O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

streda, 28. augusta 2013

Love Me For Me 21

 Kto že sa to hlásil, že ide na predpremiéru This Is Us v PO? Hľadám parťáka, lebo kamošky chcú ísť až na posledné premietanie :/ napíšte mi keď tak na seba kontakt do komentu alebo na mail:  laura.vojtekova@gmail.com :) diky


O môj bože! Moja hlava, zaúpela som, keď som sa ráno prebrala. Ešte šťastie, že je sobota a nemám dnes prednášky, lebo inak by som umrela. Otvorila som oči a pomaly som sa posadila. Ležala som na dlážke v obývačke a vedľa mňa sa pred telkou rozvaľovala Ashley. Zaujímalo by ma, či aj ona sa cítila tak zle, ako ja, alebo to bolo len tým, že som takto pila prvýkrát.
Postavila som sa na nohy a roztrasene som šla do kuchyne, kde som si nabrala pohár studenej vody a spláchla som ho dolu hrdlom. Len čo som uhasila ten pekelný smäd, napila som sa znovu, tentoraz aby som sa prebrala. Pomaly som šla do kúpeľne, a tam som pohľadala tabletky na bolesť hlavy. Zapila som to opäť studenou vodou a len čo mi bolo lepšie, vrátila som sa za Ashley do obývačky a usadila som sa na gauči.
Zapla som si televízor a sledovala som správy až kým sa Ash nezobudila.
„Dobré ránko,“ usmiala som sa na ňu.
„Ako komu,“ zamračila sa a chytila sa za hlavu. „Ako to, že si svieža ako rybička a vyzeráš, akoby si vôbec nepila?“
„To vieš, začiatočnícke šťastie,“ uškrnula som sa a Ashley na mňa hodila kyslý ksicht. „Len som už hore trošku dlhšie a mám za sebou niekoľko pohárov vody aj tabletku od bolesti.“
„Ach tak. Idem si po ňu aj ja,“ zamumlala a zmizla v kúpeľni. Ja som medzitým šla do kuchyne a pripravila som nám niečo na raňajky. Položila som všetko na stôl a sama som začala jesť. Po necelej minúte sa ku mne pridala aj Ashley a v tichosti sme raňajkovali.
„Ďakujem ti, že si ostala,“ usmiala sa na mňa, keď dojedla.
„Ďakujeme si vzájomne,“ odvetila som a odniesla som taniere do dresu.
„Nechaj ich tak. Ja to potom umyjem,“ zastavila ma, keď som pustila vodu, tak som ju hneď vypla a šla som za ňou do obývačky.
„Už asi pôjdem,“ zívla som. „Musím sa učiť a zajtra chcem mať voľno.“
„A taktiež sa chceš stretnúť s Louisom,“ zaškerila sa.
„Áno,“ usmiala som sa a vzala som si kabelku. „Zvládneš to tu?“
„Iste, nemaj obavy. Len mi potom zavolaj,“ riekla.
„Dobre, tak zatiaľ,“ zakývala som jej a vyšla som von z bytovky. Nastúpila som do taxíka a odviezla som sa na internát. Cestou mi však začal zvoniť mobil a ja som ho vybrala z tašky čudujúc sa, kto to len môže byť. Louis, prečítala som meno na displeji a na perách sa mi rozhostil úsmev.
„Ahoj,“ zodvihla som hovor.
„Ahoj. Budem dnes trošku meškať, takže prídem až o pol 12, dobre?“ riekol a ja som prekvapene nadvihla obočie.
„Počkaj, Louis. My sme sa už na dnešok dohodli?“ začudovala som sa.
„Predsa ten zápas v Doncastri.“
„Panebože, jasné. Prepáč, úplne mi to vypadlo,“ tresla som sa po čele.
„Takže nemôžeš?“ odvetil a z jeho hlasu bolo cítiť obrovské sklamanie.
„Ale iste že môžem. Len som na to zabudla,“ riekla som hneď. Takže z môjho učenia asi nič nebude.
