chvíľu Louis a skúmavo sa na mňa zahľadel. Na slová som sa ešte necítila, tak som sa opäť nahla a krátko som ho pobozkala.
„Stačí ti takáto odpoveď?“ usmiala som sa.
„Bohato,“ uškrnul sa a cinkol mi palcom po nose. „Rád by som tu ešte ostal, no asi by sme už mali ísť spať. Harry bude aj tak vyzvedať, takže sa k spaniu skôr ako o hodinu nedostanem.“
„Harry?“ nechápala som a Louis na vysvetlenie namieril prst na okno na poschodí. Keď som sa tam pozrela, videla som len, ako sa pohla záclona a domyslela som si, že v tej izbe spí Harry a celý čas nás sledoval. „Tak poďme,“ usmiala som sa a Louis mi pomohol sa postavil. Ruka v ruke sme vošli do domu a vyšli na poschodie. 
„Tu je tvoja izba. Ja spím s Harry v mojej,“ usmial sa a ukázal na dvere za mnou. Ani som sa neotočila a hľadela som priamo na neho vysielajúc do vzduchu moju tichú žiadosť. Louis sa len usmial a podišiel ku mne. Krátko priložil jeho pery na tie moje a vtisol mi nežný bozk.
„Dobrú noc,“ usmial sa, keď sa odtiahol.
„Tú najlepšiu,“ uškrnula som sa a zmizla som v izbe. Len čo som za sebou zavrela dvere, nadšene som začala poskakovať a mlčky som sa radovala. Najlepší deň môjho života. Vlastne noc, pomyslela som si a so šťastným úsmevom na tvári som sa hodila na posteľ.
Zahľadela som sa do stropu a v mysli som si prehrávala posledné okamžiky. Pri spomienke na Louisov bozk som sa prstami dotkla pier a nemohla som uveriť, že sa to naozaj stalo. No taktiež som nemohla uveriť, že som sa odvážila a iniciovala to. Našťastie sa to vyplatilo a teraz som bola najšťastnejšou osobou na svete. Zoey a Louis. Louis a Zoey.
Nie, nie. Je to Ashley a Louis. Louis a Ashley, ozvalo sa moje druhé ja a môj úsmev hneď zamrzol. Čo bude, keď sa to dozvie? Ako zareauguje? A vlastne, dozvie sa to vôbec niekedy? Čo ak bude stále chodiť s Ashley a Zoey ostane bohom zabudnutá na univerzite? Nemohla som už ďalej takto myslieť. Nemohla som sa neustále báť, že sa to prevalí. Musí sa to dozvedieť odo mňa. Len čo to bude možné, prediskutujem do s Ashley a poviem Louisovi pravdu, rozhodla som sa a s tou myšlienkou som zaspala.

„Harry! Okamžite mi vráť moje traky!“ začula som krik z chodby a hneď som sa prebudila. Spočiatku som sa nechápavo obzerala okolo seba, no potom som si spomenula, že sme u Louisa v Doncastri. Panebože, včerajší večer! spomenula som si a na perách mi hneď zažiaril úsmev. Že sa to naozaj stalo a nebol to len sen! modlila som sa a vstala som z postele. To hneď zistím.
Vyšla som na chodbu a v tej chvíli okolo mňa preletel Harry s úškrnom na tvári. Hneď za ním bežal Louis s nahnevaným výrazom.
„Ak s nimi niečo spravíš, zabijem ťa, Harold Edward Styles!“ zakričal a zastavil sa pri mne. „Ahoj,“ usmial sa.
„Ahoj,“ zasmiala som sa. „Čo sa to tu deje? Rozhodli ste sa pobudiť celý dom?“
„Harry zo seba robí zase paka,“ prevrátil očami a oprel sa rukou o zárubňu na dverách. „Ako si sa vyspala?“
„Skvelo,“ usmiala som sa. „A ty?“
„Taktiež,“ uškrnul sa.
„Splachujem ich!“ ozvalo sa odniekiaľ a Louisov úsmev v momente zamrzol.
„Hneď som späť!“ riekol a rozbehol sa preč. Ja som sa len s úsmevom za ním pozerala a nechápavo som krútila hlavou. No čo. Počkám ho dole. Určite tam už niekto je. Neexistuje, aby teraz ešte niekto spal.
„Ahoj, Ashley,“ privítala ma Louisova mamka.
„Dobré ráno, pani Tomlinsonová,“ usmiala som sa vo dverách.
„Aká pani Tomlinsonová. Volaj ma Johannah. Aj teba zobudili tí uličníci?“
„Tak nejak,“ zasmiala som sa. „To tu máte stále?“
„Väčšinou. Aspoň to tu trošku ožije, keď sem prídu,“ uškrnula sa. „Čo budeš na raňajky – toasty, hrianky, vajíčka, slaninu?“
„Tie toasty, poprosím,“ riekla som a posadila som sa za stôl. „A kde sú ostatní?“
„Určite sa ešte pokúšajú spať,“ zasmiala sa Johannah. „Sme asi jediné, ktoré to vzdali.“
„Ja toho Harolda raz zabijem,“ vošiel do kuchyne zamračený Louis. „Dobré ráno, mami,“ usmial sa na ňu a dal jej pusu na líce. Následne si sadol vedľa mňa a prikryl moju ruku tou jeho. Fajn, takže sa mi to nesnívalo, usmiala som sa v duchu.
„Čo ti vlastne spravil tentoraz?“ vypytovala sa jeho mamka.
„Vzal mi moje posledné traky. Samozrejme, že už nežijú,“ povzdychol si.
„Čo ti s nimi spravil tentoraz?“
„Spláchol ich. Takže keby náhodou nefungoval záchod, vieš prečo,“ dodal na vysvetlenie. „Ten asi nikdy nedospeje.“
„To hovorí ten pravý,“ zasmiala sa Johannah a vrátila sa k vareniu.
„Mám pocit, že zmizneme preč bez neho. Kľúče mám,“ uškrnul sa a vybral ich z vrecka na rifliach.
„Ty by si ho tu nechal?“ nadvihla som obočie no na perách mi žiaril úškrn.
„To je len drobný zlomok toho, čo som mu chcel spraviť. Zaslúži si to,“ zamračil sa. „Ty ešte nevieš, aký som citlivý na traky.“
„Tak to teda neviem,“ zasmiala som sa. „A radšej ani nechcem vedieť.“

