O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

pondelok, 26. augusta 2013

Love Me For Me 20

Pri stole som stretla Adama a ten samozrejme nenechal včerajšok nepovšimnutý.
„Ahoj, tak ako bolo?“ usmial sa na mňa.
„Skvele,“ usmiala som sa tiež a vrhla som sa na jedlo, keďže som okrem toho croissantu nič nejedla.
„Kedy si sa vrátila? Nevidel som ťa na večeri,“ vyzvedal ďalej.
„Ehm, dnes ráno,“ povedala som potichu, len tak akoby medzi rečou.
„Takže taaaak, hej?“ uškrnul sa.
„Adam, prestaň. Len som u neho zaspala. To je všetko,“ prevrátila som očami.
„Jasné, jasné. Vieš komu to môžeš hovoriť,“ zasmial sa. „Videl som, čo medzi vami je.“
„Nič medzi nami nie je,“ oponovala som mu.
„Vážne? Lebo to tak nevyzeralo. Ako ste sa obaja rozžiarili, keď ste sa videli, aj keď ty si mala totálne v gatiach, keď ste sa stretli. Nedalo sa to nevšimnúť. A to, ako potom na mňa podozrievavo pozeral, akoby si ho podvádzala,“ vyčaril grimasu a ja som prestala jesť.
„Adam, nič medzi nami nie je, tak neviem, čo si tu namýšľaš.“
„Ale chcela by si, aby bolo, však?“ usmial sa.
Neodtrhla som pohľad od jedla a jeho otázku som ignorovala. Samozrejme, že by som chcela. Veď bol dokonalý – tie jeho modré oči, hravý úsmev a tá úžasná povaha. Kto by to nechcel.
„Ja som to vedel. Si doňho zaľúbená,“ vyhlásil Adam víťazoslávne.
„Nie, nie som,“ protestovala som hneď. „Veď je to smiešne.“
„Čo je na tom smiešne? Veď je k svetu,“ nadvihol obočie Adam.
„On hej, no čo ja,“ povzdychla som si. „Akoby som s ním mohla byť? Veď je to slávny spevák a ja? Som len obyčajné dievča bez peňazí, čo sa hrá na slávnu herečku.“
„Toto už nechcem počuť!“ zamračil sa Adam. „Si nádherná a každý chalan po tebe šalie. Stačí sa poriadne pozrieť okolo seba. A čo sa týka tej obyčajnosti, vôbec nie si obyčajná, a ak sa mu nepáči, že nie si slávna, tak ti za to nestojí.“
„Ďakujem, Adam,“ usmiala som sa na neho a aspoň trochu mi pozdvihol poklesnutú náladu. „Už musím bežať na prednášku. Tak neskôr.“
Odniesla som zvyšok naspäť a pobrala som sa na poslednú prednášku dnešného dňa. Len čo som skončila, chcela som zavolať Louisovi, no spomenula som si, že sa mám zastaviť u Ashley. A tak som si vzala taxík a zamierila som priamo do jej bytu. O niekoľko minút som už klopala na dvere a čakala, kým mi otvorí.
„Ach, tak tu si,“ otvorila dvere Ashley, no niečo s ňou nebolo v poriadku. Neusmievala sa ako zvyčajne, oči mala napuchnuté a červené, akoby plakala a v noci vôbec nespala. Čo sa to, preboha, stalo?
Vošla som dnu a položila usadila som sa za Ashley na gauč.
„Ash, čo sa ti stalo?“ opýtala som sa opatrne.
„Rozišli sme sa s Natom,“ pokrčila plecami a natiahla sa k stolu, na ktorom bola fľaša whiskey, ktorú som si predtým vôbec nevšimla.
„Ou, Ash, to mi je ľúto,“ riekla som úprimne, no nezdalo sa, že by ju to nejako zaujímalo.
„Nechcem o tom hovoriť. Volala som ťa z iného dôvodu.“
„Akého?“
„Keďže som teraz voľná, už nepotrebujem, aby si ma kryla pred Louisom. Môžem sa pred ním pretvarovať aj ja,“ vyriekla a mne sa v tej chvíli zrútil svet. Čože, nestretávať sa s Louisom! Veď to ... to proste nejde. Nemôžem ho len tak teraz opustiť. Nemôže opustiť on mňa. Veď ho ľúbim! pomyslela som si a vzápätí som si spätne uvedomila, že som si práve priznala, že ho ľúbim. Teraz, keď sa malo všetko skončiť. Nie, nie, nie, NIE!!!!
„Deje sa niečo? Vyzeráš, akoby si videla ducha. Dáš si?“ ukázala na whiskey, no ja som nebola schopná myslieť. Už ho neuvidím. Už sa s ním nestretnem! Nie, to nejde! Šokovane som hľadela pred seba a snažila som sa spamätať.
„Zem volá Zoey!“ mávala mi pred nosom Ashley a snažila sa získať moju pozornosť. Krátko som zatriasla hlavou, aby som sa prebrala a ešte stále vydesene som sa na ňu pozrela. „Čo ti je?“ nechápala.
„Ja ... ja ... nemôžem. Nedokážem to. Dám ti späť všetky peniaze aj oblečenie. Nechcem ich, len mi to, prosím, nerob,“ zlomila som sa a pozrela na ňu bolestným pohľadom.
„Čo ti nemám robiť? O čom to hovoríš? Tie peniaze si si zarobila. Nechaj si ich.“
„Nie, ja ich nechcem. Nie za takúto cenu. Ja ... ja ...“ koktala som a nemohla som vysloviť svoje myšlienky nahlas.
„Ty čo?“ nadvihla obočie Ashley a čakala odpoveď.
„Ja som sa doňho zamilovala,“ šepla som potichu s pohľadom upretým do zeme a čakala som Ashleyinu reakciu.
„O môj bože!“ vydýchla prudko a pomaly sa oprela. „A čo teraz?“
„Prosím, nechaj ma sa s ním stýkať. Viem, že je trúfalé to od teba žiadať, no som zúfalá. Myšlienka, že ho už neuvidím, ma ubíja,“ šepla som.
„On o tom vie?“
„Ešte nie,“ sklopila som zrak. Čo ak to nebude vzájomné? Čo ak ma nebude chcieť späť. Nie je to potom celé zbytočné?
„Povieš mu to?“
„Mám?“
„Iste, musí vedieť, čo k nemu cítiť. Inak to bude zbytočné, že sa s ním budeš naďalej stretávať.“
„Takže môžem?“ rozžiarila som sa ako slniečko.
„Nemôžem vám dvom brániť, ak je to naozaj vážnejšie,“ usmiala sa na mňa povzbudivo.
„Ďakujem, ďakujem, ďakujem,“ hodila som sa jej šťastne okolo krku a ona sa zasmiala. „Do smrti ti budem vďačná. Ešte dnes ti pošlem späť všetky peniaze aj oblečenie.“
„Nie, tie si nechaj. Zaslúžiš si ich.“
„Nie, ja nemôžem. Ľúbim ho a z pocitu, že som za stretnutia s ním dostávala zaplatené, mi je na vracanie, ak vieš, čo tým myslím.“
„Chápem,“ usmiala sa Ash. „Tak teda dobre, Ale oblečenie si necháš, na tom trvám. Pre dobro nás oboch. Ber to ako priateľský dar. Aj taxíky platia.“
„Tak teda, dobre. Ďakujem ti,“ usmiala som sa šťastne.
„Môžem ťa na oplátku o niečo poprosiť?“
„Iste, čokoľvek.“
„Neopila by si sa so mnou?“ zaškerila sa a pozdvihla fľašu whiskey.
„Iste,“ usmiala som sa na ňu. „Len by si mala vedieť, že som ešte nikdy nebola opitá.“
„To vážne?“ pozrela na mňa neveriacky.
„Uh-huh,“ prikývla som.
„Najvyšší čas to zmeniť. Idem po poháre,“ zahlásila a už jej nebolo. Ja som vytiahla mobil a napísala som Louisovi správu, že dnes nemôžem, takže sa vidíme až zajtra a opäť som ho odložila. Ashley sa vrátila s dvoma pohármi a do každého naliala na dno. Podala mi jeden a druhý dvihla na úroveň našich očí.
„Tak na tých hrozných chlapov, aj na dobrých chlapov a tvoju prvú opitosť,“ zahlásila a ja som si s ňou s úškrnom pripila. Ako čas bežal, z fľaše ubúdalo a na nálade pribúdalo. Zapli sme si hudbu a šialene na ňu tancovali, potom sa mi Ashley vyplakala na ramene a vyrozprávala mi celý príbeh s Natom a potom som jej ja porozprávala o Louisovi a o mojom starom živote na Slovensku.