„To som rád.“ Doslova som aj cez telefón cítila, ako sa rozžiaril. „Tak teda o pol 12 u teba?“
„Hmmm, no vieš ... práve som na ceste ... za Adamom. Býva na internáte. Nemohol by si ma vyzdvihnúť tam? Pošlem ti adresu.“
„Dobre, prídeš k bráne?“
„Iste, a buď nenápadný, aby ťa tam neušľahali fanúšičky,“ zasmiala som sa, no povedala som to viac menej kvôli sebe, pretože som nechcela, aby ma s ním niekto spájal. Potom by mohlo vyjsť najavo, že nie som Ashley a to by bolo veľmi zlé. Zlé pre ňu. Pre mňa by to bola len úľava, len som netušila, ako by to Louis vzal.
„Beriem na vedomie. Maskovanie pripravené,“ odvetil. „Tak zatiaľ.“
„Pa,“ usmiala som sa a poslala som mu adresu. Odložila som mobil práve vo chvíli, keď taxík zastavil. „Nech sa páči,“ podala som šoférovi bankovku a vystúpila som. Skontrolovala som čas na mobile a keď som zistila, že mám už len necelú hodinu a pol, zrýchlila som krok.
Izba bola opäť prázdna a mne to celkom vyhovovalo. Vyzliekla som sa a zamierila rovno do sprchy. Nemala som čas na nejaký dlhý kúpeľ. Následne som si umyla vlasy a s turbanom na hlave a osuškou okolo tela som vošla späť do izby.
Otvorila som skriňu a začala sa prehrabávať oblečením, keď sa ozvalo klopanie na dvere.
„Dočerta, kto to môže byť,“ zamrmlala som a pobrala som sa k dverám.
„Ahoj, viem, že si sa chcela učiť, no naozaj potrebujem tvoju pomoc,“ vyhŕkol na mňa Adam a až potom si ma všimol. „Hups, asi idem nevhod, čo?“
„Poď ďalej,“ prevrátila som očami a vrátila som sa k šatníku. Adam zavrel dvere na izbe a ostal stáť pri dverách. „Tak čo potrebuješ?“
„Alibi, na dnes večer. Pre chalanov.“
„Alibi?“ otočila som sa nadvihnutým obočím.
„Vieš, no ... hmmm ... mám rande,“ odvetil rozpačito s pohľadom upretým do zeme a mne sa na tvári rozhostil široký úsmev.
„To je paráda. Prajem ti to,“ riekla som. „Môžeš so mnou počítať. Idem preč a pravdepodobne sa vrátim až zajtra.“
„Dobre, ďakujem ti,“ usmial sa na mňa. „Tak ja už radšej pôjdem a nechám ťa.“
„Maj sa. A pekný večer,“ zavolala som za ním skôr, než zatvoril dvere. S úsmevom na perách som sa opäť otočila ku skrini a prehrabávala som sa množstvom oblečenia, no nič vhodné som nemohla nájsť. Všetko bolo príliš elegantné na futbalový zápas a barbeque. Nemôžem tam ísť predsa v opätkoch, pomyslela som si. Nadišiel čas na núdzové volanie.
Vybrala som z kabelky mobil a vytočila som Ashleine číslo. Kým mi zdvihla, podišla som k svojmu kufru, kde som mala svoje staré veci a otvorila som ho.
„Ahoj, Zoey. Deje sa niečo?“
„Idem s Louisom do Doncastru na futbalový zápas a potom k jeho rodine na barbeque. Nemôžem si predsa obliecť tvoje veci,“ zahlásila som.
„Tak dobre. Vezmi si niečo športové,“ odvetila a ja som si presne vedela predstaviť, ako pri tom prevrátila očami.
„Vďaka,“ usmiala som sa. „A mám ešte jednu prosbu. Asi by bolo dobré, keby ťa dnes nikto nevidel v meste. Nedokážeš byť predsa na dvoch miestach naraz a ja by som rada predišla nejakým komplikáciám.“
„Rozumiem. Aj tak som mala na pláne celý deň prespať.“
„Ďakujem ti, Ash. Tak zatiaľ.“