„Tak poď, najeme sa a pôjdeme. Harry si vezme taxík, ak bude niekto ochotný s ním ísť až do Londýna alebo pôjde vlakom,“ pokrčil plecami Louis a ja som sa opäť musela zasmiať. Tí dvaja sa behom sekundy dokázali zmeniť z najlepších priateľov na súperov na život a na smrť. No čo už. To je medzi nimi, pomyslela som si a s chuťou som sa pustila do lahodných raňajok. 

Love Me For Me 22

„Skvelá hra,“ usmiala som sa na Louisa, keď vyšiel po zápase zo šatne.
„Ďakujem,“ zaškeril sa. „To vieš, posledná v sezóne.“
„Kam teraz?“ opýtala som sa ho.
„Chalani sú už tipujem u nás doma aj s dievčatami, tak poďme tiež,“ usmial sa a ja som znervóznela. Mám sa stretnúť s jeho rodinou. Ako zlé to môže byť? pomyslela som si. Veľmi, odvetilo moje druhé ja. Nemusíš sa im páčiť. Budú ťa nenávidieť, myslieť si, že si zlatokopka... To mi nepomáha! zlostila som sa v duchu.
„Ashley, si v poriadku?“ chytil ma Louis za rameno. Asi som sa zatvárila trošku viac nervózne, pretože na mňa hľadel dosť vystrašene.
„Ale áno,“ prikývla som a posnažila som sa o úsmev. Veľmi mi nevyšiel.
„Ty sa bojíš?“ nadvihol obočie a mierne sa usmial.
„Nie,“ vyhŕkla som až príliš horlivo, takže to vyznelo ako čistá lož. „Veď to nie je akoby sme spolu chodili, nie?“ povedala som nervózne a pozrela sa na Louisa, ktorému sa tvárou mihol nepatrný záchvev bolesti. „Teda, nie žeby som nechcela,“ riekla som, aby som ho rozveselila, no to ma až príliš odhalilo a ja som sa zamotala. „Teda ja ... len som tým chcela povedať ...“
„To je v poriadku,“ usmial sa na mňa Louis, čím ma dostal s tejto kaše a ja som nemusela odpovedať.
„Ďakujem,“ pozrela som sa do zeme a spolu sme pešo vyrazili po ulici k jeho rodine. Do domu, kde sa narodil, kde vyrástol. A čím bližšie sme boli, tým viac mi bilo srdce a tým viac som bola nervóznejšia. Jedine konverzácia s Louisom ma odvádzala od mojich dotieravých myšlienok a aspoň trochu ma upokojovala.
„Tak, a sme tu,“ zastavil Louis pred dvojposchodovým murovaným domom. „Tu som vyrastal.“
„Je tu pekne,“ poznamenala som s úsmevom.
„Poď. Predstavím ťa rodine,“ chytil ma za ruku a viedol ma okolo domu rovno na záhradu.
„Ahojte, už sme tu,“ zvolal nahlas a všetci sa na nás pozreli. Toľko pozornosti bolo pre mňa až príliš a ja som cítila, ako sa červenám. Louis so mnou kráčal priamo k staršiemu páru, čo som predpokladala, že boli jeho rodičia.
„Louis,“ pozdravila nás žena v svetlomodrých šatách a tuho objala Louisa, ktorý ma na tú chvíľu pustil. „Ahoj, zlatko,“ otočila sa ku mne s láskavým úsmevom a o sekundu na to som sa ocitla v jej náručí. „Louis nám o tebe toľko rozprával, no zabudol sa zmieniť, že si taká pekná,“ usmiala sa na mňa a ja som sa opäť začervenala a sotva zrozumiteľne som zamrmlala chabé ´ďakujem´.
„Ale, mamiiii,“ zatiahol Louis no úsmev mu nezmizol z pier. Následne som podala ruku pánovi Tomlinsonovi a to ma už Louis ťahal k skupinke pri ohni.
„Toto je Lottie, Fizzy, Pheobe a Daisy,“ ukazoval na mladšie dievčatá napravo. Všetky sa na mňa milo usmiali a ja som im kývla na pozdrav. „Chalanov už poznáš a toto je Perrie a Sophia.“
„Ahojte,“ usmiala som sa a oni mi taktiež venovali milý úsmev. Vyzerali byť v pohode. A ja som sa toľko bála. S Louisom sme si sadli na voľné vankúše, čo boli porozkladané po zemi a zapojili sme sa do debaty. O hodinu, keď sme sa najedli, šla som pomôcť pani Tomlinsonovej s riadom.
„Nie, nie, zlatko. Ty pekne seď a bav sa,“ kývla na ostatných k ohňu, no ja som bola neoblomná.
„Rada pomôžem,“ usmiala som sa a vzala som zvyšné taniere.
„Tak teda ďakujem,“ usmiala sa na mňa a spoločne sme šli do domu. Cestou som si všimla Louisov pohľad namierený na mňa a jeho široký úsmev. Vrátila som mu ho a zmizla som vnútri. Pomohla som s umývaním riadov a medzitým sme spolu živo debatovali o všetkom možnom a zároveň o ničom. Bola som rada, že sa ma nepýtala na film ani na herectvo, pretože by som sa dostala do úzkych. Pre istotu, aby som tomu predišla, tak som sa ja vypytovala na Louisa, keď bol malý.
A práve, keď mi rozprávala príhodu, ako bol vyhodený na tri dni zo školy za to, že ukázal riaditeľovi zadok, vošiel do kuchyne Louis, že kde toľko sme. Keď nás tam však uvidel, ako sa spolu smejeme, neveril vlastným očiam. Keď som videla, ten jeho nechápavý výraz, vybuchla som do ešte väčšieho smiechu a nedokázala som prestať. A jeho mamka ma nasledovala.
„Radšej sa ani nepýtam, o čom ste sa tu bavili,“ vyriekol Louis. „Ja len, že sme už po vás šli vydať pátranie, čo ste tu boli tak dlho.“
„Už ideme, synak,“ usmiala sa jeho mamka a ja som ju nasledovala na záhradu, ešte stále sa uškŕňajúc. Zvyšok večera sme sa skvele bavili a ja som sa nemohla na nič sťažovať. Všetci boli veľmi milý a ja som prežila jeden z najlepších večerov môjho života.
Keď sa začalo ochladzovať, Louis mi opäť požičal jeho starú bundu. Krátko po polnoci sa ostatní dvihli na odchod a ja som sa postavila, že idem tiež.
„Nie, nie,“ usmial sa na mňa Louis. „My ostávame tu aj s Harrym, no všetci by sme sa nevošli, tak chalani idú s Liamom naspäť do Londýna.“
„Ach tak,“ riekla som a sadla som si naspäť. Louisova rodina sa pomaly tiež odpájala, až sme ostali samy s Harrym.
„Ja už tiež pôjdem. Nejako ma chytá únava. Ahojte,“ riekol Harry a taktiež zmizol v dome. Ostali sme sami a ďalej sme pokračovali v debate.
„Čo to vlastne robíš všetky tie dopoludnia?“ opýtal sa ma odrazu Louis a ja som netušila, čo mu na to odpovedať.
„Študujem,“ uškrnula som sa a Louis to vzal ako srandu.
„Dobre, tak sa na to pýtať nebudem,“ usmial sa a ja som si vydýchla. Na chvíľu bolo ticho a mňa opäť zmrazilo od zimy. Stiahla som si rukávy Louisovej mikiny na ruky a zababušila som sa do nej. Louis si to všimol a prisadol si ku mne bližšie. Natiahol ruku a privinul si ma k sebe.
„Lepšie?“ opýtal sa a trel mi rameno.
„Áno, vďaka,“ usmiala som sa naňho. Keď som sa však pozrela do jeho očí, nedokázala som sa od nich odtrhnúť. Bola som tak blízko, že som mohla cítiť jeho dych na tvári. Dívali sme si navzájom do očí a nik neprehovoril. Len sme tam v tichosti sedeli a žili pre tú chvíľu.


streda 28. augusta 2013

Love Me For Me 21

 Kto že sa to hlásil, že ide na predpremiéru This Is Us v PO? Hľadám parťáka, lebo kamošky chcú ísť až na posledné premietanie :/ napíšte mi keď tak na seba kontakt do komentu alebo na mail:  laura.vojtekova@gmail.com :) diky