Mala som pocit, akoby mi odpadol kameň zo srdca, keď som sa s tým všetkým niekomu zverila. Iste, vedel o tom aj Adam, no ten bol chalan a nemohol mi podať dievčanskú perspektívu. A tak som za ten jeden večer našla úžasnú kamarátku. 

11 komentárov:

  1. Yeeeeeeeeeeeeeeees !!!!! Keby si ma videla, pomyslíš si že som asi z dakadiaľ utiekla :D :D ánooooooo ona mu to povieeee !!! Viem, že moja radosť nie je namieste, a že sa pradepodobne kvôli tomu aj rozídu, ale bude sa mi lepšie spávať, keď to bude vedieť :D straaaašne sa teším na ďaľšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dokonalé! Som zvedavá ako to bude ďalej pokračovať :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. úžasný nechápu kam na ty nápady pořád chodíš líbí se mi to čím dál tímvíc :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Fuu ako som sa zľakla :D ta Ash je dokonalá :D... Len teraz je na Zoe aby sa priznala louimu .. och :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Skvelé! :) Ako to robís, ze to je také dokonalé ? Tento tvoj blog mám najradsej zo vsetkých blogov, ktoré poznám.
    Neprejde den, aby som sa sem nepozrela.
    Je to proste úzasné! :) :) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. velmi pekná kapitola :) som zvedavá ako to Louisovi povie :D a ako zareaguje :) idem čitat dalej :D

    OdpovedaťOdstrániť