„Bye,“ zložila a ja som hodila mobil na posteľ. Následne som povyhadzovala svoje veci z kufra a vybrala som si kratší top s americkou vlajkou, rifle a čierne conversky, ktoré som zbožňovala najviac na svete, pretože som si na ne poctivo zarobila. Do čiernej kabelky cez plece som prebalila všetky potrebné veci spolu so zubnou kefkou a šla som do kúpeľne.
Len čo som mala poriadne vysušené vlasy, zopla som si ich do drdola a vrátila sa do izby k zrkadlu. Na oči som si naniesla tenkú linku a špirálu a na pery svetloružový lesk. Hotová som skontrolovala čas na hodinkách a so zdesením som zistila, že je o minútu pol.
Rýchlo som odložila uteráky, zavrela skriňu a schmatla do ruky mobil aj s kabelkou. Zamkla som izbu a šialenou rýchlosťou som zbehla po schodoch dolu. Vybehla som z budovy vraziac pri tom do nejakých dievčat, no na ospravedlnenia som nemala čas. Prebehla som cez areál až k bráne a vydýchla som si, že tam ešte Louisov Saab nie je.
„Ashley!“ ozvalo sa volanie sprava a ja som sa prekvapene otočila. Vedľa veľkého čierneho Volva na mňa mával Louis. Naširoko som sa usmiala a vykročila som k nemu.
„Ahoj,“ objala som ho. „Kde máš auto?“
„Ahoj. Tu,“ ukázal na Volvo. Až vtedy som si všimla, že za volantom sedí Harry a vedľa neho sa na mňa škerí Niall. „Odvezie nás Harry.“
„Ach tak. A kde je zvyšok?“ pozrela som naňho prekvapene.
„Pôjdu Liamovým autom aj s Perrie a Sophiou. To sú ich priateľky. Ideme?“ otvoril mi dvere a ja som prikývla na súhlas a nastúpila som.
„Nazdar,“ pozdravili ma chalani naraz a ja som im s úsmevom odzdravila. Hneď na to Harry naštartoval a už sme sa viezli zvyčajným prepchatým Londýnom.
„Mimochodom, vyzeráš skvelo. Presne ako v deň, keď sme sa prvýkrát videli,“ nahol sa ku mne Louis a šepol mi do ucha.

„Ďakujem,“ usmiala som sa naňho a šťastne som sa otočila k oknu. Takže predsa ten môj štýl nie je tak hrozný.

15 komentárov:

  1. Ako vždy skvelááá časť :) boože až mam zimomriavky ked to čiitam :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Supeeer ! :) som zvedavá čo na ňu povie Tomlinsonský klan :D bože, len nech mu to povie !! Teším sa na ďaľšiu !! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Som strásne zvedavá na pokracovanie. Je to perfektné. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Skvelá časť. Už sa neviem dočkať toho momentu, keď sa Louis dozvie, že je to Zoey a nie Ashley. Teším sa na pokračovanie. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Je to dokonale :**** nemám slov stráááášne sa teším na pokračovanie!!!!!!!!!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ja idem do PO .. ale 1.9 a typujem, že ty deň pred. .. škoda ináč krásna časť

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. praveze 1.9 chcem ist lebo su este volne miesta v strede hore a v sobotu uz len na kraji :) a dakujem

      Odstrániť
    2. ideš 1.9? sa uvidíme :) sedím v rade E číslo 12 :)

      Odstrániť
    3. jaaj, ze uz mas kupene listky :/ hmm .. tak to uvidime no, ci niekoho zozeniem :)

      Odstrániť