O môj bože! Moja hlava, zaúpela som, keď som sa ráno prebrala. Ešte šťastie, že je sobota a nemám dnes prednášky, lebo inak by som umrela. Otvorila som oči a pomaly som sa posadila. Ležala som na dlážke v obývačke a vedľa mňa sa pred telkou rozvaľovala Ashley. Zaujímalo by ma, či aj ona sa cítila tak zle, ako ja, alebo to bolo len tým, že som takto pila prvýkrát.
Postavila som sa na nohy a roztrasene som šla do kuchyne, kde som si nabrala pohár studenej vody a spláchla som ho dolu hrdlom. Len čo som uhasila ten pekelný smäd, napila som sa znovu, tentoraz aby som sa prebrala. Pomaly som šla do kúpeľne, a tam som pohľadala tabletky na bolesť hlavy. Zapila som to opäť studenou vodou a len čo mi bolo lepšie, vrátila som sa za Ashley do obývačky a usadila som sa na gauči.
Zapla som si televízor a sledovala som správy až kým sa Ash nezobudila.
„Dobré ránko,“ usmiala som sa na ňu.
„Ako komu,“ zamračila sa a chytila sa za hlavu. „Ako to, že si svieža ako rybička a vyzeráš, akoby si vôbec nepila?“
„To vieš, začiatočnícke šťastie,“ uškrnula som sa a Ashley na mňa hodila kyslý ksicht. „Len som už hore trošku dlhšie a mám za sebou niekoľko pohárov vody aj tabletku od bolesti.“
„Ach tak. Idem si po ňu aj ja,“ zamumlala a zmizla v kúpeľni. Ja som medzitým šla do kuchyne a pripravila som nám niečo na raňajky. Položila som všetko na stôl a sama som začala jesť. Po necelej minúte sa ku mne pridala aj Ashley a v tichosti sme raňajkovali.
„Ďakujem ti, že si ostala,“ usmiala sa na mňa, keď dojedla.
„Ďakujeme si vzájomne,“ odvetila som a odniesla som taniere do dresu.
„Nechaj ich tak. Ja to potom umyjem,“ zastavila ma, keď som pustila vodu, tak som ju hneď vypla a šla som za ňou do obývačky.
„Už asi pôjdem,“ zívla som. „Musím sa učiť a zajtra chcem mať voľno.“
„A taktiež sa chceš stretnúť s Louisom,“ zaškerila sa.
„Áno,“ usmiala som sa a vzala som si kabelku. „Zvládneš to tu?“
„Iste, nemaj obavy. Len mi potom zavolaj,“ riekla.
„Dobre, tak zatiaľ,“ zakývala som jej a vyšla som von z bytovky. Nastúpila som do taxíka a odviezla som sa na internát. Cestou mi však začal zvoniť mobil a ja som ho vybrala z tašky čudujúc sa, kto to len môže byť. Louis, prečítala som meno na displeji a na perách sa mi rozhostil úsmev.
„Ahoj,“ zodvihla som hovor.
„Ahoj. Budem dnes trošku meškať, takže prídem až o pol 12, dobre?“ riekol a ja som prekvapene nadvihla obočie.
„Počkaj, Louis. My sme sa už na dnešok dohodli?“ začudovala som sa.
„Predsa ten zápas v Doncastri.“
„Panebože, jasné. Prepáč, úplne mi to vypadlo,“ tresla som sa po čele.
„Takže nemôžeš?“ odvetil a z jeho hlasu bolo cítiť obrovské sklamanie.
„Ale iste že môžem. Len som na to zabudla,“ riekla som hneď. Takže z môjho učenia asi nič nebude.
„To som rád.“ Doslova som aj cez telefón cítila, ako sa rozžiaril. „Tak teda o pol 12 u teba?“
„Hmmm, no vieš ... práve som na ceste ... za Adamom. Býva na internáte. Nemohol by si ma vyzdvihnúť tam? Pošlem ti adresu.“
„Dobre, prídeš k bráne?“
„Iste, a buď nenápadný, aby ťa tam neušľahali fanúšičky,“ zasmiala som sa, no povedala som to viac menej kvôli sebe, pretože som nechcela, aby ma s ním niekto spájal. Potom by mohlo vyjsť najavo, že nie som Ashley a to by bolo veľmi zlé. Zlé pre ňu. Pre mňa by to bola len úľava, len som netušila, ako by to Louis vzal.
„Beriem na vedomie. Maskovanie pripravené,“ odvetil. „Tak zatiaľ.“
„Pa,“ usmiala som sa a poslala som mu adresu. Odložila som mobil práve vo chvíli, keď taxík zastavil. „Nech sa páči,“ podala som šoférovi bankovku a vystúpila som. Skontrolovala som čas na mobile a keď som zistila, že mám už len necelú hodinu a pol, zrýchlila som krok.
Izba bola opäť prázdna a mne to celkom vyhovovalo. Vyzliekla som sa a zamierila rovno do sprchy. Nemala som čas na nejaký dlhý kúpeľ. Následne som si umyla vlasy a s turbanom na hlave a osuškou okolo tela som vošla späť do izby.
Otvorila som skriňu a začala sa prehrabávať oblečením, keď sa ozvalo klopanie na dvere.
„Dočerta, kto to môže byť,“ zamrmlala som a pobrala som sa k dverám.
„Ahoj, viem, že si sa chcela učiť, no naozaj potrebujem tvoju pomoc,“ vyhŕkol na mňa Adam a až potom si ma všimol. „Hups, asi idem nevhod, čo?“
„Poď ďalej,“ prevrátila som očami a vrátila som sa k šatníku. Adam zavrel dvere na izbe a ostal stáť pri dverách. „Tak čo potrebuješ?“
„Alibi, na dnes večer. Pre chalanov.“
„Alibi?“ otočila som sa nadvihnutým obočím.
„Vieš, no ... hmmm ... mám rande,“ odvetil rozpačito s pohľadom upretým do zeme a mne sa na tvári rozhostil široký úsmev.
„To je paráda. Prajem ti to,“ riekla som. „Môžeš so mnou počítať. Idem preč a pravdepodobne sa vrátim až zajtra.“
„Dobre, ďakujem ti,“ usmial sa na mňa. „Tak ja už radšej pôjdem a nechám ťa.“
„Maj sa. A pekný večer,“ zavolala som za ním skôr, než zatvoril dvere. S úsmevom na perách som sa opäť otočila ku skrini a prehrabávala som sa množstvom oblečenia, no nič vhodné som nemohla nájsť. Všetko bolo príliš elegantné na futbalový zápas a barbeque. Nemôžem tam ísť predsa v opätkoch, pomyslela som si. Nadišiel čas na núdzové volanie.
Vybrala som z kabelky mobil a vytočila som Ashleine číslo. Kým mi zdvihla, podišla som k svojmu kufru, kde som mala svoje staré veci a otvorila som ho.
„Ahoj, Zoey. Deje sa niečo?“
„Idem s Louisom do Doncastru na futbalový zápas a potom k jeho rodine na barbeque. Nemôžem si predsa obliecť tvoje veci,“ zahlásila som.
„Tak dobre. Vezmi si niečo športové,“ odvetila a ja som si presne vedela predstaviť, ako pri tom prevrátila očami.
„Vďaka,“ usmiala som sa. „A mám ešte jednu prosbu. Asi by bolo dobré, keby ťa dnes nikto nevidel v meste. Nedokážeš byť predsa na dvoch miestach naraz a ja by som rada predišla nejakým komplikáciám.“
„Rozumiem. Aj tak som mala na pláne celý deň prespať.“
„Ďakujem ti, Ash. Tak zatiaľ.“
„Bye,“ zložila a ja som hodila mobil na posteľ. Následne som povyhadzovala svoje veci z kufra a vybrala som si kratší top s americkou vlajkou, rifle a čierne conversky, ktoré som zbožňovala najviac na svete, pretože som si na ne poctivo zarobila. Do čiernej kabelky cez plece som prebalila všetky potrebné veci spolu so zubnou kefkou a šla som do kúpeľne.
Len čo som mala poriadne vysušené vlasy, zopla som si ich do drdola a vrátila sa do izby k zrkadlu. Na oči som si naniesla tenkú linku a špirálu a na pery svetloružový lesk. Hotová som skontrolovala čas na hodinkách a so zdesením som zistila, že je o minútu pol.
Rýchlo som odložila uteráky, zavrela skriňu a schmatla do ruky mobil aj s kabelkou. Zamkla som izbu a šialenou rýchlosťou som zbehla po schodoch dolu. Vybehla som z budovy vraziac pri tom do nejakých dievčat, no na ospravedlnenia som nemala čas. Prebehla som cez areál až k bráne a vydýchla som si, že tam ešte Louisov Saab nie je.
„Ashley!“ ozvalo sa volanie sprava a ja som sa prekvapene otočila. Vedľa veľkého čierneho Volva na mňa mával Louis. Naširoko som sa usmiala a vykročila som k nemu.
„Ahoj,“ objala som ho. „Kde máš auto?“
„Ahoj. Tu,“ ukázal na Volvo. Až vtedy som si všimla, že za volantom sedí Harry a vedľa neho sa na mňa škerí Niall. „Odvezie nás Harry.“
„Ach tak. A kde je zvyšok?“ pozrela som naňho prekvapene.
„Pôjdu Liamovým autom aj s Perrie a Sophiou. To sú ich priateľky. Ideme?“ otvoril mi dvere a ja som prikývla na súhlas a nastúpila som.
„Nazdar,“ pozdravili ma chalani naraz a ja som im s úsmevom odzdravila. Hneď na to Harry naštartoval a už sme sa viezli zvyčajným prepchatým Londýnom.
„Mimochodom, vyzeráš skvelo. Presne ako v deň, keď sme sa prvýkrát videli,“ nahol sa ku mne Louis a šepol mi do ucha.

„Ďakujem,“ usmiala som sa naňho a šťastne som sa otočila k oknu. Takže predsa ten môj štýl nie je tak hrozný.

pondelok 26. augusta 2013

Love Me For Me 20

Pri stole som stretla Adama a ten samozrejme nenechal včerajšok nepovšimnutý.
„Ahoj, tak ako bolo?“ usmial sa na mňa.
„Skvele,“ usmiala som sa tiež a vrhla som sa na jedlo, keďže som okrem toho croissantu nič nejedla.
„Kedy si sa vrátila? Nevidel som ťa na večeri,“ vyzvedal ďalej.
„Ehm, dnes ráno,“ povedala som potichu, len tak akoby medzi rečou.
„Takže taaaak, hej?“ uškrnul sa.
„Adam, prestaň. Len som u neho zaspala. To je všetko,“ prevrátila som očami.
„Jasné, jasné. Vieš komu to môžeš hovoriť,“ zasmial sa. „Videl som, čo medzi vami je.“
„Nič medzi nami nie je,“ oponovala som mu.
„Vážne? Lebo to tak nevyzeralo. Ako ste sa obaja rozžiarili, keď ste sa videli, aj keď ty si mala totálne v gatiach, keď ste sa stretli. Nedalo sa to nevšimnúť. A to, ako potom na mňa podozrievavo pozeral, akoby si ho podvádzala,“ vyčaril grimasu a ja som prestala jesť.
„Adam, nič medzi nami nie je, tak neviem, čo si tu namýšľaš.“
„Ale chcela by si, aby bolo, však?“ usmial sa.
Neodtrhla som pohľad od jedla a jeho otázku som ignorovala. Samozrejme, že by som chcela. Veď bol dokonalý – tie jeho modré oči, hravý úsmev a tá úžasná povaha. Kto by to nechcel.
„Ja som to vedel. Si doňho zaľúbená,“ vyhlásil Adam víťazoslávne.
„Nie, nie som,“ protestovala som hneď. „Veď je to smiešne.“
„Čo je na tom smiešne? Veď je k svetu,“ nadvihol obočie Adam.
„On hej, no čo ja,“ povzdychla som si. „Akoby som s ním mohla byť? Veď je to slávny spevák a ja? Som len obyčajné dievča bez peňazí, čo sa hrá na slávnu herečku.“
„Toto už nechcem počuť!“ zamračil sa Adam. „Si nádherná a každý chalan po tebe šalie. Stačí sa poriadne pozrieť okolo seba. A čo sa týka tej obyčajnosti, vôbec nie si obyčajná, a ak sa mu nepáči, že nie si slávna, tak ti za to nestojí.“
„Ďakujem, Adam,“ usmiala som sa na neho a aspoň trochu mi pozdvihol poklesnutú náladu. „Už musím bežať na prednášku. Tak neskôr.“
Odniesla som zvyšok naspäť a pobrala som sa na poslednú prednášku dnešného dňa. Len čo som skončila, chcela som zavolať Louisovi, no spomenula som si, že sa mám zastaviť u Ashley. A tak som si vzala taxík a zamierila som priamo do jej bytu. O niekoľko minút som už klopala na dvere a čakala, kým mi otvorí.
„Ach, tak tu si,“ otvorila dvere Ashley, no niečo s ňou nebolo v poriadku. Neusmievala sa ako zvyčajne, oči mala napuchnuté a červené, akoby plakala a v noci vôbec nespala. Čo sa to, preboha, stalo?
Vošla som dnu a položila usadila som sa za Ashley na gauč.
„Ash, čo sa ti stalo?“ opýtala som sa opatrne.
„Rozišli sme sa s Natom,“ pokrčila plecami a natiahla sa k stolu, na ktorom bola fľaša whiskey, ktorú som si predtým vôbec nevšimla.
„Ou, Ash, to mi je ľúto,“ riekla som úprimne, no nezdalo sa, že by ju to nejako zaujímalo.
„Nechcem o tom hovoriť. Volala som ťa z iného dôvodu.“
„Akého?“
„Keďže som teraz voľná, už nepotrebujem, aby si ma kryla pred Louisom. Môžem sa pred ním pretvarovať aj ja,“ vyriekla a mne sa v tej chvíli zrútil svet. Čože, nestretávať sa s Louisom! Veď to ... to proste nejde. Nemôžem ho len tak teraz opustiť. Nemôže opustiť on mňa. Veď ho ľúbim! pomyslela som si a vzápätí som si spätne uvedomila, že som si práve priznala, že ho ľúbim. Teraz, keď sa malo všetko skončiť. Nie, nie, nie, NIE!!!!
„Deje sa niečo? Vyzeráš, akoby si videla ducha. Dáš si?“ ukázala na whiskey, no ja som nebola schopná myslieť. Už ho neuvidím. Už sa s ním nestretnem! Nie, to nejde! Šokovane som hľadela pred seba a snažila som sa spamätať.
„Zem volá Zoey!“ mávala mi pred nosom Ashley a snažila sa získať moju pozornosť. Krátko som zatriasla hlavou, aby som sa prebrala a ešte stále vydesene som sa na ňu pozrela. „Čo ti je?“ nechápala.
„Ja ... ja ... nemôžem. Nedokážem to. Dám ti späť všetky peniaze aj oblečenie. Nechcem ich, len mi to, prosím, nerob,“ zlomila som sa a pozrela na ňu bolestným pohľadom.
„Čo ti nemám robiť? O čom to hovoríš? Tie peniaze si si zarobila. Nechaj si ich.“
„Nie, ja ich nechcem. Nie za takúto cenu. Ja ... ja ...“ koktala som a nemohla som vysloviť svoje myšlienky nahlas.
„Ty čo?“ nadvihla obočie Ashley a čakala odpoveď.
„Ja som sa doňho zamilovala,“ šepla som potichu s pohľadom upretým do zeme a čakala som Ashleyinu reakciu.
„O môj bože!“ vydýchla prudko a pomaly sa oprela. „A čo teraz?“
„Prosím, nechaj ma sa s ním stýkať. Viem, že je trúfalé to od teba žiadať, no som zúfalá. Myšlienka, že ho už neuvidím, ma ubíja,“ šepla som.
„On o tom vie?“
„Ešte nie,“ sklopila som zrak. Čo ak to nebude vzájomné? Čo ak ma nebude chcieť späť. Nie je to potom celé zbytočné?
„Povieš mu to?“
„Mám?“
„Iste, musí vedieť, čo k nemu cítiť. Inak to bude zbytočné, že sa s ním budeš naďalej stretávať.“
„Takže môžem?“ rozžiarila som sa ako slniečko.
„Nemôžem vám dvom brániť, ak je to naozaj vážnejšie,“ usmiala sa na mňa povzbudivo.
„Ďakujem, ďakujem, ďakujem,“ hodila som sa jej šťastne okolo krku a ona sa zasmiala. „Do smrti ti budem vďačná. Ešte dnes ti pošlem späť všetky peniaze aj oblečenie.“
„Nie, tie si nechaj. Zaslúžiš si ich.“
„Nie, ja nemôžem. Ľúbim ho a z pocitu, že som za stretnutia s ním dostávala zaplatené, mi je na vracanie, ak vieš, čo tým myslím.“
„Chápem,“ usmiala sa Ash. „Tak teda dobre, Ale oblečenie si necháš, na tom trvám. Pre dobro nás oboch. Ber to ako priateľský dar. Aj taxíky platia.“
„Tak teda, dobre. Ďakujem ti,“ usmiala som sa šťastne.
„Môžem ťa na oplátku o niečo poprosiť?“
„Iste, čokoľvek.“
„Neopila by si sa so mnou?“ zaškerila sa a pozdvihla fľašu whiskey.
„Iste,“ usmiala som sa na ňu. „Len by si mala vedieť, že som ešte nikdy nebola opitá.“
„To vážne?“ pozrela na mňa neveriacky.
„Uh-huh,“ prikývla som.
„Najvyšší čas to zmeniť. Idem po poháre,“ zahlásila a už jej nebolo. Ja som vytiahla mobil a napísala som Louisovi správu, že dnes nemôžem, takže sa vidíme až zajtra a opäť som ho odložila. Ashley sa vrátila s dvoma pohármi a do každého naliala na dno. Podala mi jeden a druhý dvihla na úroveň našich očí.
„Tak na tých hrozných chlapov, aj na dobrých chlapov a tvoju prvú opitosť,“ zahlásila a ja som si s ňou s úškrnom pripila. Ako čas bežal, z fľaše ubúdalo a na nálade pribúdalo. Zapli sme si hudbu a šialene na ňu tancovali, potom sa mi Ashley vyplakala na ramene a vyrozprávala mi celý príbeh s Natom a potom som jej ja porozprávala o Louisovi a o mojom starom živote na Slovensku.

Mala som pocit, akoby mi odpadol kameň zo srdca, keď som sa s tým všetkým niekomu zverila. Iste, vedel o tom aj Adam, no ten bol chalan a nemohol mi podať dievčanskú perspektívu. A tak som za ten jeden večer našla úžasnú kamarátku. 

nedeľa 25. augusta 2013

Love Me For Me 19

Louis
Po neskutočne dobrej večeri sme sa opäť presunuli do obývačky a pustili sme si film. Po chvíli som si všimol, že sa prisunula bližšie ku mne a nahla sa. Vtom sa ozval jej zvonivý hlas.
„„Smiem?“ usmiala sa a ukázala na moje nohy.
„Iste,“ usmial som sa nesmelo a odpratal som jej svoju ruku z cesty. Len čo sa hlavou dotkla môjho stehna, telom sa mi rozprúdilo vibrovanie a srdce začalo biť rýchlejšie. Preboha, Louis. Spamätaj sa, okríkol som sa v duchu a snažil sa upokojiť. Bezvýsledne.
Ruku som mal za hlavou a netušil som, čo s ňou robiť. Napokon som ňou prikryl Ashleyino rameno a nechal ju tam. Kriste pane, čo sa to so mnou deje? Správam sa ako totálny pako. Veď ja nie som hanblivý! No pri nej z ničoho nič zrozpačitiem a nedokážem sa na nič sústrediť.
Ani teraz som polovičku filmu nevnímal, len som sa na ňu pozeral. Tomu sa hovorí láska! ozvalo sa opäť moje podvedomie a ja som nemal žiaden argument, ktorým by som ho odzbrojil. A tak som to len ticho ignoroval a snažil som sa sústrediť na film. Nie veľmi efektívne, vzhľadom na fakt, že som mal na nohách Ashley.
Len čo skončil film, nahol som sa po ovládač, aby som to vypol. Myslela som si, že Ashley vstane, no ona nič. Nahol som sa, aby som sa jej pozrel do tváre a zbadal som jej roztomilú tvár zvraštenú, akoby nad niečím tuho rozmýšľala. Až na to, že to bolo v jej sne, pretože oči mala tuho zatvorené.
Opatrne som jej nadvihol hlavu a vyslobodil sa spod nej. Následne som ju vzal do náručia a pomaly som kráčal do izby, aby som ju nezobudil. Jemne som ju položil na posteľ a zakryl ju dekou. Chvíľu som tam len tak stál a sledoval ju, ako spí. Vyzerala tak nevinne a bezbranne, že som mal sto chutí sa k nej pritúliť a ochraňujúco ju objať. Našťastie som to neurobil a pobral som sa na odchod. Zhasol som svetlo a ja sám som sa uložil na gauči v obývačke.

Nasledujúce ráno som sa ako zvyčajne zobudil na žiaru slnečných lúčov, ktoré prenikali cez moje okná namierené na východ a natiahol som sa. Trošku som si pomasíroval krk a vstal som z gauča na nohy. Pozrel som sa na hodinky, kde svietilo pol 8 ráno a pobral som sa skontrolovať Ashley.
Ešte stále spala a perinu pred sebou stískala, akoby niekoho objímala. Usmial som sa nad tým obrazom a pobral som sa do kuchyne. Zistil som, že nemám nakúpené žiadne pečivo, tak som sa obliekol a zišiel som do potravín niečo nakúpiť. Keď som sa vrátil, bolo už po ôsmej, no Ashley ešte nevstala.
Vybalil som croissanty s džemom a pripravil som ich na tanier. Do šálky som spravil zelený čas a do pohára nalial pomarančový džús. Netušil som, čo chcela, tak som dúfal, že to bude jedno z toho. Všetko som poukladal na tácku a odniesol to do spálne. Tácku som položil na nočný stolík a sadol som si na kraj postele.
„Ashley, vstávaj. Už je ráno,“ pohladil som ju po ramene a snažil sa ju zobudiť. Rozospato otvorila oči a keď ma uvidela, usmiala sa. Vzápätí sa zháčila a skrčila čelo.
„Opäť som zaspala? To snáď nie,“ povzdychla si.
„Nechcel som ťa budiť, tak som ťa len preniesol do postele,“ usmial som sa na ňu. „Priniesol som ti raňajky. Hádam budú chutiť.“
„Ďakujem,“ pretrela si oči a odštipla si z croissantu. „Mňam, ten je výborný.“
„Čerstvo upečený z pekárne,“ usmial som sa ešte širšie a bol som rád, že jej chutí.
„Panebože!“ zháčila sa opäť. „Koľko je hodín?“ opýtala sa ma zdesene.
„Môže byť niečo po ôsmej. Prečo?“ nechápal som.
„Dokelu!“ zanadávala a hneď vyskočila z postele. „Kde sú moje veci?“
„Tam na sušiaku,“ ukázal som k oknu a ona zo seba rýchlo zhodila moje tričko. Od prekvapenia mi padla sánka dole a šokovane som sa na ňu díval, ako sa oblieka. Páni, tá má teda postavu, zapískalo moje podvedomie a ja som s ním teraz nemohol nesúhlasiť.
„Prepáč mi to, no musím odísť. Už teraz nestíham na ... stretnutie,“ riekla s menšou pauzou pred tým stretnutím. Podišla ku mne a tuho ma objala. „Ďakujem ti. Za raňajky, za všetko,“ riekla a ja som ucítil jej jemné pery na mojom líci. Opäť som ostal vyvedený z miery a bez slova som ju sledoval, ako odchádza dverami von s croissantom v ruke. Rýchlo som sa spamätal a šiel som za ňou.
Ashley už mala obuté svoje čižmy a práve si brala kabelku. Keď ma zbadala, usmiala sa na mňa a zamávala mi.
„Poobede sa ti ozvem. Ahoj,“ riekla a už jej nebolo. Ostal po nej len nepatrný závan parfumu. Zdvihol som ruku a prstami som sa dotkol miesta, kde ma pobozkala. Správaš sa ako totálny idiot! Spamätaj sa, Louis. A dospej už konečne! vynadalo mi moje podvedomie a ja som musel uznať, že malo pravdu. Správal som sa, akoby som mal 10 rokov a prvýkrát mi dalo dievča pusu na líce.
No pri Ashley to bolo iné. Ja som bol iný. Šťastnejší. Mal som pri nej pocit, že sa nemusím pretvarovať a môžem byť sám sebou. Nastal konečne čas, aby som si priznal, že to nie je len obyčajné priateľstvo či obchod a že k nej naozaj niečo cítim.
Kebyže len niečo, odfrklo si moje podvedomie. Dobre, dobre. Pokrok je, že som si to aspoň priznal, tak ma už nechaj, pomyslel som si a zosunul som sa na gauč. Lenže čo ak to je jednostranné? Znesiem to? pomyslel som si.
No potom som si spomenul na večer, kedy tu bola prvýkrát a ja som hral na klavíri. Ten moment krátko potom, čo som dospieval. Pomaly som ani nevnímal, čo robím. Len som nasledoval svoj inštinkt, ktorý mi hovoril, aby som ju pobozkal. A ona to vedela a neodtiahla sa. Keby jej vtedy nezaškvŕkalo v bruchu, boli by sme sa pobozkali, napadlo ma a pri tej myšlienke sa mi v hrudi usadil akýsi zvláštny pocit. To je úľava, škerilo sa moje podvedomie. Takže to možno nie je stratené, usmial som sa sám pre seba a spokojne som si ľahol na gauč. A teraz môžem pokojne spať.

Zoey
Rýchlosťou svetla som vybehla z Louisovho bytu a zastavila som si taxík. Prekvapivo som na univerzite bola za necelých 5 minút. Bože, to je fakt neskutočne blízko, pomyslela som si, no v tej chvíli som nemala čas sa tým zaoberať. Pozrela som na hodinky a zistila som, že o dve minúty je pol 9, kedy mi začína prednáška. Rozbehla som sa dnu a do miestnosti som dobehla práve včas. Len čo som sa usadila, vošiel dnu profesor a začal prednášku.
Po tretej prednáške som skočila na internát, aby som sa prezliekla a šla na obed. V izbe som natrafila na Oliviu.
„Ahoj,“ usmiala sa na mňa. „Pozerám, že s tým tvojím chlapcom sa to už nejako rysuje.“
„Čože?“ pozrela som sa na ňu nechápavo.
„No keď si nespala tu, tak som usúdila, že budeš u neho. Či?“

„Ach, tak. Áno, spala som u neho, no nič nebolo. Len som zaspala počas filmu, tak ma nechcel budiť,“ riekla som s poloúsmevom a vrhla som sa na skriňu. Vybrala som odtiaľ druhé rifle, bielo-čierny top a biele lodičky. Rýchlo som sa prezliekla a utekala som do jedálne, aby som sa stihla najesť pred ďalšou prednáškou.